nezabudka

Keď mala Klaudia 10 rokov, jej rodičia sa rozviedli. Viac ako svoje deti

milovali svojich nových partnerov. A tak Klaudiu a staršieho brata vy-

chovávala stará mama. Vďaka nej mali šťastné detstvo.

Klaudia vyštudovala hotelovú školu a odišla pracovať do Anglicka.

Tu spoznala Tinu. Zblížilo ich to, že pochádzajú z jedného kraja.

Blížia sa Vianoce. Dievčatá dostali dva týždne voľna a chystajú sa domov.

Tina sa teší:

„Som zvedavá na rodičov, sestru, tetu .“

Klaudia nezdieľa jej optimizmus:

„Odkedy stará mama zomrela, ja nemám žiadny domov. Pre mamu

aj otca som persona non grata / nežiaduca/. Bratovi sa narodila dcé-

ra, má iné starosti.“

Tina oponuje:

„Určite ťa radi uvidia.“

Lietadlo s dievčatami pristálo na letisku v Košiciach. Mal ich odviezť

otec Klaudie. Niet ho. Klaudia volá:

„Zabudol si, že máš dcéru, ktorá prišla z cudziny?“

„Nemám čas“, znie odpoveď.

„Ako vždy“, odsekne nahnevaná Klaudia.

Musia sa trepať aj s batožinou autobusom.

Klaudia ide k matke. Priniesla vianočné darčeky. Žiadne vrelé privítanie sa

nekoná. Matka sa viac ako svojej dcére venuje druhovi. Na tretí deň

zúfalá Klaudia volá Tine:

„Opýtaj sa rodičov, či by som nemohla prísť k vám.“

„Nemusím sa pýtať, príď“, rozhodne Tina.

Tak sa Klaudia vyberie ku kamarátke. Také srdečné prijatie vo svojej

rodine nikdy nezažila. Ďalší šok jej spôsobil Tinin otec:

„Dáš si palacinky?“

„Vy varíte?“ čuduje sa Klaudia.

„Občas“, odpovie.

Na druhý deň sa vyberú do mesta. Potom Tina navrhne:

„Mohli by sme ísť k tete. Býva sama, poteší sa.“

„Ja som pre ňu cudzí človek, to sa nehodí.“ protestuje Klaudia.

Teta ich privíta s otvorenou náručou.

„Dievčatá, upiekla som koláč. Teším sa, že mi porozprávate, ako sa

v tom Anglicku máte.“

Vtom sa Klaudia rozplače.

„Vaša rodina je pre mňa ako sen. To som ja nepoznala.“

Bude si musieť založiť vlastnú rodinu, v ktorej sa jej splnia všetky sny.