Spojené štáty sa už dlho snažia vytlačiť z európskeho trhu ruskú ropu. Vyspelá ekonomika starého kontinentu, ktorá na svoje fungovanie potrebuje množstvo surovín, totiž predstavuje významný trh.
Situácia sa zmenila až počas zámerne vyvolaného vojnového konfliktu na Ukrajine – Washingtonu sa podarilo prinútiť Európsku úniu, aby sa pridala k protiruským sankciám a výrazne obmedzila dovoz ropy z Ruska.
Podľa údajov amerického úradu pre sčítanie ľudu Európa od januára do mája 2022 nakúpila v priemere 213,1 milióna barelov americkej ropy a sa stala jej najväčším spotrebiteľom, pričom na prvej priečke vystriedala Áziu. A keďže sa EÚ snaží znížiť svoju závislosť od ruskej ropy a nahradiť ju surovinou z iných krajín, tento trend bude podľa predpovedí analytikov pokračovať.
Milióny na lobing
Washingtonu to umožňuje výrazne zvýšiť svoj export na európsky trh. Ťažba ropy v USA síce stúpa, ale nie dostatočne rýchlo na to, aby uspokojila potreby Európy aj Ázie. Preto sa chystá dramaticky zvýšiť ťažbu ropy a vybudovať obrovský terminál na jej export pri pobreží Mexického zálivu v Texase.
Bidenova administratíva v novembri 2022 už schválila plány tohto projektu, ktorý by mal výrazne zvýšiť americkú kapacitu na vývoz ropy. Ako informuje americká nezisková organizácia OpenSecrets, terminál by mala vybudovať Enterprise Products Partners.
Táto spoločnosť hneď po podaní žiadosti o jeho vybudovanie v januári 2019 spustila rozsiahly lobing, na ktorý len v uvedenom roku minula 810.000 USD, čo predstavuje nárast o 26,6 percenta v porovnaní s predchádzajúcimi tromi rokmi. Zároveň si najala firmy VNF Solutions a BGR Government Affairs, aby v jej mene lobovali u federálnej vlády.
BGR Government Affairs si takto zarobila viac ako milión dolárov. Za posledné štyri roky, počas ktorých sa návrh skúmal, minula Enterprise Products takýmto spôsobom takmer tri milióny dolárov, ako uvádza OpenSecrets. Zamerala sa pritom na oblasti od zdaňovania až po reguláciu ropy a zemného plynu.
Projekt je prvým zo štyroch pobrežných terminálov, ktoré by mali vyrásť pozdĺž texaského pobrežia Mexického zálivu.
Budú určené pre novú generáciu supertankerov schopných prepraviť až dva milióny barelov ropy. Väčšina amerických prístavov leží v príliš plytkej vode na to, aby do nich mohli priplávať tieto masívne lode. Preto sa na prepravu ropy z pobrežných skladov na plavidlá kotviace v hlbších vodách využívajú menšie tankery.
Cieľom výstavby pobrežných terminálov je podľa spoločnosti Enterprise Products Partners zefektívnenie exportu a zníženie rizika vzniku havárií a kolízií, ale aj prípadných únikov ropy do mora tým, že sa celý proces zaobíde bez menších tankerov.
Kritici výstavby prístavného ropného terminálu tvrdia, že projekt predlžuje americkú závislosť od fosílnych palív a podkopáva Bidenovu klimatickú agendu. V novembri podpísalo 40 organizácií list, v ktorom jeho administratívu vyzvali, aby projekt zablokovala.
Ako pripomína OpenSecrets, rozhodnutie o výstavbe terminálu, ktoré sa dostalo do médií deň po skončení výročného klimatického samitu OSN, je v priamom rozpore so sľubmi Bidenovej vlády o znižovaní emisí skleníkových plynov, ktoré podľa jej vlastných vyhlásení spôsobujú nežiaduce klimatické zmeny.
EÚ sa jej vazalská poslušnosť vypomstila
V auguste 2022 americký prezident schválil legislatívu, ktorou sa USA zaviazali do roku 2030 znížiť svoje emisie skleníkových plynov o približne 50 percent oproti úrovni z roku 2005. Na boj proti klimatickým zmenám odsúhlasila Snemovňa reprezentantov investície vo výške 370 miliárd dolárov.
Ide o doteraz najväčší záväzok USA a zároveň najvyššiu investíciu tohto druhu v histórii krajiny v boji proti klimatickým zmenám. USA pritom patria k najväčším znečisťovateľom planéty, čo by Joe Biden, ako tvrdí, rád zmenil.
Nový terminál má však vyprodukovať 233 miliónov ton oxidu uhličitého ročne, čo sú asi štyri percentá z celkových emisií USA. To sa rozchádza s deklarovanými cieľmi Bidenovej politiky.
Spoločnosť Enterprise Products pritom uviedla, že tento ropný terminál je navrhnutý tak, aby znížil emisie oxidu uhličitého približne o 65 percent v porovnaní s priemerom v tomto odvetví. Odvoláva sa predovšetkým na zníženie emisií z „konvenčného nakladania ropy“.
Enterprise Products nie je jedinou ropnou a plynárenskou spoločnosťou, ktorá v poslednom čase intenzívne investuje do lobingu. Spoločnosť ConocoPhillips naň minula v prvých deviatich mesiacoch roku 2022 viac ako 6,4 milióna dolárov.
Ide o nárast o zhruba 133,8 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, keď sa snažila o schválenie svojho dlho odkladaného projektu ťažby ropy z národných rezerv na Aljaške.
Výdavky ropných a plynárenských spoločností v celom odvetví stúpli o 4,6 percenta – z približne 87 miliónov USD za prvých deväť mesiacov roku 2021 na viac ako 91 miliónov USD za rovnaké obdobie v roku 2022.
Prezident Spojených štátov nemôže byť lídrom v boji proti klimatickým zmenám a zároveň schvaľovať spoločnostiam dlhodobé projekty v oblasti ťažby fosílnych palív. Vyhlásila to environmentálna nezisková organizácia Earthworks. Takúto politiku Washingtonu podľa nej nemožno označiť inak ako za neúprimnú, dvojtvárnu. A prejavuje sa to nielen v enviromentálnej oblasti.
Konanie Washingtonu navonok pôsobí ako snaha pomáhať Európskej únii, v skutočnosti však potápa jej ekonomiku a hospodársku sebestačnosť. Suroviny, ktoré boli donedáva lacné a dostupné, si Európania možno onedlho nebudú môcť dovoliť.
Únii sa jej vazalská poslušnosť už vypomstila: v mene sankcií odmietla lacnú ruskú ropu a nahradila ju drahšou a menej ekologickou americkou. Rusko, ktoré sa Západ podľa slov jeho politických predstaviteľov snaží potrestať za konflikt na Ukrajine, pritom sankciami nič nestratilo, len sa preorientovalo na iné trhy, predovšetkým ázijské.
Európske krajiny však prišli o lacné zdroje energií, čo sa začína negatívne prejavovať na priemysle aj životnej úrovni obyvateľstva. A Washinton? Ten na tom všetkom len získava – konečne sa mu podarilo vytlačiť Rusko z európskeho trhu a zarábať na dodávkach svojej ropy do Európy.
