Málo miest v materských školách či nedostatočne flexibilné podmienky vo firmách. Aj to sú dôvody, prečo Slovensko oproti Západu zaostáva v zamestnanosti matiek s malými deťmi. Podľa iniciatívy Pracujúce mamy tak stráca nielen žena matka, ale aj zamestnávateľ, ktorý prichádza o kvalifikovanú pracovnú silu.
Problémy, ktorým čelia ako zamestnávatelia, tak aj samotné matky, ukazuje aj prieskum, ktorý na požiadavku iniciatívy vypracovala agentúra IPSOS. Ten naznačuje, že takmer polovica žien sa po materskej nevráti k svojmu pôvodnému zamestnávateľovi. Až 58 percent žien nezostane ani pri pôvodnej pozícii. Aktuálne je pritom na materskej dovolenke približne 60-tisíc žien. Znamená to výrazné preskupenie ľudí na pracovnom trhu.
Zamestnankyňa pritom opúšťa svoje odvetvie napriek rokom praxe a začne pracovať na menej kvalifikovaných pozíciách.
„Ženy na materskej majú strach z budúcnosti. Rozmýšľajú, či dokážu skĺbiť prácu s rodinným životom a majú nižšie kariérne sebavedomie,“ vysvetľuje Terézia Miháliková z organizácie Pracujúce mamy. Zdôrazňuje, že dôvodom odchodov je najmä to, že mnohí zamestnávatelia neponúkajú matkám skrátený úväzok či flexibilnejšiu pracovnú dobu.
Zamestnávatelia sa zase v prípade žien matiek obávajú častého čerpania OČR alebo iných typov absencie. Ich cesty sa preto mnohokrát rozchádzajú a škoda nastáva na oboch stranách: kým žena nevyužíva svoj potenciál a vzdáva sa aj naplňujúcej práce, zamestnávateľ prichádza o kvalifikovanú pracovnú silu. Tej je pritom na trhu nedostatok.
Drahé nábory
Podľa Patrície Hirschnerovej, spoluzakladateľky iniciatívy Pracujúce mamy, môžu byť čiastočným riešením nedostatku kvalifikovaných pracovníkov aj matky. „Nábory nových zamestnancov, ktorých treba zaučiť, sú dnes veľmi drahé. Keď má zamestnávateľ možnosť prijať človeka, ktorý pozná kultúru firmy a procesy – teda matku na alebo po materskej –, je rádovo výhodnejšie zamestnať ju. A to aj v prípade, že bola dlhšie preč a potrebuje spätne zaškoliť,“ konštatuje.
Dáta z ich prieskumu ukazujú, že to vo firmách nie je bežná prax. Podľa Hirschnerovej za to môže aj nedostatočná komunikácia medzi zamestnávateľom a zamestnankyňou, ktorou by dokázali preklenúť vzájomné obavy z nástupu do práce. V iniciatíve preto učia firmy a matky viesť dialóg a hľadať riešenia.
Pri matkách je zásadnou otázkou flexibilita pracovného miesta či pracovná doba. Podľa prieskumu však bolo alebo je pre 36 percent žien problém, že im v práci neposkytli čiastočný úväzok.
Práve menšie úväzky sú podľa zakladateliek iniciatívy cestou, ako si firmy a matky môžu k sebe nájsť cestu. Pre matky by to podľa Mihálikovej mohlo znamenať väčšiu slobodu. „Keby boli pracovné miesta flexibilnejšie, ženy, ktoré majú chuť pracovať, by mohli pracovať v odvetví, v ktorom pracovať chcú. A je jedno, či sa chcú vrátiť po jednom roku alebo po troch.“
Job sharing
Konkrétne hovoria o takzvanom job sharingu (zdieľanie pracovného miesta), ktorý bežne funguje aj v zahraničí. Ide o čiastočný úväzok, kde je zamestnanec rovnocenný partner s jedným alebo viacerými kolegami, všetci sa pritom delia o rovnakú pozíciu. V prípade, že jednému z nich ochorie dieťa, vystrieda ho druhý.
Hirschnerová uznáva, že pre zamestnávateľa to môže byť nová skúsenosť z pohľadu odvodov, no upozorňuje aj na benefity: „Niektoré matky možno pracujú kratšie, no naplno. Zamestnanci, ktorým firma umožnila tento spôsob pracovného pomeru, sú navyše veľmi lojálni.“
Matky podľa nej motivuje k vysokému pracovnému výkonu fakt, že si prácu musia dokončiť ešte predtým, ako ich budú čakať ďalšie povinnosti: tie v súkromnom živote.
