){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
)
)
)
)
)
)
Dnes už, alebo podľa výzoru ešte len 54-ročný bývalý obranca reprezentácie, Trenčína a švédskeho Malmö Róbert Švehla sa v roku 1996 stal prvým Slovákom, ak nerátame dnes už nebohého Stana Mikitu, ktorý sa nenaučil korčuľovať na Slovensku a zahral si vo finále najuznávanejšej klubovej súťaže - Stanleyho pohári.
Vo finále v roku 1996 proti suverénovi Západnej konferencie Coloradu Avalanche s hviezdami ako Sundin či Forsberg reálne šance na úspech nemali, prehrali 0:4 na zápasy.
Floridský klub nemal dlhú tradíciu. Magnátovi Waynovi Huinzengenovi bola udelená licencia prevádzkovať klub NHL v jeho rodnom Miami, v roku 1992 aréna vyrástla v Sunrise.
Prvými väčšími hviezdami boli brankár John Vanbiesbrouck a Scott Mellanby, strelec 30 gólov. Ich nováčikovská sezóna bola úspešná, je považovaná za jednu z najlepších vstupných sezón nových klubov v NHL.
ĽUDIA TLIESKALI
V play-off roku 1996 sa klub dostal cez Boston, Philadelphiu a Pittsburgh až do finále. Tam prehral s Coloradom 0:4 na zápasy. „Hokej na Floride bola nová atrakcia. Ľudia nás hnali dopredu, poznali sme iba žičlivú atmosféru. Fanúšikovia cítili, že nechávame na ľade všetko, odmenili nás potleskom,” spomína martinský rodák Róbert Švehla, ktorý si dobre pamätá na zvyk fanúšikov hádzať na ľad plyšové potkany na oslavu gólov i zastrašenie súperov.
Róbert ŠVEHLA: ‚Panteri’ sa prebili do play-off s odretými ušami z posledného postupového ôsmeho miesta, kým Vegas svoju konferenciu vyhrali.KAŽDÝ DOSTAL PANTERA
Hokejista zvaný „železný muž” si pamätá, že okrem obligátneho pohára za víťazstvo vo Východnej konferencii dostali po sezóne od majiteľa klubu aj meter vysoký symbol klubu, pantera, na ktorom boli vyryté výsledky zápasov i mená hráčov.
Teplú Floridu si bývalá opora slovenskej reprezentácie obľúbila, no ani nadchádzajúce finále proti Vegas Golden Knights neprognózuje optimisticky, hoci Florida nedávno na ceste do finále vyradila zvučných súperov Boston, Toronto a Carolinu.
„Hra Floridy stojí na skvelom brankárovi Sergejovi Bobrovskom a útočníkovi Matthewovi Tkachukovi, ktorý v play-off nazbieral už 21 bodov. Slovenskí fanúšikovia si iste pamätajú, že jeho otec Keith hrával kedysi v St. Louis v slávnej lajne Slovákov s Demitrom, Bartečkom i Handzušom.
Ťahúň súčasnej Floridy je okrem neho aj fínsky kapitán Alexander Barkov. Obávam sa však, že Knights majú efektívnejších ofenzívnych útočníkov. Najviac ma znepokojuje, že Floride bude po rýchlom vyradení Caroliny a dňoch bez stretnutí chýbať zápasová prax. Mne to v aktívnej kariére chýbalo vždy,” vraví Róbert Švehla, ktorý je v historických štatistikách Floridy na 7. mieste.
V celkovo 604 zápasoch za tím nastrieľal 62 gólov a nazbieral 302 bodov, čo ho drží na poste druhého najproduktívnejšieho obrancu, ktorý vždy vynikal prienikmi až k súperovej bránke.
LEN ON A CHÁRA
Len dvoch bekov zo Slovenska v celej histórii 86 svetových šampionátov od Antverp v roku 1920 po tohtoročné Tampere a Rigu poctili páni z direktoriátu hokejovej federácie titulom najlepších obrancov. V roku 1992 na MS v Prahe práve Róberta Švehlu ešte v tíme bývalého Československa a o 10 rokov neskôr v roku 2012 kapitána Zdena Cháru v Helsinkách.
Pre úplnosť - s rovnakým honorom ozdobili i útočníka Miroslava Šatana (v roku 2000 v Petrohrade) a na MS v Rige pred dvoma rokmi aj Petra Cehlárika. Z brankárov zdobí pocta najlepších Vladimíra Dzurillu (1965 v Tampere, v tíme Československa) a Jána Laca za výkony na MS 2012 v Helsinkách.
Pred finále, ktoré sa začína v noci zo soboty na nedeľu, Róbert Švehla svoj bývalý klub nefavorizuje. „Vysvetlenie je zrejmé. ‚Panteri’ sa prebili do play-off s odretými ušami z posledného postupového ôsmeho miesta, kým Vegas svoju konferenciu vyhrali.
Majú silnejší rozpočet i sumár hráčskych skúseností, ale lokálpatrioticky budem držať palce klubu, v ktorom som prežil krásne roky,” odhodlane vraví „Švehlič”, ktorý v mladosti od trénera Františka Hossu dostal prezývku Kačica.
„Vonkoncom ma neurazila. Sadla mi pre nižšie ťažisko a širokorozchodnejší štýl korčuľovania, pri ktorom som si držal stabilitu v osobných súbojoch. Podobnú prezývku Motorka mal pre zhodný štýl aj bývalý reprezentant Bedřich Ščerban.”
S ROZDRVENÝMI KOSŤAMI
Na ľade nedaroval žulovitý Róbert Švehla súperovi ani milimeter. Vrhal sa do striel, aj keď mu puky neraz rozdrvili tvárové kosti. Z nezlomnosti nepriechodného rodáka z Martina boli často zúfalí aj fenomenálni Jaromír Jágr a Mario Lemieux v časoch najväčšej slávy Pittsburghu.
„Počet mojich zápasov v NHL si už nepamätám. Viem len, že som vynechal tri. Dva pre zranenie, keď som mal opuchnutú tvár po páde na súperovu korčuľu. Na tretí ma tréner nepostavil za trest, že som prišiel o 10 minút neskôr na tréning,” spomínal.
Charakterové prirovnanie hrdého rodáka z Martina Róberta Švehlu, že má dobrácku povahu, čo možno natrieť na chlieb, kontrastuje s prezývkou Železný muž, ktorú si poctivo vykorčuľoval počas zámorskej fázy svojej kariéry v NHL v drese Floridy Panthers a Toronta Maple Leafs. Zo súčtu 693 zápasov NHL v rade, v ktorých nastrieľal 69 gólov, vynechal iba spomínané tri.
Súperi a niekedy aj spoluhráči málokedy vedeli, že chodí do súbojov so zlomeným prstom na ruke, prasknutým priehlavkom, zdrôtovanou čeľusťou, či dokonca s prasklinou nadočnicového oblúka. Nad rizikom vtedy príliš nepremýšľal.
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)