Včasná reakcia pomohla obmedziť šírenie COVID-19, digitalizácia bola kľúčová pri zmierňovaní dopadov pandémie – príklad Estónska.

S odstupom času je už zrejmé, že po nástupe pandémie ochorenia COVID-19 najnižšiu úmrtnosť a počet infikovaných v prvej vlne zaznamenali tie krajiny EÚ, ktoré zareagovali dostatočne rýchlo a zatvorením hranice spolu s vyhlásením lockdownu zabránili nekontrolovateľnému šíreniu neznámeho vírusu medzi obyvateľstvom. Cenou za zavedenie týchto opatrení však bola obrovská záťaž pre krajinu a jej obyvateľov, ktorí sa zo dňa na deň ocitli v celkom novej situácii. O poznanie lepšie sa v tejto situácii darilo obyvateľom tých krajín, ktoré už pred pandémiou mali etablované funkčné riešenia z oblasti informačných a komunikačných technológií ako fungujúci eHealth, elektronické služby verejnej správy, e-learningové portály pre študentov a tiež skúsenosti s prácou z domu, ochranou súkromia pri zbere dát či rozvinutým e-commerce. Príkladom hodným povšimnutia je Estónsko, ktoré nielenže včas podchytilo nástup pandémie rýchlym zavedením efektívnych opatrení, ale vďaka svojim pokročilým informačným a komunikačným technológiám dokázalo výrazne zmierniť dopady pandémie na obyvateľstvo.

Prvá vlna pandémie – Estónsko aj Slovensko včasne zaviedli potrebné opatrenia a zamedzili šíreniu vírusu.

Za výborné zvládnutie prvej vlny pandémie si Slovensko vyslúžilo pozitívne ohlasy zo zahraničia. Nízke čísla infikovaných aj zomrelých sme podľa viacerých odborníkov dosiahli najmä vďaka rýchlemu zavedeniu striktných opatrení (tvrdý lockdown, uzavretie hraníc, rúška a karanténa) a ich dodržiavaniu širokou verejnosťou (1,2).

Podobne ako Slovensku či susednému Česku, aj Estónsku sa podarilo efektívne obmedziť šírenie vírusu v prvej vlne. Estónska vláda promptne zaviedla viaceré protipandemické opatrenia, ktoré boli mnohokrát prevzaté od iných krajín a boli vnímané ako efektívne v boji proti neznámemu vírusu. Od Nemecka vláda prebrala pravidlo umožňujúce zhromažďovanie maximálne dvoch osôb na verejných priestranstvách (3). Vtedajší premiér Jüri Ratas tiež napodobnil priamu komunikáciu kancelárky Angely Merkelovej s verejnosťou, ktorá zdôraznila prínos a zodpovednosť každého jednotlivca za zvládnutie pandémie. Pri otázke testovania sa Estónci zase spoľahli na skúsenosti z Južnej Kórey, Taiwanu a Islandu a už v začiatkoch pandémie zabezpečili 200 000 antigénových testov a otvorili sedem testovacích miest po celej krajine (4).

Estónska vláda sa navyše rozhodla spoliehať na rady odborníkov. Vedecká komunita reprezentovaná zvolenými členmi bola formálne zoskupená do vedeckého poradného výboru, ktorého odporúčania o potrebe zreteľne vysvetliť verejnosti závažnosť situácie, či potrebe urýchlene vybudovať kapacity na testovanie boli vypočuté a potrebné kroky vykonané bezodkladne (4). Uvedené opatrenia v kombinácií s včasným vyhlásením núdzového stavu (12.3.2020), zatvorením hranice a nariadením tvrdého lockdownu ešte pred rozšírením vírusu medzi populáciu splnili svoj účel. Vo výsledku zaznamenalo Estónsko v prvej vlne pandémie len nízku nadúmrtnosť (graf: Porovnanie nadúmrtnosti v SR a Estónsku).

Zdroj: autori podľa dát z Eurostat, 2022

Druhá a tretia vlna pandémie mali v oboch krajinách odlišný priebeh, pričom Slovensko zaznamenalo neporovnateľne vyššiu nadúmrtnosť (dosahujúc na vrchole 2. aj 3. vlny vyše 70%). Za rozhodujúce faktory sme v našej štúdii o nadúmrtnosti na COVID-19 identifikovali najmä zanedbanú prípravu na 2. vlnu, nevhodnú komunikáciu k verejnosti, nejednotný prístup vlády v boji proti pandémii, odkladanie lockdownu, zlyhávajúce trasovanie a testovanie (vrátane neefektívneho plošného testovania) a hlavne nízku úroveň zaočkovanosti. Estónsko zvládlo manažment pandémie aj v ďalších vlnách omnoho lepšie, čoho výsledkom je nižšia nadúmrtnosť, ale tiež celkovo lepšie vysporiadanie sa s dopadmi takejto mimoriadnej situácie.

