Od prvého júla by mali učitelia dostať plat vyšší o tri percentá. To sa zdá málo nielen odborárom, ale aj samotnému ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi (SaS). Kým on hovorí, že peniaze by štát mal nájsť, odborári upozorňujú, že problém komplikujú politické spory.
„Neriešime čas detí, ktorý trávia v školách. Zvyšovanie platov učiteľov je teraz na úrovni troch percent, ale požiadavka zo všetkých strán je najmenej desať percent,“ povedal Gröhling v stredu po rokovaní vlády, keď sa koaliční partneri nedohodli na celom protiinflačnom balíčku.
Oficiálny návrh hovorí, že pol miliardy by malo ísť na voľnočasové aktivity detí, Gröhling však žiada, aby sa investovalo do školstva. Do platov, rekonštrukcie a modernizácie škôl. „Keď budeme mať hlavný čas detí vyriešený, môžeme sa venovať voľnočasovým poukazom,“ zdôraznil minister.
„Názor pána ministra poznám už viac ako pol roka. Povedali sme, že pôjdeme do protestov a nepodpísali sme kolektívnu zmluvu. Protest, resp. štrajk sme odložili kvôli udalostiam na Ukrajine. Orgány zväzu rozhodli, že 15. júna budeme mať protest v Bratislave,“ vysvetlil šéf Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek.
„Ak budú odborári protestovať, tak pôjdem vpredu s nimi a pôjdeme pred ministerstvo financií,“ vyhlásil Gröhling. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) mu neskôr odkázal, že aj on pôjde štrajkovať s odborármi. „Navrhnem im, aby sme potiahli pred ministerstvo školstva,“ dodal líder mandátovo najsilnejšieho hnutia.
Čítajte viac Tabák a Bittó Cigániková si vynadali. Jedna má ísť k štylistovi, druhá vyrába trapasy
Matovič tvrdí, že mesiace navrhuje SaS zdroje, ktoré by pokryli vyššie platy učiteľov. „Opakovane tieto zdroje odmietajú s ich čarovnou formulkou – zvyšovanie daní je pre nás červená čiara. Myslíme si, že zo zdanenia bohatých firiem môžeme zobrať peniaze a od nasledujúceho dňa od prijatia zákona zvýšiť platy učiteľom,“ oponuje šéf rezortu financií.
Zopakoval, že Gröhling dosiaľ nevytiahol na rokovaní koaličnej rady otázku zvyšovania platov. „Ak chce niektorý minister riešiť vážnu otázku, otvára ju na koaličnej rade alebo na rokovaní vlády. Ani jeden jediný raz dnešný minister školstva otázku zvyšovania platov učiteľov neotvoril. O tom svedčí jeho skutočný záujem riešiť problém,“ myslí si Matovič.
Ondek sa zhoduje s ministrom školstva aj v tom, že peniaze treba nielen na platy, ale vôbec na chod škôl. „Idú hore energie, inflácia a kúpna sila klesá,“ vyratúva odborár.
Pripomína, že by sa malo konať ešte rozporové konanie k pripomienkam k nariadeniu o zvýšení platov zamestnancov v školstve o tri percentá. To by malo platiť od 1. júla. „Naša pripomienka je jasná, zvýšenie o desať percent. Podporilo nás aj ministerstvo školstva. S ministrom máme rovnaký názor, že treba rapídne posilniť školstvo,“ hovorí Ondek. Medzirezortné pripomienkové konanie sa skončilo 5. mája, odborári podali zásadnú pripomienku. „Ešte sme neboli pozvaní na rozporové konanie, ale zo zákona nás zavolať musia,“ pripomína Ondek.
Školy bez učiteľov?
„Je treba vytvoriť oveľa priaznivejšie podmienky pre vzdelávanie detí v materských školách, žiakov základných, stredných, ale aj študentov vysokých škôl. Keď tie peniaze budú, budú vytvorené priaznivejšie podmienky pre zamestnancov školstva, pedagogických, odborných zamestnancov, vysokoškolských učiteľov, ale aj nepedagogických zamestnancov, bez ktorých nemôže škola fungovať,“ podčiarkuje odborár Ondek.
Trvá na tom, aby sa v školstve zvýšili platy o desať percent. „Vychádzali sme z toho, že platy takmer dva roky zvýšené neboli. Pred voľbami hnutie OĽaNO deklarovalo navýšenie 10 percent každý rok pre zamestnancov školstva a rapídne navýšenie platov pre začínajúcich zamestnancov,“ pripomína Ondek Matovičovi jeho vlastný predvolebný sľub.