Zároveň poukazuje na to, že v časoch, keď pracujeme napoly v online svete, by sa mala sprístupniť aj možnosť flexibilného pracovného času.
Zamestnávateľ si takto vie dlhodobo udržať kvalitnú zamestnankyňu. Hirschnerová dodáva, že cesta k zdravému a udržateľnému biznisu je pohľad na zamestnancov ako na ľudí, ktorí majú aj svoj osobný život. Podľa amerického prieskumu až 83 percent pracujúcich mám zmení prácu, ak má ponuku od niekoho, kto viac rešpektuje ich rodinné potreby.
Voľné miesta
Pre 50 percent žien bol návrat do práce problematický pre absenciu materskej školy či inej dostupnej starostlivosti o dieťa. Ide pritom o dlhodobý problém: v roku 2019 bolo zamietnutých viac ako 11-tisíc žiadostí o umiestnenie do predškolského zariadenia. V roku 2020 počet odmietnutých prihlášok stúpol na 18-tisíc.
Zakladateľky iniciatívy Pracujúce mamy sa zhodujú, že mamám by jednoznačne pomohol väčší počet voľných miest v škôlkach či iných opatrovateľských zariadeniach. Uvedomujú si však, že to samy zmeniť nevedia.
„Chceme robiť s tým, na čo máme dosah. Preto radíme našim klientkám, ako si poradiť v situácii, ktorá tu aktuálne je,“ hovorí Hirschnerová. Odporúča, aby si matky ešte pred koncom rodičovskej dovolenky priznali, že ich čaká stresujúce obdobie. A že by sa mali aspoň pol roka dopredu ozvať zamestnávateľovi a komunikovať s ním o tom, aké sú možnosti ich nástupu do práce – a to aj v prípade, že im nezoberú dieťa do predškolského zariadenia. Zároveň by si mali byť vedomé, že týždne adaptácie v škôlke môžu byť náročné a mal by o tom vedieť aj ich zamestnávateľ.
Skorou komunikáciou sa dá zmierniť aj takzvané „príjmové vákuum“, v ktorom sa ocitne až 36 percent jednodetných matiek. Po dovŕšení tretieho roku dieťaťa totiž už nie je možné poberať rodičovské, no matke trvá šesť až dvanásť mesiacov, kým sa opätovne zaradí do pracovného procesu, a teda začne mať príjem.
Kariérne sebavedomie
Dôvodom zmeny práce po rodičovskej dovolenke býva aj pokles kariérneho sebavedomia. „Veľa žien sa po materskej cíti, akoby nemali čo ponúknuť. Práve s tým sa snažíme pracovať: aby si uvedomovali, čo všetko sa im počas materskej podarilo získať. Nemyslíme tým len klasické veci ako multitasking. Veľa žien sa počas materskej angažuje, majú nové zručnosti, skúsenosti, sú veľmi efektívne. Je dôležité, aby to vedeli odkomunikovať aj zamestnávateľovi,“ vysvetľuje Miháliková.
Dodáva, že keď sa žena objektívne pozrie na to, ako si prácu vykonávala pred materskou a čo všetko sa naučila počas nej, môže nabrať sebavedomie aj na to, aby zamestnávateľovi predostrela svoje požiadaky. "Môže povedať, že potrebuje flexibilitu, ale zároveň urobí všetko pre to, aby bola práca hotová. Napríklad, že si ju dokončí skoro ráno alebo večer z domu."
Odporúča však tiež, aby ženy obdobie materskej využili aj pre seba. „Netreba zabúdať ani na seba, svoje záľuby. Aby neupadali do toho, že sa musia venovať len dieťaťu a rodine. Môže to pre ne byť dobrá psychohygiena a základ pre ďalší osobný rozvoj," pripomína Miháliková.
Pokračujeme ďalej
Krajinu nečakajú dobré časy. Demokracia a právny štát budú terčom permanentných snáh vlády nastoliť autokraciu. Získajte prémiový obsah za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti i v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "Slováci hodnotia prehru s Nemeckom: Dobré, že sa to stalo teraz a nie na MS | Šport.sk")
