Heger má 90 poslancov, no presvedčí aj ľudí? Vláda premrhala tri roky. Za osem mesiacov sa chce pokúsiť o nemožné

Dohoda o predčasných voľbách sa nerodila ľahko. Napokon sa zdá, že popri podmienkach hnutia OĽaNO a strany Za ľudí sa našlo v radoch bývalej koalície 90 hlasov poslancov, ktorí podporia zmenu ústavy a predčasné voľby 30. septembra. Po neúspešnom referende je to aktuálne jediná možnosť, ako si môžu poslanci skrátiť volebné obdobie. Čaká sa už len na finálny návrh. Odvolaný premiér Eduard Heger uviedol, že strany majú osem mesiacov na to, aby presvedčili voliča o tom, že vedia vládnuť. Na to však už môže byť neskoro.

24.01.2023 06:00
Eduard Heger, predčasné voľby Foto: ,
Na snímke dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger
debata (309)

Nový návrh ešte v nedeľu rozposlala lídrom bývalej koalície strana SaS, vypracovala ho exministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Súčasťou má byť už spomínané jednoduché technické riešenie, pridať sa má podmienka OĽaNO o potrebe 90 hlasov na zmenu volebného systému a vynechá sa možnosť skrátiť volebné obdobie referendom, s čím nesúhlasili liberáli a výhrady malo aj OĽaNO.

VIDEO: Eduard Heger o predčasných voľbách.

Video
Dočasne poverený premiér Eduard Heger oznámil, že sa lídri bývalej koalície dohodli na termíne predčasných volieb

„Zároveň padla dohoda na pozmeňujúcom návrhu, ktorý bude schválený hneď po prerokovaní v utorok 24. januára, keď sa o zmene ústavného zákona bude rokovať. Dohoda jasne hovorí o tom, že dôjde k zmene Ústavy SR tak, aby uznesením mohlo byť skrátené volebné obdobie,“ tvrdí odvolaný premiér. Hlas však v reakcii uviedol, že navrhne termín predčasných parlamentných volieb na 24. júna. „Niet žiadneho dôvodu nechávať bačovať súčasnú neschopnú vládu až do konca septembra,“ uviedol líder Hlasu Peter Pellegrini.

Heger našiel potrebných 90 poslancov, lídri sa dohodli na 30. septembri

Strana SaS si nekládla žiadne podmienky a s termínom súhlasila. „Vieme s ním žiť. Skorší termín nebol v hre, aby ho dokázala odsúhlasiť celá koalícia,“ povedal po rokovaniach líder SaS Richard Sulík. „Je načase ukončiť toto doťahovanie. Momentálne máme dostatok hlasov na 30. septembra. Teraz je dôležité sa venovať riešeniu hospodárskej krízy a druhá vec je venovať sa tomu, aby sme s plným nasadením presvedčili ľudí, že poctivá politika a výsledky je to, za čo sa oplatí bojovať,“ dodala Remišová.

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová a... Foto: TASR, Jakub Kotian
Veronika Remišová, Juraj Šeliga Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová a poslanec NR SR Juraj Šeliga

Na rokovaní nebol prítomný predseda Sme rodina Boris Kollár ani žiaden iný zástupca jeho hnutia. Heger uviedol, že s Kollárom telefonoval. „Sme rodina podporuje všetky možnosti, takže nebolo potrebné, aby tu boli. Ja som potom komunikoval aj s Borisom Kollárom, oznámil som mu to, bol s tým okej,“ povedal odvolaný premiér.

Hnutie Sme rodina potvrdilo, že súhlasí s termínom, aj keď preferovalo skorší, júnový termín. „My sme nemali žiadne požiadavky ani výhrady voči termínom a ani podmienky, ktoré by sme chceli prezentovať,“ uviedla pre Pravdu Linda Tribusová z tlačového oddelenia na otázku, prečo hnutie Sme rodina nemalo na rokovaní zástupcu.

