A tak aj spravil. Český bojovník sa vrátil do mesta, nakúpil potrebné vybavenie a na druhý deň skoro ráno vyrazil znova do mrazivých hôr.

„Začal som stúpať okolo ôsmej hodiny ráno… Aby som to priblížil, tak celá trasa, až do večera, než som došiel k autu, trvala viac ako 15 hodín. Vrátil som sa pred polnocou. S tým, že som ušiel celkovo 25 kilometrov. No a asi v polovici trasy mi mobil ukázal osem percent batérie,“ opisoval Jiří Procházka scény ako z nejakého napínavého filmu.

„Samozrejme som nemal čelovku. Bolo štyri, päť hodín, takže sa začalo stmievať. A potom už sa muselo bojovať. Až do konca, čo nebola sranda, pretože sú tam skutočne veľké hory.“

Najhoršie na celej situácii bolo, že sa stratil.

„Nevedel som trasu, mobil mal málo batérie. Všade strašne veľa snehu. Videl som potom už len strmý zráz dolu… Idete skrátka dolu a snažíte sa zistiť cestu. Naraz uvidíte, že je pred vami priepasť. Tak musíte naspäť. A keď už je osem, deväť večer a všade tma, ste bez svetla, tak vám nie je veľmi do smiechu. Bol som pripravený aj na to, že tam prespím. Že si urobím táborák a z vetiev nejaký úkryt,“ hovoril milovník adrenalínu a skúšania vlastných fyzických a mentálnych limitov.

Napokon okolo jedenástej večer natrafil na cestu a bol z najhoršieho vonku. Celé dobrodružstvo si vypýtalo daň v podobe sčernetých prstov na nohe a po omrznutí mu zišiel necheť na palci.