Príbeh vychádza zo skutočných udalostí, ku ktorým došlo v Bosne v júli 1995. Keď srbská armáda pod velením generála Ratka Mladića obsadila mesto Srebrenica, jeho moslimskí obyvatelia aj s množstvom utečencov hľadali útočisko na blízkej základni OSN. Holandskej posádke tam velil podplukovník Thomas Karremans.
Vojaci asi 5 000 utečencov vpustili na základňu, zvyšných 25-tisíc sa muselo utáboriť vonku za plotom. No hoci mala byť celá oblasť "bezpečnou zónou“ pod ochranou Spojených národov, Holanďania zlyhali. Zúfalých civilistov vydali Srbom, ktorí sľúbili, že ich prevezú do bezpečia. Ako to dopadlo, je známe – vyše 8 300 mužov a chlapcov postrieľali.
Foto: ASFK
Téma genocídy môže diváka odradiť, ale to by bola chyba. Aj keď film pripomína hraný dokument, režisérka sa zobrazovaniu násilia vyhýba. Tam, kde iní ukazujú krv a hromady mŕtvol, si vystačí s náznakmi a symbolikou.
Hlavnou hrdinkou filmu je srebrenická učiteľka Aida, ktorá pre Holanďanov pracuje ako tlmočníčka. Medzi utečencami, čo zostali pred bránami základne, je i jej muž a dvaja synovia. Aida sa ich zo všetkých síl snaží zachrániť, ale čas sa neúprosne kráti…
Otázka života a smrti
Žbanićová, ktorá napísala i scenár, vychádzala z knihy Hasana Nuhanovića. Je to vlastne jeho príbeh. To on vtedy Holanďanom tlmočil a robil si starosti o rodinu. Aj vďaka tomu snímka pôsobí veľmi autenticky. Nič neprikrášľuje, ani nepreháňa.
Čítajte viac Prežil Srebrenicu, aby rozprával. Aj za mŕtve dvojča
Quo vadis, Aida? však nie je len opisom historických udalostí. Je aj filmovou analýzou strachu, ktorý všade cítiť. Strach o život, strach o rodinu, strach, že vypukne panika… Arogantných Srbov sa neboja iba Bosniaci, ale aj Holanďania. Pustia ich na základňu, hoci je to zakázané, dovolia im, aby sa hrubo správali k ženám, nechajú si z hlavy zobrať modrú prilbu…
Podplukovník sa bojí zakročiť, keď zistí, že Srbi porušili dohodu. Vojenský lekár má strach protestovať, hoci vie, že autobusy so zranenými nedorazili do nemocnice. Vojaci sa tvária, že je všetko v poriadku, aj keď Srbi prvých mužov popravili už dvesto metrov od základne. Dôstojníci sa boja povedať ľuďom pravdu a Aida im tlmočí ich výmysly, lebo má strach o blízkych.
"Pre víťazstvo zla stačí, keď dobrí ľudia neurobia nič,“ povedal kedysi írsky štátnik a filozof Edmund Burke. Žbanićovej film je toho príkladom.
Iste, holandských vojakov bolo na základni málo (len asi 150), proti tisícom Srbov s tankami by nemali šancu. Naozaj však spravili všetko, čo mohli?
Foto: ASFK
Keď ich Aida žiadala, aby jej rodinu vpustili na základňu, odmietli, lebo je to "proti pravidlám“. Rovnako odpovedali, keď ich prosila, aby jej muža a synov pripísali na zoznam pracovníkov OSN. Aký význam má držať sa predpisov, ak ide o život?
Žbanićová však nevynáša súdy. Ukazuje, že ani holandskí vojaci to nemali ľahké. Zostali odrezaní od sveta, OSN ich nechala v štichu.
Karremans márne vyvoláva nadriadeným – nik ho nepočúva. Keďže už niekoľko mesiacov nedostali zásoby, tisícom utečencov nemôžu ani ponúknuť jedlo, lieky či oblečenie, nehovoriac o prístreší. Aj oni sú bezradní a vystrašení.
Odvaha tvorcov
Veľkou výhodou filmu je, že jeho tvorcovia vedia, o čom rozprávajú. Žbanićová mala sedemnásť, keď vypukla vojna v bývalej Juhoslávii. Strávila ju v rodnom Sarajeve, ktoré tri roky obliehali srbské jednotky.
To, ako verne dokáže tému spracovať, predviedla už vo svojom prvom veľkom filme Grbavica (2006), za ktorý získala Zlatého medveďa na Berlinale.
Čítajte viac Západ sa spoliehal, že mužov zo Srebrenice čakajú 'len' koncentráky
A kým hlavní hrdinovia zápasia so strachom, tí, čo sa na filme podieľali, prejavili nezvyčajnú odvahu. Filmovanie prebiehalo viac-menej utajene, aby sa vyhli protestom srbskej strany. Starosta Srebrenice im zakázal v meste nakrúcať, ministerstvo obrany im nechcelo požičať tanky a vojenskú techniku.
Foto: ASFK
Nemenej statočne sa zachovali herci. Režisérka totiž hlavnú úlohu Aidy a generála Mladića zverila Srbom – Jasne Đuričićovej a jej manželovi Borisovi Isakovićovi. Tí to prijali, hoci vedeli, že si tým proti sebe poštvú krajanov. Bola to však správna voľba – herecké výkony všetkých umelcov sú vynikajúce.
Quo vadis, Aida? je filmom, ktorý zamrazí. O jeho kvalitách svedčí celý rad ocenení vrátane nominácie na Oscara. Žbanićová v jednom rozhovore prezradila, že bosnianska filmografia trpí veľkým nedostatkom peňazí, preto sa podarí nakrútiť priemerne iba jeden film ročne. Je to určite škoda, lebo bosnianski filmári dokázali, že to robiť vedia.
Hodnotenie Pravdy 5 hviezdičiek
Quo vadis, Aida?/koprodukcia 2020/101 min./r.: Jasmila Žbanić/h.: Jasna Đuričić, Johan Heldenbergh, Raymond Thiry, Boris Isaković, Emir Hadžihafizbegović, Joes Brauers, Reinout Bussemaker.