Heger našiel 90 hlasov

  • OĽaNO (37)
  • ODP (10)
  • Sme rodina + Martin Borguľa (18)
  • SaS (20)
  • Za ľudí (3)
  • nezaradení poslanci (4): Miroslav Kollár, Tomáš Valášek, Ján Mičovský, Martin Čepček

Heger už počíta s tým, že potrebných 90 hlasov na zmenu ústavy nájde. „Klub hnutia OĽaNO, hnutia Sme rodina, strany SaS a taktiež Občiansko-demokratická platforma podporia takúto zmenu,“ povedal s tým, že ak to tak bude, rokovania sú na konci. Heger ďalej dodal, že prezidentka Zuzana Čaputová s ich dohodou bude súhlasiť a ponechá ich dovládnuť, ak nedôjde k vážnym zlyhaniam. S návrhom budú súhlasiť aj nezaradení poslanci Tomáš Valášek (PS) a Miroslav Kollár. Ráta sa aj s podporou ďalších nezaradených poslancov – Ján Mičovský, Katarína Hatráková a Martin Čepček (všetci exOĽaNO).

Hlas Kataríny Hatrákovej však zatiaľ istý nie je, keďže zatiaľ nevidela uznesenie, o ktorom bude parlament hlasovať. „Ja som opakovane komunikovala, že predčasné voľby nevnímam ako riešenie aktuálnej politickej situácie rovnako, ako mám za to, že zmeny v ústave by mali prechádzať v dôstojnejšom procese, než akého sme svedkom,“ uviedla pre Pravdu bývalá poslankyňa za OĽaNO.

Presné znenie návrhu bude známe zrejme až v utorok. „Čakáme na prípadné pripomienky,“ uviedla strana SaS. „Definitívne to bude vtedy, keď ho Mária Kolíková napíše a rozpošle a kolegovia povedia áno, platí,“ povedal Sulík po nedeľnom rokovaní. Kolíková zopakovala, že v rámci dohody trvajú na tom, aby išlo o čo najjednoduchšie riešenie pre možnosť urobiť predčasné voľby na základe ústavy. Po prvom rokovaní lídrov uviedla, že by sa mohla do ústavy napríklad doplniť veta, že sa dá skrátiť volebné obdobie, ak sa na tom parlament zhodne ústavným zákonom alebo uznesením.

Na snímke poslankyňa NR SR Mária Kolíková,... Foto: TASR, Jakub Kotian
Richard Sulík, Mária Kolíková, Branislav Gröhling Na snímke poslankyňa NR SR Mária Kolíková, poslanec NRSR a predseda strany Sloboda a solidarita (SaS) Richard Sulík a poslanec NRSR Branislav Gröhling (všetci SaS).

Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave by bol vhodnejší skorší termín. „A to preto, že táto vláda nemá legitimitu na spravovanie vecí verejných. Prišla o dôveru v parlamente, a preto mala urobiť všetko pre to, aby čo najskôr umožnila občanom rozdať karty nanovo. Posledný septembrový víkend znamená, že politici preferujú svoje vlastné a úzko stranícke záujmy,“ zhodnotil pre Pravdu. Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner skonštatoval, že sa ešte uvidí, či bude vôbec dohoda dodržaná. „Nie všetci poslanci bývalej vládnej koalície sú ,pod kontrolou‘,“ zhodnotil s tým, že skorší termín by bol lepší, či už kvôli rozpočtu, alebo skončeniu parlamentného chaosu. „Dodám však, že lepšie neskoro ako nikdy,“ uviedol Cirner.

Koniec septembra považuje ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka za najhorší možný termín predčasných parlamentných volieb. Nová vláda bude v tomto prípade podľa jeho slov vymenovaná krátko po tom, čo tá odchádzajúca predloží vlastný návrh zákona o štátnom rozpočte. Zákon o štátnom rozpočte považuje Procházka za najdôležitejší zákon roka.

Z „Mečiarovho dedičstva“ sa stane Matovičovo

Okrem tejto zmeny bude v ústave po dohode ukotvená aj požiadavka, aby na zmenu volebného systému bolo potrebných 90 hlasov miesto súčasných 76. „Mimo predčasných volieb tam bude len jedna téma, a to je téma volebného systému a jedného volebného obvodu. Teraz sa budeme baviť už o konkrétnych slovách,“ uviedla Kolíková.

