){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
)
)
)
)
)
)
Obaja otvorene priznávajú, že VAR nemajú v láske a že im len kazí meno. Jedným dychom dodávajú, že by bol dobrý, ak by ho rozhodcovia vedeli používať. Niet sporu o tom, že technológia videorozhodcu spravila z futbalu spravodlivejší šport. V tomto smere bolo zadanie do bodky splnené. Každá minca má však dve strany. VAR futbalu niečo dal, ale zároveň mu aj niečo vzal. Im dvom prekáža najmä to, že mu ubral na emóciách, ktoré k nemu odjakživa patrili. Oni dvaja idú presne opačnou cestou a so svojím
DEBATY S NEFUTBALISTAMI
Pre jedného je srdcovka FC Chelsea, pre druhého zas West Ham United. Od ostatných sa líšia tým, že sa nezaujímajú len o spomenuté dva kluby, ale o celú Premier League, ktorú velebia na každom kroku. Robia tak predovšetkým vo svojom podcaste venovanom anglickej lige. VAR, čiže Víkendový amatérsky report, je na našej scéne fenomén. Bežné podcasty poslucháčov naberajú, ale následne aj strácajú. Tak to skrátka chodí. VAR je však výnimka. Jeho fanúšikovia tvrdia, že si stačí vypočuť jednu epizódu a ste už navždy v klube. Zrazu sa z vás stáva súčasť komunity. Komunity, na čele ktorej stoja Julo a Muťo.
V čom spočíva čaro Premier League?
M: „Čaro Premier League? História, fanúšikovia, pivo, atmosféra… Všetko to, čo nie je na štadióne. A to, čo je teraz na štadióne, sa za posledných dvadsať rokov neskutočne zlepšilo. Vtedy možno ešte Premier League nebola najlepšia liga na svete, no teraz je to najbohatšia a najprestížnejšia súťaž. Skrátka z toho vznikol skvelý mix.“
J: „So všetkým súhlasím, ale doplnil by som ešte jednu vec. A to je vyrovnanosť. Vyrovnanosť Premier League je v porovnaní s ostatnými ligami na úplne inej úrovni. Celé sa to začína pri delení peňazí, ktoré je férové voči všetkým.“
M: „V minulej sezóne zinkasoval posledný tím Premier League na prémiách 100 miliónov libier. Víťaz 150 miliónov libier.“
A v čom podľa vás spočíva čaro vášho podcastu, ktorý medzi ľuďmi nabral takú obrovskú popularitu?
J: „Sme ako oni a oni sú ako my. Tak ako sa my dvaja pohádame pri podcaste, tak sa oni pohádajú pri pive. Myslím si, že ľudia sa s nami dokážu stotožniť, pretože vravíme to isté, čo vravia aj oni. Navyše, vždy je čo riešiť. Ako príklad si vezmime manchesterské derby, kde Marcus Rashford robil lopte desať metrov SBS-kára, ale napriek tomu nebol v ofsajde. V podcaste si poviem svoj názor, ktorý je, že Rashford v tom ofsajde bol. Nejaký rozhodca, alebo iný profesionál, by mohol oponovať, že je to diskutabilná situácia, ale my to v podcaste povieme tak, ako to cítime.“
M: „A bavíme sa na rovinu. Nie sme tí, ktorí sa potrebujú niekomu zapáčiť. Nevtierame sa majiteľom futbalových klubov, lebo nie sme tréneri, ktorí by v tých kluboch chceli pracovať. Rozprávame otvorene a ľudia to podľa mňa vycítili.“
J: „Nešli sme do toho s tým, že sa to má stať naším živobytím. Zabávame sa a zároveň tým zabávame ľudí. A presne o to ide.“
Úplne prvá epizóda vášho podcastu bola venovaná téme Superligy, ktorá práve v tom čase rezonovala. Ak by táto súťaž vznikla, výrazne by to zasiahlo Premier League, ktorú obaja tak veľmi milujete. Dokonca tam bola spomenutá paralela s brexitom. Ako ste to vtedy prežívali?
