Prokurátorky od Žilinku písali sudcom, Lipšic ich listy zverejnil
3 min. čítania
26.1.2023 16:26
3 min. čítania

Prokurátorky od Žilinku písali sudcom, Lipšic ich listy zverejnil

Maroš Žilinka a Daniel Lipšic Zdroj: Aktuality.sk/TASR
Predseda Špecializovaného trestného súdu považuje „listy" iných ako dozorujúcich prokurátorov pre sudcov za neštandardné.

Spor medzi Generálnou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou sa v stredu dostal opäť pred televízne kamery.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic kritizoval postup prokurátorov GP, ktorí vraj v exponovaných kauzách vypisujú sudcom aj po podaní obžaloby. Súdy mali iniciatívne informovať, aké - podľa nich - chyby urobili vyšetrovatelia či ich kolegovia zo špeciálnej prokuratúry.

„Nerozumiem, ako je možné, že v profilových kauzách, keď UŠP podá obžalobu na súd, prokurátorka generálnej prokuratúry napíše na súd, aby obžaloba bola vrátena a vec odmietnutá. To je práca obhajoby. Sedíme na pojednávaniach na opačných stranách. Je to zarážajúce,“ zhodnotil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Stalo sa tak napríklad v kauze exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského alebo v prípade obžalovaného Miroslava Výboha.

„Tieto podania boli zasielané Špecializovanému trestnému súdu bez právneho titulu, bez znalosti spisu, a bez informovania príslušného prokurátora ÚŠP," napísala špeciálna prokuratúra k zverejneným listom.

Príbeh vyzerá nasledovne: vyšetrovateľ ukončí prípad, dozorový prokurátor (ÚŠP) podá na súd obžalobu a obhajoba (právny zástupca obvineného) sa vyjadrí súdu. V niektorých vybraných prípadoch sa však ku slovu rozhodla prihlásiť aj generálna prokuratúra.

Napríklad v prípade obvineného Ficovho priateľa Výboha prokurátorka v sprievodnom liste napísala: „Mám za to, že vyšetrovateľ PZ nepostupoval v súlade so zákonom…”

Postup prokurátora prípadu zasa označila za neštandardný - nepozdávalo sa jej, že o sťažnosti obvineného vraj dva mesiace nerozhodol a urobil tak až tesne pred podaním obžaloby. „…takýmto spôsobom odňal obvinenému právo na podanie mimoriadneho opravného prostriedku, pri ktorom Trestný poriadok vyžaduje právoplatnosť napadnutého rozhodnutia,” píše sa v dokumente, ktorý zverejnila špeciálna prokuratúra - písala ho prokurátorka GP a adresovala sudcovi.

„Ponechávam na zváženie sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, či… mohlo dôjsť k porušeniu práv obvineného na obhajobu,” napísal na záver prokurátorka.

V prípade exriaditeľa SIS Pčolinského sa zasa o slovo prihlásila iná prokurátorka GP. Tá sudcu ŠTS upozornila, že v priebehu prípravného konania konal a rozhodol nepríslušný prokurátor.

Najvyšší súd napokon túto výhradu zmietol zo stola a rozhodol, že špeciálna prokuratúra postupovala v prípade Pčolinského zákonne. Chyby ale vytkol na strane polície.

Hrubala: neštandardné

Aktuality.sk oslovili predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu. Ten sa s podobnými odporúčaniami zo strany GP doteraz nestretol. Ak sa po podaní obžaloby na súd obráti v danej veci ktokoľvek iný z prokuratúry, než sám dozorujúci prokurátor, takéto podania podľa Hrubalu „nie sú v žiadnom prípade štandardne pozorovanými postupmi prokuratúry v tej ktorej veci.”

Dodal, že je v právomoci každého sudcu, ako sa s akýmkoľvek podaním v prípade vysporiada.

On sám vníma ako dôležité podania jednotlivých strán konaní. Zo zákona je to obvinený a obhajoba na jednej strane a prokurátor, ktorý podáva obžalobu, na strane druhej.

„'Listy, a hodnotiace súdy toho, či onoho, nie sú dôkaznými prostriedkami, čo však neznamená, že sudca nemôže dospieť k obdobnému záveru, než je formulovaný v takom či onakom podaní,” napísal sudca Hrubala.

Žilinka: nepravdivé tvrdenie

Generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku ešte včera reagovala na kritiku špeciálnej prokuratúry s tým, že sa nebude púšťať do výmeny názorov cez médiá. Vyjadrila sa však k listom prokurátoriek.

„Generálna prokuratúra SR musí ako nepravdivé odmietnuť tvrdenie špeciálneho prokurátora, že by prokurátorka Generálnej prokuratúry SR napísala na súd v nejakej veci, aby bola obžaloba vrátená a odmietnutá.”

Pravdou je, že takto explicitne to prokurátorky na súd ani nenapísali. Upozorňovali však na údajné chyby, pre ktoré by mohla byť obžaloba odmietnutá. Urobili tak v prípadoch, kedy sa obvinení obrátili na generálnu prokuratúru a chceli využiť paragraf 363. Tá sa však nedostala k tomu, aby o ich návrhoch mohla rozhodnúť.

V stanovisku GP tiež Daniela Lipšica upozornili na záver Najvyššieho správneho súdu v prípade jeho disciplinárneho stíhania. „Stav, keď podriadený prokurátor mediálne kritizuje nadriadeného prokurátora alebo vyjadruje nesúhlas s jeho rozhodnutím v konkrétnej, prípadne ešte právoplatne neskončenej veci, je neúnosný a zneisťuje verejnosť vo vzťahu k funkčnosti prokuratúry a zákonnosti jej rozhodovania.”

Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.