Video
Heger: Z referenda sme sa nič nové nedozvedeli, 10 miliónov eur bolo vyhodených

Boris Kollár cez víkend uviedol, že túto zmenu legislatívy je ochotný podporiť „so zatvorenými očami“. Podľa predsedníčky Za ľudí Veroniky Remišovej musí k zmene volebného systému prebehnúť veľká celospoločenská diskusia, 90 hlasov na schválenie preto podporujú. „Pre férovosť a stabilitu celého politického systému je dôležité, aby to bola dohoda naprieč politickým spektrom a aby to nebolo ako v Maďarsku, že jedna strana sa rozhodne a prevalcuje vás,“ uviedla.

S návrhom prišiel líder OĽaNO Igor Matovič. „Smer, Hlas a Republika sú dohodnutí, že ak získajú väčšinu, teda 76 hlasov, v budúcich voľbách zmenia volebný systém podľa Maďarska,“ tvrdil Matovič s tým, že chce chrániť demokraciu na Slovensku.

Na snímke zľava poslanec NR SR Michal Šipoš,... Foto: TASR, Jakub Kotian
Eduard Heger, Igor Matovič, Michal Šipoš Na snímke zľava poslanec NR SR Michal Šipoš, predseda vlády SR Eduard Heger a predseda hnutia OĽANO a poslanec Igor Matovič (všetci OĽaNO).

Podľa politológa Štefančíka ide o zabetónovanie súčasného volebného systému. „A to je najväčšia katastrofa, ktorú táto vládna koalícia za sebou nechá. Už to nebude len Mečiarovo dedičstvo, ale aj to Matovičovo,“ uviedol. Pripomenul, že paradoxne Matovič bol politik, ktorý kedysi „Mečiarovo dedičstvo“ kritizoval. „Jeden volebný obvod totiž vyhovuje politickým stranám, ktoré sa vo svojej podstate podobajú viac na eseročky, ako na strany, ktoré poznáme zo západoeurópskych demokracií. A jednou takou eseročkou je práve OĽaNO,“ zhodnotil.

Ani podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera to nie je dobrý nápad. „Na druhej strane volebný systém pre parlamentné voľby mohli politici zmeniť od roku 1998 a nikto to neurobil, takže štvrťstoročie tu politickým silám, ktoré boli v parlamente, tento systém vyhovoval a vyhovuje, i keď ho z času na čas kritizujú,“ skonštatoval.

matovič, kollár Čítajte viac Predčasné voľby sú nezvratné: Heger už vidí dohodu. Rokovania narážajú na problémy, referendum netreba podceniť

Na podmienke Za ľudí o inštitucionálnom posilnení Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), s ktorou prišiel podpredseda strany Juraj Šeliga, sa bývalý štvorlístok nedohodol. Liberáli o tom síce boli ochotní debatovať, no Boris Kollár to jasne odmietol. Sulík neskôr argumentoval, že veľa podmienok sťažuje dohodu.

„Snažili sme sa presvedčiť všetkých bývalých koaličných partnerov. Hnutie Sme rodina s tým zásadne nesúhlasilo, odborné výhrady sme nedostali, ale rešpektujeme to,“ povedal Šeliga s tým, že v tejto situácii je zbytočné to blokovať. OĽaNO a SaS však prisľúbili podporu pozmeňovaciemu návrhu. „No a potom sa môžu všetci vyfarbiť,“ uviedol Šeliga s tým, že Hlas, Smer aj ďalšie opozičné strany potom môžu ukázať, či chcú, alebo nechcú zrušiť ÚŠP.

Presvedčiť voličov za osem mesiacov? Heger nevníma realitu

Prezidentka Zuzana Čaputová pre Pravdu zopakovala, že bude súhlasiť aj so septembrom, napriek tomu, že podporovala voľby v prvej polovici tohto roka, a Hegera nechá dovládnuť. „V prípade zásadných zlyhaní vlády Eduarda Hegera v tomto období je však prezidentka pripravená jej kedykoľvek odňať poverenie a na zostávajúci čas do volieb vymenovať úradnícku vládu. Rovnako, ako to urobí v prípade, keď do konca januára nedôjde k dohode politických strán na termíne predčasných volieb,“ uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Čo viedlo ku koncu štvorkoalície a pádu vlády?