M: „Sme už príliš starí na to, aby sme sa hádzali o zem pre vec, ktorú aj tak nedokážeme ovplyvniť. Nie je to niečo, pre čo by sme nemohli spávať. Myslím si, že jasnú odpoveď dali majiteľom samotní fanúšikovia anglických klubov. My s Julom k nim patríme a cítili sme to rovnako. Naši poslucháči sú tá istá krvná skupina.“
J: „Ja osobne si neviem predstaviť, že by sme každú sezónu videli dajme tomu štyri vzájomné zápasy FC Chelsea - Paríž Saint-Germain. Keď sa to udeje raz za pár rokov v Lige majstrov, tak sa na to človek teší, pretože to vníma ako takú odmenu. No najmä, Superliga už dávno existuje, jej názov je Premier League. Pozrime sa na vec cez trénerov. To je neuveriteľné. Unai Emery, ktorý s Villarrealom vyhral Európsku ligu a následne sa s mužstvom prebojoval do semifinále Ligy majstrov, ide trénovať Aston Villu.“
M: „Ďalej Julen Lopetegui. Bývalý tréner španielskeho národného tímu prišiel do Wolverhamptonu, ktorý bol v tom čase na poslednom mieste v tabuľke.“
J: „A nezabúdajme aj na finančné možnosti. Kluby Premier League vedia minúť v rámci jedného prestupového obdobia viac peňazí ako všetky ostatné top ligy v súčte.“
Obaja fandíte londýnskym klubom. Ako ste sa dostali k FC Chelsea, respektíve West Hamu United?
M: „Vždy vravím, že to nie ja som si vybral West Ham, ale West Ham si vybral mňa. V tom klube sa vždy pracovalo svedomito a to mi bolo sympatické. Viem si živo predstaviť, že ak by som sa nenarodil tu, ale v Londýne, tak teraz by som pracoval na Temži, celé telo by som mal potetované a chodil by som na každý zápas West Hamu.“
J: „Moji kamaráti fandili Arsenalu, Manchestru United či Liverpoolu. Je možné, že som sa chcel odlíšiť, a preto som si vybral FC Chelsea. Vždy sa mi však páčila talianska reprezentácia a v tom čase bola v klube výrazná talianska stopa. Modrý dres nosili Gianluca Vialli, Gianfranco Zola a Roberto Di Matteo. No nebolo to len o Talianoch. Náramne sa mi páčil Ed de Goey, ktorý s tými fúzikmi vyzeral v bránke ako úradník. Na kraji obrany bol Dan Petrescu a vpredu Tore Andre Flo. Zlomový moment bol však pre mňa domáci pohárový zápas proti Aston Ville, keď som prvýkrát pocítil na vlastnej koži anglický futbal.“
Do svojho podcastu si pozývate hostí, medzi ktorými sa objavili bývalí aj súčasní futbalisti. Spolu s vami sa o futbale rozprávali napríklad Mucha, Kinder, Kucka či Dúbravka. Ktorá epizóda vám najviac utkvela v pamäti?
M: „Musím povedať, že veľa ľudí nám píše, že sa im najviac páčia tie epizódy, v ktorých sme len my dvaja, lebo to vraj má najlepšiu atmosféru. Ale pre mňa je veľmi pozitívne to, ako nás futbalisti berú a že nás vlastne sledujú.“
J: „Uvediem príklad. Nedávno, keď Kepa Arrizabalaga dostal gól od Manchestru City, tak som si o tom písal s Dominikom Holecom. Až po chvíli som si uvedomil, že čo sa to deje? Čo to vlastne robím? Teší nás, že nás futbalisti sledujú a že majú radi to, čo robíme. Nikdy nezabudnem na prvý rozhovor s Martinom Dúbravkom, ktorý sme spravili počas reprezentačnej prestávky, keď tu zúrila pandémia.“
M: „Chalani boli v bubline a Robo Tomaschek nám povedal, že rozhovor neprichádza do úvahy. Heco však odvetil, že toto je jeho voľný čas a že si môže robiť, čo chce. Lekárovi preto povedal, aby nás otestoval. Pustili nás dnu a sedeli sme spolu asi hodinu a pol. Potom prišla po Heca tlačová hovorkyňa, ktorú odbil s tým, že ho nemá rušiť, lebo sa s nami stále rozpráva. Pred pár mesiacmi som bol s ním dohodnutý, že sa stretneme v Manchestri, kde nahráme epizódu do podcastu. Maťo ma prepašoval do press centra cez fanúšikov a cez jeho spoluhráčov, ktorí ešte dávali rozhovory. Po nahrávaní ma posadil do svojho auta a vyviezol ma zo štadióna. Ako keby bol jeden z nás.“
KTO SÚ JULO A MUŤO
Július Turček sa narodil 27. februára 1984 v Bratislave. Založil cestovnú kanceláriu, ktorá ľudí berie na futbalové zápasy naprieč celou Európou. Je ženatý a má dve deti.
Matej Mutiš sa narodil 10. augusta 1983 v Bratislave. So svojou eventovou agentúrou okrem iného organizuje firemné futbalové turnaje. Je ženatý a má dve deti.
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)