Presunúť na hlavný obsah

Zamilovala som sa do otca môjho muža: Keď to zistil, urobil vec, ktorú by som nečakala

Partnerské vzťahy

Zamilovať sa do vlastného svokra je úplne cez čiaru. Napriek tomu, že som si to uvedomovala, nedokázala som tomu zabrániť.

Svoje vnútorné prežívanie brala ako osobné zlyhanie

Natália bola čerstvo vydatá a so svojimi svokrovcami mala veľmi dobrý a pekný vzťah. Výborne si rozumeli, boli si blízki a spolu s jej manželom Dušanom, trávili s jeho rodičmi celkom veľa času. Možno za to mohol aj minimálny vekový rozdiel, keďže ich delilo osemnásť rokov. Dušan mal svojich rodičov veľmi rád, často im pomáhal a rozoberali spolu snáď úplne všetko. Na otca bol maximálne naviazaný a bol pre neho obrovským vzorom. No to, čo sa stalo medzi jeho ženou a ním by nečakal ani vo sne. 

Mohlo by vás zaujímať: Hľadáte muža na celý život? Potom sa tomuto typu chlapov vyhnite

"Toto je vec, ktorou sa nemožno chváliť a zo začiatku som o nej nechcela ani hovoriť. Skrátka sa stalo niečo, čo je nielen tabu, ale aj neprípustené. Neviem ako, neviem kedy, ani prečo, no do svojho svokra som sa zamilovala. Len tak. Prišlo to ako blesk z jasného neba a ja som s tým nedokázala pracovať. Najhoršie bolo, že som mala pocit, že on si to veľmi dobre uvedomuje."

Natália svoje city samozrejme nedávala najavo a skrývala ich pred všetkými, lebo to brala ako vlastné zlyhanie. Nechcela Dušanovi za žiadnych okolností ublížiť a zároveň si veľmi dobre uvedomovala absurditu celej tejto situácie. Na jednej rodinnej oslave však nastal moment, ktorý sama ani vo sne nečakala. Prišel k nej Dušanov otec a sám od seba spustil monológ. Povedal jej, že si všimol náklonnosť a ostych zároveň, ktorý voči nemu prechováva.

Neprehliadnite: Muži, ktorí sa len s vami hrajú, no nikdy sa neoženia: S týmito na predstavy o bielych šatách zabudnite

Zasmial sa, že ak by mal o 18 rokov menej, tvorili by pekný pár. No zároveň svoju nevestu poprosil, nech toto nikdy nepovie jeho synovi. Veľmi dobre si uvedomoval, že by to pochovalo nielen manželstvo Natálie a Dušana, ale aj jeho vzťah so synom. Cez takéto veci sa skrátka nedá prehrýzť. 

"Zo začiatku som nevedela ako reagovať. Cítila som sa vnútorne ponížená, slabá, no zároveň mi aj odľahlo. Neniesla som v sebe už takú obrovskú ťažobu a nemusela som byť v neustálom strese, keď sa pri mne Dušanov otec objavil. Povedala som si, že je to len životná fáza, ktorá skrátka len musí prejsť. Hoci odvtedy ubehli už dva roky, stále na tej ceste som..."