Primátori a starostovia sa na stretnutí v Čadci zhodli, že spolupráca medzi štátom a samosprávami krachuje. Upozornili, že mestá a obce obdržali vyúčtovacie faktúry za energie, ktoré obsahovali aj rozpis platieb pre tento kalendárny rok. „Vysoké nedoplatky za plyn a elektrinu, ktoré sú spôsobené neúnosným nárastom ceny spôsobili, že stojíme pred kolapsom,“ tvrdí primátor Čadce Matej Šimášek.
„Je nelogické a nepochopiteľné, aby samosprávy – ako piliere fungovania nášho štátu, boli pre nedostatok finančných prostriedkov nútené obmedziť či ukončiť poskytovanie základných úloh, ktoré sú vykonávané na dennej báze v prospech života občanov,“ uviedol.
VIDEO: Samosprávy žiadajú o kompenzácie. Ak ich nedostanú, pôjdu do veľkého štrajku.
Čítajte rozhovor Šéf komory miest Jozef Božik: Na demonštráciu do Bratislavy pošleme stovky plných autobusov
Kysucké memorandum
Šimášek pokračoval, že prijali takzvané kysucké memorandum, teda dokument, na základe ktorého upozornili, že ten stav nie je adekvátny. Preto vláde verejne predložili svoje požiadavky. Chcú, aby ich do konca januára informovala koľko, kedy a na ako dlho poskytne kompenzáciu za výpadky, ktoré nastali v dôsledku energetickej krízy, inflácie, zavedenia a prijatia právnych predpisov spôsobujúcich výpadky financií v rozpočtoch samospráv.
Zároveň žiadajú, aby kompenzácie za finančné výpadky samospráv neboli realizované formou refundácie, ale formou predfinancovania. Potrebné je podľa nich tiež v čo najkratšom termíne zverejniť daňovú prognózu ministerstva financií.
S prosbou o stanovisko k požiadavkám sme oslovili rezort hospodárstva. Zatiaľ na to ale nereagoval. Z tlačového odboru ministerstva financií nám odpísali, že daňovú prognózu zverejnia podľa zákona do 15. februára. „Zverejnenie nestojí len na rozhodnutí ministerstva financií, ale je priamo viazané na zasadnutie a vyhodnotenie nezávislého Výboru pre daňové prognózy,“ uviedli.
Ak kompetentní samosprávy nevypočujú, chystajú sa koncom januára protestovať tak, že vypnú verejné osvetlenie. Niektorí však navrhujú aj radikálnejší postup.
„Hovorilo sa o výjazde do Bratislavy, kde by sme štrajkovali pred úradom vlády či parlamentom. Možno ale budeme musieť objektívne zatvoriť veľké športoviská,“ podotkol Šimášek. Vzápätí spomenul, že v Čadci im poplatky na plavárni „vystrelili“ z 5-tisíc na 35-tisíc eur za rok. „To sa nedá utiahnuť,“ krúti hlavou. „Vyskakujú nám tak aj zimné štadióny a školy, ktorých tu máme šesť. Jednej to napríklad stúplo z pôvodných 700 na 2 100 eur. Energie sú pre ňu jednoducho likvidačné. No a treba to násobiť dvanástimi,“ pripomenul.
Štrajk je na spadnutie
Starosta obce Zborov nad Bystricou Juraj Hlavatý vraví, že neúnosné ceny energií mu nedajú spávať. Ohrozený je tam chod viacerých zariadení, aj tamojšej základnej školy. „Pán riaditeľ musí nájsť k 25. januáru 20-tisíc eur, aby uhradil nedoplatky za plyn a prvú preddavkovú zálohovú platbu,“ povedal starosta.
„Dnes nám prišlo (utorok 24. 1., pozn. red.), že do 30. januára máme predložiť žiadosť o zálohovacie konanie na regionálny úrad školskej správy. Kým to ale, po spracovaní, príde do Bratislavy, mňa sa nikto neopýta, či mám zajtra peniaze na zaplatenie toho nedoplatku,“ poznamenal. Zdôraznil, že ak to neuhradia, hrozia im penále a v najhoršom prípade odpojenie. „Aby k tomu nedošlo, musím zobrať peniaze z fondu zábezpeky bytov a z toho to zaplatiť. Samozrejme, v priebehu roka to tam budem musieť vrátiť,“ vysvetlil. Tento mesiac to teda dokáže vyriešiť, no pýta sa, čo bude nasledovať v tých ďalších. „Takto sa to nedá robiť dlhodobo, musí to koncepčne riešiť vláda. Veď samospráva je ich partnerom, ktorá im vo všetkom pomáha, a oni nás teraz hodili cez palubu,“ mieni.
V obciach podľa starostu panuje veľká nervozita. „Netýka sa to len škôl. My máme napríklad zdravotné stredisko, zariadenie pre seniorov a fitness centrá, kde nám prišli nehorázne faktúry,“ podotkol Hlavatý. Ako príklad spomenul domov dôchodcov, kde vlani od januára do novembra, čiže za jedenásť mesiacov, zaplatili za plyn dokopy 7-tisíc eur, no za december im už prišla, teda za jediný mesiac, faktúra na 8-tisíc. Potvrdil, že ak vláda nezakročí, sú odhodlaní ísť štrajkovať do Bratislavy. „V obciach zoberieme ľudí do autobusov a takú masu, aká tam príde, hlavné mesto ešte asi nezažilo,“ doplnil.
Ekonomická priepasť
Rokovanie na Kysuciach nevynechal ani primátor Partizánskeho Jozef Božik, ktorý je zároveň podpredsedom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a predsedom komory miest. Prišiel tiež ústredný riaditeľ ZMOS Michal Kaliňák. Ten tvrdí, že ak vláda ich požiadavkám nevyhovie, môže to zájsť do situácie, že obce nebudú mať peniaze a dôjde nielen k vypínaniu osvetlenia, ale tiež k rušeniu materských a základných škôl. „Už teraz sme pred ekonomickou priepasťou, lebo máme dlhy a kompenzácie neprišli. No a čo je horšie, požadovali sme to aj na Kysuciach – nech štát konečne zverejní daňovú prognózu. Dnes reálne nevieme nastaviť rozpočty,“ hovorí Kaliňák. Následne spomenul takmer päťsto obcí, ktoré nie sú plynofikované.
„Doteraz nikto neskloňuje kompenzácie napríklad na pelety alebo biomasu. No a štát najskôr hovorí, že nám dá kompenzáciu na tri mesiace, neskôr na šesť a potom, že to bude dovtedy, kým sú peniaze. Tak na čom sme?“ pýta sa. Na problém pritom podľa neho poukazujú od októbra 2021. „To je rok a niečo. Oni to interpretovali tak, že ide o kuvičie hlasy. Žiaľ, vývoj nám dal za pravdu,“ dodal Kaliňák.