Svetoví anglikáni označili britských anglikánov kvôli LGBT za odpadlíkov a oddelili sa. Arcibiskup z Canterbury sa má kajať

9. mája 2023   Krátke správy

Požehnávanie homosexuálnych párov sa neteší medzi Afričanmi a Aziatmi príliš veľkej popularite a to bez ohľadu na konfesiu. Počas nedávnej Konferencie doktrinálnych anglikánskych cirkví, ktorá sa konala koncom apríla v Rwande a ktorá združuje 85 % veriacich anglikánov vo svete, preto došlo k rozdeleniu tejto protestantskej cirkvi, rozšírenej vďaka britskému impériu po celom svete. Paradoxne medzi odsúdenými sa ocitli anglosaskí zakladatelia, ktorých zvyšok sveta teraz považuje za odpadlíkov.

Anglikánska jednota sa teraz definitívne rozpadla kvôli otázke požehnávania homosexuálnych párov. Konferencia vyzvala arcibiskupa z Canterbury, hlavu všetkých anglikánskych spoločenstiev, aby sa kajal a činil pokánie. Anglickú a americkú odnož cirkvi označili za odpadlíkov, s ktorými nechcú byť zjednotení.

V záverečnom dokumente, ktorý nakoniec Konferencia prijala sa uvádza:

„Keďže Pán nepožehnáva zväzky osôb rovnakého pohlavia, je pastoračne klamlivé a rúhavé vytvárať modlitby, ktoré vzývajú požehnanie v mene Otca, Syna a Ducha Svätého.

Akékoľvek odmietnutie nasledovať biblické učenie, že jediným vhodným kontextom pre sexuálnu aktivitu je výlučné celoživotné spojenie muža a ženy v manželstve, porušuje stvorený poriadok (Genesis 2,24; Matúš 19,4–6) a ohrozuje spásu (1Korinťanom 6,9).

Verejné vyhlásenia arcibiskupa z Canterbury a ďalších vodcov Anglikánskej cirkvi na podporu požehnania osôb rovnakého pohlavia sú zradou ich vysviacky a sľubu, že potlačia omyly a budú presadzovať a brániť pravdu, ktorú učí Písmo.

Jeho vyhlásenia sú tiež odmietnutím rezolúcie I.10 Lambethskej konferencie z roku 1998, ktorá vyhlásila, že „homosexuálna prax je nezlučiteľná s Písmom“ a neodporúčala „legitimizáciu alebo požehnanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia“. Stalo sa tak napriek tomu, že arcibiskup z Canterbury potvrdil, že „platnosť rezolúcie prijatej na konferencii v Lambeth v roku 1998, I.10 nie je spochybnená a že celá rezolúcia stále existuje“.

Neveríme, že arcibiskup z Canterbury, ani iné nástroje spoločenstva, ktoré viedol (Lambethská konferencia, Anglikánska poradná rada a stretnutia prímasov) sú schopné poskytnúť zbožné napredovanie, ktoré bude prijateľné pre tých, čo sa spoliehajú na pravdivosť, jasnosť, dostatočnosť a autoritu Písma. Vedenie nedokázalo zachovať pravé spoločenstvo založené na Božom Slove a na spoločnej viere v Krista.

Vedenie navrhuje, že cestou vpred pre anglikánske spoločenstvo je naučiť sa kráčať spolu v „tolerujúcom nesúhlase“. Odmietame však tvrdenie, že v záležitostiach ovplyvňujúcich spásu môžu platiť dve protichodné pozície. Nemôžeme „chodiť spolu“ v tolerantnom nesúhlase s tými, ktorí sa zámerne rozhodli odísť od „viery raz navždy odovzdanej svätým“ (Júda 3). Boh „chodí po svojich cestách“, „chodí v pravde“ a „chodí vo svetle“, čo všetko vyžaduje, aby sme nechodili v kresťanskom spoločenstve s tými, ktorí sú v tme (Deuteronómium 8,6; 2Ján 4; 1Ján 1,7).

Viacerí arcibiskupi z Canterbury nedokázali ochrániť vieru a ničili ju tým, že pozývali do Lambeth biskupov, ktorí prijali alebo podporovali praktiky, ktoré sú v rozpore s Písmom. Toto zlyhanie cirkevnej disciplíny bolo znásobené súčasným arcibiskupom z Canterbury, ktorý sám privítal poskytnutie liturgických prostriedkov na požehnanie týchto praktík, ktoré sú v rozpore s Písmom. To robí jeho vedúcu úlohu v Anglikánskom spoločenstve úplne neobhájiteľnou.“

Nakoniec dokument otvorene vyzval britských a amerických anglikánov na pokánie a obrátenie:

„Keďže tí, ktorí učia, budú súdení prísnejšie (Jakub 3,1), vyzývame tie provincie, diecézy a vodcov, ktorí sa odklonili od biblickej ortodoxie, aby činili pokánie zo svojho zlyhania pri dodržiavaní biblického učenia. To zahŕňa záležitosti ako ľudská sexualita a manželstvo, jedinečnosť a božstvo Krista, jeho telesné vzkriesenie, jeho sľúbený návrat, povolanie k viere a pokániu a posledný súd.

Túžime po tomto pokání, ale kým oni nebudú robiť pokánie, naše spoločenstvo s nimi zostáva prerušené.

Domnievame sa, že tí, ktorí odmietajú činiť pokánie, sa vzdali svojho práva na vedenie v rámci Anglikánskeho spoločenstva a zaväzujeme sa spolupracovať len s ortodoxnými prímasmi a inými vodcami, aby sme obnovili spoločenstvo na jeho biblických základoch.“

BM

Zdroj: Kath.net, anglican.ink, ilustračný obrázok, zdroj – The Anglican Church of North America

PDF (formát pre tlač)