Estónsko vďaka digitalizácií zmiernilo dopady pandémie na obyvateľstvo, nepripravené Slovensko pohorelo.

Estónsko patrí v oblasti digitalizácie k tým najpokročilejším krajinám na svete. Táto skutočnosť sa veľmi rýchlo prejavila po prepuknutí pandémie, keď si dobre pripravené Estónsko poľahky poradilo s rozličnými prekážkami, ktoré vznikli prechodom do online sveta.

Napríklad, po zavretí škôl v Estónsku žiaci plynulo prešli na e-learningovú formu vzdelávania a vďaka etablovanému portálu eKool (spustený v roku 2002, vo forme mobilnej aplikácie od roku 2014) bez väčších ťažkostí pokračovali vo výučbe. Tiež digitálne verejné služby fungovali po vypuknutí pandémie naďalej väčšinou úplne neprerušovane, pričom až 99% vládnych služieb (vrátane digitálnej autentifikácie a podpisu, elektronických súdov, podávania žiadostí o dávky sociálneho poistenia) bolo pre občanov dostupných online (5).

Menej problémový bol aj prechod na prácu z domu, ktorú už pred pandémiou využívala nemalá časť obyvateľstva (18,4% v roku 2019). Nástupom pandémie narástol podiel ľudí pracujúcich z domu na 30,9% (2Q 2020) a politici ako aj súkromný sektor reagovali podporou tejto formy práce. Časť obyvateľstva z najviac postihnutých odvetví, ktorá o prácu prišla svoju finančnú situáciu zlepšila vďaka platformovému hospodárstvu. Spoločnosti ako Bolt pomohli nielen so zamestnanosťou, ale aj pokrytím esenciálnych služieb ako dovoz jedla či preprava tovaru (6).

Estónsko zároveň využilo svoju technologickú dominanciu na efektívne sledovanie kontaktov (trasovanie). V priebehu pár mesiacov vznikla aplikácia na sledovanie kontaktov pre COVID-19 nazývaná HOIA, ktorá sa zároveň stala najsťahovanejšou aplikáciou v histórií Estónska (1,3 mil. obyvateľov) s viac ako 300 000 stiahnutí. Jej aktívne využívanie od augusta 2020 bezpochyby pomohlo k obmedzeniu šírenia vírusu a podchyteniu ohnísk nákazy.

Pripravenosť Estónska na prechod do online sveta sa ukázala aj pri otázke ochrany osobných údajov, ktorá sa stala veľmi aktuálnou v mnohých krajinách EÚ. V tejto oblasti Estónsko dokázalo prekonať aj krajiny ako Singapur či Island. Už pred pandémiou totiž Estónska vláda uchovávala záznamy o každom občanovi v množstve menších databáz. Pre ochranu obyvateľov však vláda zaviedla garancie. Príkladom je pravidlo, že len občan samotný má prístup ku všetkým svojim informáciám a môže tiež vidieť, kedy ktokoľvek pristupuje k jeho údajom. Navyše prezeranie záznamov bez povolenia je v Estónsku trestné a proti komukoľvek, kto tak urobí, môže občan podať žalobu, ktorú za neho bude vláda stíhať (5).

V oblasti zdravotníctva sa veľkou oporou zdravotníkov stali digitalizované zdravotné záznamy všetkých občanov (od roku 2008), systém „e-hub“ fungujúci pre praktických lekárov v celej krajine, elektronické predpisovanie liekov a elektronické rezervácie návštev ambulantných lekárov, ktoré pomohli odbremeniť estónskych lekárov a zdravotné sestry (5). Práve na týchto u nás nefungujúcich podporných procesoch (s výnimkou e-preskripcie) z časti stroskotalo poskytovanie primárnej zdravotnej starostlivosti.

Včasná reakcia bez zbytočného odkladania potrebných opatrení, spoliehanie sa na rady odborníkov, zrozumiteľná komunikácia smerom k verejnosti a aj rozumné prebratie funkčných riešení od iných krajín sa pre Estónsko stali úspešným návodom pri zvládaní pandémie. Tá nám tiež jasne preukázala prínos digitalizácie pre modernú spoločnosť. O to smutnejšie je naše konštatovanie na záver, že na Slovensku je digitalizácia vo verejnej správe či zdravotníctve len v začiatkoch.