Boom elektromobility a zelenej energie prekreslí geopolitické mapy

, OilPrice Foto: SITA/AP;getty images

Preteky o obnoviteľnú budúcnosť prinesú vlastné geopolitické problémy a by viesť k novým konfliktom, keď sa objavia nové dodávateľské reťazce.

Ruská invázia na Ukrajinu opäť raz odhalila zraniteľnosť svetových energetických trhov a ekonomiky voči akciám petroštátov s mocou použiť svoje energetické zdroje na politické účely. 

Reakciou Európskej únie na ruskú inváziu na Ukrajinu je čo najskôr odstaviť ruskú energiu a z dlhodobého hľadiska znížiť celkovú spotrebu fosílnych palív. Šialený útek k masívnejšej podpore obnoviteľných zdrojov a elektrifikácie dopravy však prichádza s vlastným súborom geopolitických problémov. 

Krajiny, ktoré nahradia Saudskú Arábiu, Irak a Irán, majú obrovské zdroje kovov a nerastov, ktoré budú rozhodujúce pre umožnenie rýchlejšieho energetického prechodu. Medzi týchto držiteľov zdrojov však patrí aj Rusko, Čína a množstvo afrických a juhoamerických národov, ktoré stále žijú &  „prekliatych zdrojov“, kde konflikty, nútená a detská práca a kriticky nízke environmentálne normy podkopávajú „zelené“ formy čistých zdrojov a energetický prechod na ne.

Keďže rozvinuté ekonomiky sa snažia znížiť svoju závislosť od fosílnych palív a v konečnom dôsledku aj od politických cieľov a rozmarov veľkých držiteľov ropných a plynových zdrojov, akými sú Rusko a členovia OPEC, geopolitický vplyv petroštátov by časom pravdepodobne upadol. Vznikol by však nový geopolitický problém – potenciálna závislosť od krajín, ktoré vlastnia zdroje kritických nerastov. A medzi tieto krajiny patrí napríklad Čína a Konžská demokratická republika (KDR). 

Geopolitika ropných zdrojov formovala druhú polovicu 20. storočia a pokračuje aj v 21. storočí. „Hoci hrozba „vojen o zdroje“ v súvislosti s vlastníctvom zásob ropy je často prehnaná, súčet politických vplyvov generovaných ropným priemyslom robí z ropy hlavnú príčinu vojen,“ povedal Jeff D. Colgan, odborný asistent na School of Medzinárodná služba na Americkej univerzite vo Washingtone, DC. Citoval ho v krátkom prehľade o politike recenzovaný časopis International Security takmer pred desiatimi rokmi. Od roku 1973 bola jedna štvrtina až polovica medzištátnych vojen spojená s jedným alebo viacerými kauzálnymi mechanizmami súvisiacimi s ropou, poznamenáva Colgan a dodáva, že „žiadna iná komodita nemala taký vplyv na medzinárodnú bezpečnosť". 

Medzinárodnú a energetickú bezpečnosť o desať rokov neskôr naďalej ovplyvňujú zdroje fosílnych palív. Vzhľadom na vysokú závislosť niektorých členov únie od ruskej ropy EÚ diskutuje o tom, ako zaviesť ropné embargo na Moskvu bez toho, aby sa Európa dostala do recesie a bez narušenia jednotného frontu EÚ proti Putinovi a jeho agresii na Ukrajine. EÚ sa preto snaží o rýchlejší prechod na obnoviteľné zdroje ako spôsob, ako znížiť spotrebu fosílnych palív a mieru spoliehania sa na Rusko.

„Čím rýchlejšie prejdeme na obnoviteľné zdroje a vodík v kombinácii s vyššou energetickou účinnosťou, tým rýchlejšie budeme skutočne nezávislí a ovládneme náš energetický systém,“ povedala začiatkom marca predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a oznámila cieľ znížiť dopyt EÚ po ruskom plyne o dve tretiny do konca tohto roka. „Obnoviteľné zdroje nám dávajú slobodu vybrať si zdroj energie, ktorý je čistý, lacný, spoľahlivý a náš. A namiesto financovania dovozu fosílnych palív a ruských oligarchov tu môžeme vytvárať pracovné miesta,“ povedal výkonný podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans.

Revolúcia v oblasti elektromobility by tiež pomohla znížiť geopolitickú silu petroštátov. „Schopnosť elektrifikovať dopravu a dostať sa od spaľovania fosílnych palív a konkrétne ropy znamená, že by sme vyriešili obrovské geopolitické problémy, ktoré boli posledných 100 rokov len morom,“ povedal Adam Scott, výkonný riaditeľ charitatívnej organizácie so sídlom v Toronte. 

Vojna na Ukrajine urýchľuje posun k zvýšeným investíciám do obnoviteľných zdrojov ako spôsob, ako znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív, z ktorých veľká časť pochádza z OPEC a Ruska. Veľkou výzvou v energetickom prechode však budú dodávateľské reťazce,  povedal  minulý týždeň Simon Flowers, predseda predstavenstva a hlavný analytik spoločnosti Wood Mackenzie. „Náklady na komponenty solárnych a veterných turbín už zažívajú infláciu a dopyt sa bude len zintenzívňovať. Taktiež dôjde k masívnemu boju o prístup ku kovom na vybudovanie elektrifikácie, vrátane medi, hliníka a niklu a surovín na výrobu batérií,“ poznamenal Flowers. 

Rozvinuté ekonomiky, vrátane Spojených štátov amerických, sú v súčasnosti závislé od dovozu pri podpore nízkouhlíkových zdrojov energie. USA dovážajú viac ako polovicu svojej ročnej spotreby 31 z 35 kritických nerastov, uviedlo ministerstvo energetiky na začiatku funkčného obdobia prezidenta Bidena. Amerika nemá domácu produkciu v prípade 14-tich z týchto kritických nerastov a je úplne závislá od dovozu, aby uspokojila svoj dopyt. Prezident Biden zahrnul  v marci strategické a kritické materiály potrebné na prechod na čistú energiu – ako lítium, nikel, kobalt, grafit a mangán pre veľkokapacitné batérie – do zákona o obrannej výrobe z roku 1950. 

Je to krok správnym smerom k zabezpečeniu väčšej domácej ponuky, berúc do úvahy, že geopolitika bude hrať úlohu aj pri energetickej transformácii, hoci držitelia zdrojov môžu byť iní. „Existuje nedocenené riziko energetického prechodu: dodávka čistej energie závisí od vyťažených prírodných zdrojov, ktoré sú ponorené do geologických, geopolitických a správnych problémov," uviedli KPMG a Eurasia Group v minuloročnej  správe.

Nový globálny energetický ekosystém by sa mohol posunúť „z OPEC ku OMEC“, kde OMEC definuje KPMG a Eurasia Group ako akronym pre „Organizáciu krajín vyvážajúcich nerasty.“ Takéto zoskupenie možno ešte neexistuje, ale pointa zostáva: geopolitická moc by sa mohla presunúť z krajín s dominanciou ropy na krajiny s prevahou kritických kovov.  

Súvisiace články

Aktuálne správy