Denník N

Slovenskí vedci sú niekedy málo sebavedomí a umelo znižujú kvalitu svojho výskumu, vraví Kanovský z rezortu školstva

Martin Kanovský je riaditeľom odboru stratégií vysokých škôl ministerstva školstva. Foto N – Tomáš Benedikovič
Martin Kanovský je riaditeľom odboru stratégií vysokých škôl ministerstva školstva. Foto N – Tomáš Benedikovič

Sú vedné oblasti, v ktorých sme úplne porovnateľní s Európou a so svetom, napríklad vizuálne umenie, sociológia, filológia alebo vedy o Zemi. „Nepotvrdili sa ani časté predsudky, že hranica medzi excelentným výskumom a priemerom prechádza medzi prírodnými a technickými vedami na jednej strane a spoločenskými a humanitnými vedami na strane druhej,“ vraví Martin Kanovský, riaditeľ Odboru stratégií a koncepcií vedy, výskumu a vysokých škôl ministerstva školstva.

Uvedené zistenia plynú z hodnotenia VER 2022, ktoré sa zverejnilo tento mesiac. Ide o nezávislé hodnotenie kvality obsahu vedeckých výstupov na Slovensku a vykonali ho komisie zložené takmer výlučne zo zahraničných expertov. Projekt realizoval Kanovský a jeho tím.

Podľa odborníka z rezortu školstva nepotrebujeme mať v každej vednej oblasti 15 až 20 pracovísk. „Cena, ktorú za to platíme, je to, že polovica alebo aj väčšina z nich je na podpriemernej úrovni,“ vraví Kanovský. Podľa neho je veda a výskum u nás prioritou len na papieri. „Investície do vedy na Slovensku sú biedne. Už sa nám začínajú rozpadávať základné inštitucionálne štruktúry.“

Čo sme z hodnotenia VER 2022 zistili o slovenskej vede?

To, že slovenská veda je na tom lepšie, ako sme predpokladali. Viacerí žiadatelia očakávali, že to bude podstatne horšie. Máme vedné oblasti a pracoviská, kde sme na veľmi kvalitnej úrovni. Niektoré vedné oblasti dopadli horšie, napríklad pedagogické vedy. No toto má svoje špecifické dôvody. O zaradení vedcov a učiteľov do príslušných vedných oblastí rozhodovali samotné vysoké školy a verejné výskumné inštitúcie a v niektorých prípadoch prijali stratégiu, že do pedagogických vied zaradili všetkých zamestnancov so slabšími výsledkami. Robili to preto, aby neznižovali kvalitu v iných vedných oblastiach.

Čiže výsledky pedagogických vied sú skreslené?

Pedagogické vedy sú trochu skreslené. Nehovorím, že také presuny robil každý, ale niektorí ich naozaj spravili. Aj hodnotitelia nás upozorňovali, že v pedagogických vedách je zmes všeličoho vrátane príspevkov, ktoré do nich ani nepatria. No práve taká bola stratégia – skoncentrovať slabších na jednom mieste a zmieriť sa s tým, že v tejto vednej oblasti bude mať pracovisko slabší profil kvality.

Prvé štyri profily kvality z 26, ktoré sa týkajú pedagogických vied. Žiadna z inštitúcií nedosiahla významnú medzinárodnú kvalitu, v mnohých prípadoch nevyprodukovali žiadnu vedu. Reprofoto – https://ver.cvtisr.sk/vysledky

Nie sú potom niektoré iné vedné odbory, naopak, nadhodnotené?

Možno sú, ale na druhej strane takýchto presunov slabších zamestnancov na jedno miesto nebolo až tak veľa. Zároveň u nás platí, že úroveň výskumu v pedagogických vedách je naozaj slabšia aj bez týchto manévrov.

Čím je spôsobená slabšia kvalita výskumu v pedagogických vedách?

Aj tým, že zamestnanci, ktorí pôsobia v pedagogických vedách, sa nesústredia primárne na vedecký výskum a skôr sa zameriavajú na praktické veci, ako sú metodické príručky či učebnice pre základné a stredné školy. Tam nemožno očakávať, že výstupy budú mať excelentnú svetovú kvalitu.

Vynikáme v niektorých odboroch?

Áno. Sú profily, v ktorých sme úplne porovnateľní

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Školstvo

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie