Jedným z najpálčivejších problémov na Slovensku je momentálne výrazné zdražovanie potravín. Nová vláda Ľudovíta Ódora si určila boj proti vyšším cenám ako jednu z hlavných priorít.
Aké kroky chystá kabinet pod novou taktovkov, o tom sme sa rozprávali s novým ministrom pôdohospodárstva Jozefom Bírešom.
V rozhovore sa dočítate:
– ako minister hodnotí akciu s názvom protiinflačná garancia, ktorú zorganizovali obchodníci;
– či bude štát pomáhať plošne všetkým ľuďom alebo len ohrozeným skupinám;
– koľko peňazí vynaloží vláda na zmiernenie cien drahých potravín;
– ako minister hodnotí opozičné návrhy v rámci boja proti vysokej inflácii;
– aké plánuje personálne zmeny v rezorte.
Približne pred dvoma rokmi, keď ste pôsobili na čele Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS), sa skloňovalo, že máte odísť z rezortu. Aktuálne ste na jeho čele. Ako to vnímate?
Všetko treba brať v čase. Vtedy bol iný minister a rozhodol sa riešiť veci spôsobom, ktorý bol pre mňa zvláštny.
V čom?
Vo vypisovaní výberových konaní, o ktorých som ani nevedel. Samozrejme, vždy je to na ministrovi, pretože on rozhoduje o ústrednom riaditeľovi ŠVPS. Nakoniec sa to nevykonalo, on sa s tým uspokojil a z rezortu odišiel skôr, než sa to malo udiať.
Takže na Slovensku sa za vás nenašla náhrada?
Vypísal výberové konanie, stanovil podmienky a nikto sa neprihlásil.
Jednou z najaktuálnejších tém sú ceny potravín, respektíve ich zdražovanie. Veľa sa hovorí o tom, že štát by mal niečo urobiť. Vy ste síce na pozícii ministra krátko, no máte už jasno v tom, čo je potrebné urobiť a ako pomôcť slovenským spotrebiteľom?
Ceny potravín sú veľmi senzitívna otázka, obzvlášť na Slovensku. Keď totiž porovnáme ceny potravín na Slovensku s inými štátmi, nie sú až také rozdielne. Čo je však iné, sú platy, respektíve kúpyschopnosť obyvateľstva. Veľa ľudí to trápi, najmä tých sociálne slabších. Keď súčasný premiér po vymenovaní navštevoval ministerstvá, naše si vybral ako prvé a cenová politika potravín bola nosnou témou. Takže vláde na tom záleží. Ja som predložil akčný program, ako na to ísť, je to v procese.
Na čom je tento program postavený?
Okrem iného zahŕňa realizáciu pracovných stretnutí so subjektmi, ktoré majú čo hovoriť do cien potravín. V prvom kole sme prijali potravinárov a poľnohospodárov, teda tých, ktorí potraviny vyrábajú. Druhé kolo sme mali so štátnymi organizáciami, teda ministerstvami financií, hospodárstva, práce, protimonopolným úradom a národnou bankou. Tretie kolo prebehlo minulý týždeň, hovorili sme s obchodníkmi zo Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) a Zväzu obchodu. Teraz dávame dohromady výsledky, dúfam, že sa nám to podarí tento týždeň. Potom ich znova zvoláme, aby sme ukončili diskusie. Závery následne spracujeme a dáme návrh opatrení na rokovanie vlády.
Črtá sa už nejaký výsledok?
Resumé z tých stretnutí je zhruba také, že v súčasnosti cesta určite nevedie cez cenovú reguláciu. Padli aj návrhy z politických strán, aby sa to riešilo znížením DPH, no to by sa muselo riešiť zmenou zákonov a na to úradnícka vláda nemá kompetencie. Uvidíme, aké budú závery, no je tu náznak, že by sme sa mali orientovať primárne na sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, ktoré majú problém zabezpečiť potraviny pre seba a svoje rodiny.
Obchodníci sa snažili riešiť situáciu protiinflačnou garanciou, respektíve zavedením cenových stropov na určité potraviny. Ako hodnotíte túto iniciatívu?
Požiadali sme ich, aby nám predložili výsledky, no zatiaľ ich nemáme. Pre nich budú tiež súčasťou rozhodnutia, či budú v tejto iniciatíve pokračovať. Faktom je, že inflácia pomaly klesá, medzimesačný nárast cien potravín v apríli bol 0,19 percenta, čo je od roku 2021 najnižšia hodnota. Aj iné okolnosti teda pomáhajú tomu, aby cena potravín nestúpala, skôr sa stabilizovala alebo v niektorých prípadoch dokonca klesla.