S Gröhlingom sa zhoduje aj v ďalšom varovaní: noví, mladí ľudia sa do školstva nehrnú, dôchodcovia odchádzajú. „Motivačná zložka – plat – je veľmi nízka,“ vidí odpoveď Ondek.
Nastupujúci pedagóg na základnej alebo strednej škole má nástupný plat v hrubom 915 eur. „Ak učí vyše 40 rokov, musí mať dve atestácie a strop tarifného platu je necelých 1 500 eur. Samozrejme, dostáva príplatky za triednictvo alebo funkcie, riaditeľ mu môže dať osobný príplatok alebo odmenu. Priemerné platy za rok 2021 v regionálnom školstve boli máličko cez hranicu 1 300 eur, vysokoškolských učiteľov niečo vyše 1 900 eur v hrubom,“ podotýka Ondek.
Menej ako málo
Na chýbajúcich učiteľov upozorňuje aj minister Gröhling. Sumarizuje, že tento rok ich bude chýbať 1 300. O tri roky až vyše osemtisíc.
„V školstve máme približne 800-tisíc detí od materských až po stredné školy. Malo by byť v záujme každého občana, aby týmto deťom odovzdával vzdelanie kvalifikovaný a motivovaný človek,“ snažil sa vplývať Gröhling na kolegov ministrov už minulý týždeň na sociálnej sieti.
„Každý rok nám chýba stále viac učiteľov. Ide o učiteľov cudzích jazykov, matematiky, informatiky či prírodných vied,“ upozorňuje minister. Dodáva, že ak riaditeľ školy nenájde učiteľa, nebudú sa jednoducho tieto predmety učiť na vysokej úrovni.
No Gröhling uvádza aj ďalšie zaujímavé čísla. V krajinách OECD a EÚ23 učiteľ zarába 89 percent platu vysokoškolsky vzdelaného človeka. Na Slovensku učiteľ zarába 74 percent platu vysokoškolsky vzdelaného človeka. Za priemerom OECD teda Slovensko zaostáva o 15 percent, ráta Gröhling.
Dodáva, že v Litve, ktorú často niektorí ministri používajú ako vzor Slovenska, učiteľ zarába 140 percent platu vysokoškolsky vzdelaného človeka, v Portugalsku je to 134 percent.
Podľa Inštitútu finančnej politiky vojak na Slovensku zarába v pomere k priemernej mzde o 35 percent viac ako v zahraničí. Prokurátor o 29 percent viac ako v zahraničí.
Ale učiteľ na Slovensku zarába v pomere k priemernej mzde o osem percent menej ako v zahraničí. „Ak to porovnáme s ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním, je to o 17 percent menej,“ zdôrazňuje minister školstva.
„Predpokladám, že každý by chcel mať svoje dieťa vzdelané – a dobre vzdelané – ale nie sú vytvorené podmienky na vzdelávanie. Kvalitu zabezpečujú učitelia,“ pridáva sa Ondek.
V čom je problém?
Nelichotivý stav v školstve trvá roky, ba až desaťročia. Školskí odborári už viackrát hovorili o štrajku. Učitelia dokonca vládnym stranám pripomenuli ich predvolebné sľuby. A nestalo sa zatiaľ nič. Je tu len návrh na trojpercentné zvýšenie platov.
To však, ako hovorí Ondek, nenaláka nových a mladých ľudí do škôl ako učiteľov.
„Ťažko uveriť, keď niekto povie, že nemá peniaze, a pritom na iné aktivity peniaze sú,“ zamýšľa sa Ondek.
Problém vidí skôr vo vzťahu strán SaS a OĽaNO. Či ešte lepšie vo vzťahu ich lídrov – Matoviča a Sulíka. Ondek pripomína, že minister financií o problémoch v školstve vie. „Rokovali sme s ním a dali sme mu kompletnú analýzu. Ale nič sa neudialo. Dokonca sme mali stretnutie s predsedom vlády Eduardom Hegerom, ministrami školstva a financií, predsedom parlamentného školského výboru Richardom Vašečkom, kde nám predseda vlády povedal, že síce nemá peniaze, ale on vidí prognózu do piatich rokov oživenia verejných financií,“ objasňuje stav riešenia Ondek.
Čo bude školstvo robiť tých päť rokov, ako vzdelané deti budú vychádzať zo škôl a aká bude ich perspektíva, na to odpovedať nedal ani premiér.