Prečítajte si, čo všetko doviedlo štvorkoalíciu k jej zániku. Spory, škriepky a každodenné osočovanie nakoniec rozbili vzťah medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.

Fotogaléria
1. Líder hnutia Igor Matovič sa stal víťazom...
2. Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič a...
+123. Predseda strany SaS Richard Sulík, predseda...

Podľa Hegera sa skôr nájde dostatok poslancov na schvaľovanie zákonov pri súčasnej poverenej vláde než pri úradníckej. „Ak by úradnícka vláda nastúpila, musela by si vypýtať súhlas, podporu 76 poslancov. Ak by ju nedostala, nachádzala by sa presne v tom stave ako my,“ uviedol. Politológ si myslí, že prezidentke tento krok pomôže. „Ak by vymenovala vlastnú vládu, ktorá by rovnako nemala väčšinu v parlamente, navyše by noví ministri neboli v rezortoch zorientovaní, mohlo by to narobiť Slovensku viac škody ako osohu,“ uviedol Štefančík. „Je dobré, že tu bude existovať ten Damoklov meč, že si tu torzo vládnej koalície nebude môcť urobiť zo Slovenska eldorádo. A pani prezidentka by to mala Eduardovi Hegerovi každú chvíľu pripomínať,“ dodal.

Cirner si, naopak, myslí, že jej to uškodí. „Pretože zodpovednosť za vládu má od pádu vlády aj prezidentka, a opozícia to bude proti nej využívať, a to predovšetkým Robert Fico a Smer,“ uviedol politológ pre denník Pravda. Heger na záver s úsmevom dodal, že sa bude snažiť za osem mesiacov presvedčiť voličov o tom, že táto vláda vie spolupracovať.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger Foto: TASR, Jakub Kotian
Eduard Heger Dočasne poverený premiér Eduard Heger

Keďže však dôvera v jednotlivých členov, ale aj v celú vládu klesala a Heger nedokázal získať podporu v parlamente, bude to zložité a pokúsi sa o nemožné. „Ak chcú demokratické strany získať dôveru občana Slovenskej republiky, tak je potrebné, aby sme im ukázali, že vieme spolupracovať a že vieme spolu vládnuť a vychádzať v parlamente. Bude na to teraz osem mesiacov, aby sme o tom voličov presvedčili,“ uviedol.

Video
Čaputová pohrozila: Dohodnite sa na predčasných voľbách a vládnite profesionálne, inak menujem úradnícku vládu

„Toto je práve ten výrok, pre ktorý o ňom niektorí ľudia hovoria, že je bez charizmy, ako destilovaná voda, bez chuti a zápachu. On akoby vôbec nevnímal realitu a ide si svoje naučené frázy,“ myslí si politológ Štefančík. „Nepodarilo sa mu udržať pokope ústavnú väčšinu v parlamente, prečo by mu mal volič uveriť, že sa mu za tých osem mesiacov zrazu začne dariť viac,“ povedal. „Reči sa hovoria a chlieb sa je. Myslím, že to bude ešte zaujímavé a keďže vlastne už neoficiálne prebieha predvolebná kampaň, nemožno očakávať, že politické strany na seba budú milé. Sú to konkurenti, majú vlastné záujmy a bojujú o voličov,“ dodal Cirner.

Dočasne poverený premiér zároveň stále nekomentoval, či odíde z hnutia OĽaNO, alebo nie. „Na toto ešte príde čas,“ dodal premiér. Boris Kollár a Richard Sulík sa zhodli na tom, že Heger by sa mal čo najskôr vyjadriť, či zostáva, alebo odchádza z hnutia. Zatiaľ teda stále nie je jasné, či bude Heger zastupovať OĽaNO, OĽaNO 2, prípadne iný politický subjekt.

© Autorské práva vyhradené

309 debata chyba
Viac na túto tému: #predčasné voľby 2023