Mohla by spomínaná adresná pomoc pre sociálne slabšie skupiny prísť vo forme potravinových šekov po vzore iných krajín?
S ministerstvom práce sme sa spojili práve z dôvodu, že sa budeme snažiť pomôcť sociálne slabším obyvateľom a rezort práce by ich mal dokázať identifikovať.
Takže potravinové šeky sú v hre?
Áno, aj tie sú v hre.
Sú aj nejaké ďalšie alternatívy?
Nechcem predbiehať, ale podporiť najzraniteľnejších je asi najlogickejšie riešenie.
Aký bude kľúč, cez ktorý budete definovať sociálne slabšie skupiny, ktoré by mali na pomoc nárok? Pôjde o ľudí v hmotnej núdzi, ľudí do istého príjmu alebo dôchodcov s nízkymi priznanými dôchodkami, prípadne o všetky tieto skupiny?
Práve toto má vyriešiť zodpovedné ministerstvo práce, my ako pôdohospodárstvo na to dosah nemáme. Ale je dôležité, aby sa na vláde povedalo, že sa na to vyčlení taký a taký balík, pretože podľa toho sa budú aj špecifikovať skupiny a rozsah.
Viete aspoň približne, o aký balík peňazí by mohlo ísť?
Nie, pretože premiér čaká na návrhy opatrení, potom to pôjde na rokovanie vlády a potom prebehnú diskusie s ministerstvom financií.
Čiže to majú byť peniaze nad rámec ministerstva pôdohospodárstva?
Určite áno, pretože my nemáme dosah na cenovú reguláciu ani na cielenú podporu ohrozených skupín. My skôr vystupujeme z pozície, že máme pod gesciou výrobcov a spracovateľov potravín. Čo sa týka obchodníkov, tých má na starosti ministerstvo hospodárstva a my obchod kontrolujeme len z pohľadu kvality a bezpečnosti potravín. Preto sme všetky ministerstvá zavolali na stretnutie, aby sme medzi sebou vedeli komunikovať a nájsť optimálny spôsob.
Strana Smer predložila do parlamentu novelu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej by mali byť pracovníkom v potravinárstve odpustené odvody. Hlas chce zase regulovať maximálne prirážky pre obchodné reťazce, najvyššia marža na potraviny by mala byť vo výške 40 percent. Čo si myslíte o týchto návrhoch?
Záleží na tom, aký balík peňazí na to bude vyčlenený. My v rámci debát hovoríme aj o takzvanej cenovej evidencii. Uvediem príklad: poľnohospodár vypestuje mrkvu za jedno euro, spracovateľ si nejakú čiastku pridá a obchodník si tiež pridá. Takže ak si obchodníci vyčlenili zhruba 400 druhov potravín, ktoré zastropovali, mali by predložiť analýzu, ktorá ukáže, kde dochádza k nárastu ceny. Či je to naozaj tak, že najvyššiu maržu si pridávajú oni alebo k tomu dochádza predtým. Cenovú evidenciu málokto robí, respektíve ju, samozrejme, nechce prezentovať. Musíme však vedieť, kde je ten skok, pretože možno pri chlebe nie je skok v obchode, ale urobí ho pekár. Keby bola evidencia transparentná, odhalilo by to veľa vecí. Mnohí hovoria, že obchodníci majú marže 20 až 40 percent, lenže keď nie sú údaje, je ťažké to hodnotiť. Keď sa ukáže, kde dochádza k tým skokom, treba to riešiť. Bez dát len hádame, pocity musia ísť bokom. Jednoducho musíme narábať s faktami.
Krajinu nečakajú dobré časy. Demokracia a právny štát budú terčom permanentných snáh vlády nastoliť autokraciu.
Slovensko a nezávislá žurnalistika vás potrebujú možno viac ako predtým.
Na vašich postojoch záleží. Predplaťte si Aktuality Navyše za 19,99 € na celý rok! Špeciálne iba teraz môžete získať knižnú novinku od Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti v predpredaji s 25 % zľavou a podpisom autora!
 "Nice si poradilo s adeptom na zostup rozdielom triedy | Šport.sk")
