Ako si spomínate na Josefa Abrháma?
Okrem toho, že to bol môj priateľ, bol herec, ktorého som si veľmi vážil. Bol až príliš citlivý, aby v hereckej brandži nebol zraniteľný, veľa vecí si príliš pripúšťal. O každej postave premýšľal, dlho ju analyzoval, pochyboval o sebe a hoci nepoznám film, v ktorom by nevydal zo seba všetko, vždy si myslel, že mohol urobiť ešte viac, ešte lepšie využiť svoje možnosti a schopnosti. Boli to „pozitívne pochybnosti“ o tom, čo môže do svojej postavy vložiť, či bola komická alebo vážna.
Čítajte viac Zomrel herec Josef Abrhám. Za herecké vlohy vďačil aj slovenským predkom
Ktorý film vám najviac utkvel v pamäti?
Mňa si okamžite získal filmom Krik režiséra Jaromila Jireša, v ktorom bol natoľko presvedčivý, že symbolizoval československú novú vlnu. Priniesol nový herecký výkon, veľmi ľudský a presvedčivý, otvorený a nečakane úprimný. Dodnes ho mám pred očami, ako v tom filme beží cez ten železničný most… V tomto filme je to pre mňa on, Josef Abrhám.
Foto: TASR, Radovan Stoklasa
Boli ste priatelia, akým bol človekom?
Bol veľmi naviazaný na rodinu, na svoju manželku Libušku Šafránkovú – prežíval nielen svoj, ale aj jej herecký osud.. Akoby kráčal životom, nesúc tri osudy: svojej milovanej ženy, rodiny a svoj. To je na jedného človeka veľa. Na svoju milovanú ženu bol taký naviazaný, že s ňou akoby odišla aj veľká časť z neho. Bol skromný a priateľský – ten, kto možno najviac potreboval pomoc, bol vždy ochotný pomáhať iným. Aj vo svojej profesii bol veľmi skromný, potvrdzoval heslo: čím väčší herec, tým je voči svojej profesii pokornejší.
Josef Abrhám bol filmovým, ale aj divadelným hercom.
Z našich rozhovorov som cítil, že film preňho veľa znamenal, ale myslím, že tvorivé uspokojenie mu prinieslo účinkovanie v Činohernom klube v 60. rokoch, keď bol tento súbor na vrchole. Tam sa cítil veľmi dobre, bol obklopený ľuďmi, ktoré z Činoherného klubu urobili jedno z najlepších pražských divadiel. V tom čase tam pôsobili úžasné osobnosti: Petr Čepek, Pavel Landovský, režisér Ladislav Smoček a mnohí ďalší. Bol to jeho svet, v ktorom mal oporu. Nakoniec z divadla odišiel a venoval sa filmu.
Je známe, že mal slovenské korene, chodieval na Slovensko?
Jeho vzťah k Slovensku bol čistý a úprimný, napokon, začínal študovať v Bratislave na VŠMU. Ak poviem svoj subjektívny názor, možno by si rád zahral vo viacerých slovenských filmoch. Nikdy to nahlas nevyslovil, na to bol priveľmi skromný, ale podľa mňa cítil, že pre svoj pôvod patrí ku slovenskému filmu viac, než mal možnosť k nemu patriť.
