Londýn. Plánovane neplánovaný výlet, ktorý bol ešte deň pred odletom otáznikom. Už druhý rok po sebe som 17. januára chcel byť niekde ďaleko. Tak ako posledný rok, som však opäť ochorel a ešte pred polnocou bol v horúčke a rozmýšľal, či ísť do toho. Nakoniec to do rána nejako zázrakom prešlo a mohol som ísť do Londýna.

Prvý pohľad na Londýn

Minuloročné prianie najbližších k narodeninám znelo: „Len sa vráť a dáme Ti sledovacie zariadenie na nohu.“ Toto som už radšej neriskoval a preto som skôr oznámil kam tieto narodeniny plánujem ísť. Pamätám si čarovnú chvíľu z minulého roku, kedy som si od stánkara popýtal koláčik, sviečku aj zapaľovač a sadol si na lavičku. Všetko by to bolo normálne, nebyť toho, že to bolo pod Eifelovou vežou a deň predtým ešte som bol v Kežmarku bez plánu. Stánkar bol jediný gratulant v tomto dni a hodina bez telefónu len pri pohľade na Eifelovku sa mi odvtedy zapísala do pamäte. Teraz s odstupom času musím uznať, že to nebolo najbezpečnejšie ani najrozumnejšie, no Tí čo ma poznáte viete, že keď o niečom mám pocit, že to mám urobiť, tak to urobím. V nasledujúcich riadkov vám predstavím, čo sa dá v Londýne vidieť a zažiť za tri dni.

Pohľad na Londýn z lietadla.

Rozprávková stanica

V Londýne je jedna časť pomenovaná Paddington. Po tejto štvrti nesie meno aj rozprávková postavička medveďa Paddingtona. Od roku 1838 slúžila ako terminál spojov prevádzkovaných spoločnosťou Great Western Railways a jej nástupcami. Taktiež sa tu nachádzala západná konečná stanica prvej podzemnej železnice, Metropolitan Railway, predchodkyne londýnskeho metra. V blízkosti tejto stanice som bol ubytovaný a nachádza sa tu mnoho talianskych reštaurácií.

Paddington (železničná stanica)

Anglické raňajky

Ak sa povie Paríž, hneď mi napadne croisant. Ak sa povie Viedeň, hneď mi napadne káva. Ak sa povie Sofia, hneď dostanem nechuť na mleté mäso. Ale ak sa povie Anglicko, tak jedine raňajky! Anglická kuchyňa býva často označovaná za najhoršiu na svete, anglické raňajky sú však ikonické. Pri návšteve Londýna či iného anglického mesta ich určite nevynechajte. Potom si možno, naopak, budete môcť dovoliť vynechať obed. Typické anglické raňajky sú extrémne bohaté na mäso a ďalšie bielkoviny.

Anglické raňajky

Kensingtonský palác

Kensingtonský palác je v podstate tehlová vila, ktorú zakúpil Viliam III. a Mária II. roku 1689 a na ďalších päťdesiat rokov sa tak stala honosným kráľovským sídlom. Dnes je tento palác známy ako miesto, ktoré sa stalo oficiálnou londýnskou rezidenciou princa Charlesa a princeznej Diany. Tá tu bývala aj po ich oficiálnom rozchode až do svojej smrti roku 1997. Práve sem jej ľudia prinášali milióny kvetov, odkazov a darčekov, aby tak uctili jej pamiatku. Kensingtonský palác ponúka skvelú možnosť ako si prezrieť historické priestory, ktorých interiéry menilo podľa svojich predstáv a nápadov sedem princezien, ktoré tu v minulosti žili – Mary, Anne, Caroline, Charlotte, Victorie, Margaret a Diana. Medzi najvýznamnejšie atrakcie patria stropné maľby, ktorých autorom je William Kent. Palác obklopujú Kensingtonské záhrady. Tento prekrásny kráľovský park sa rozprestiera na západ od Hyde Parku, od ktorého nie je však nijako viditeľne oddelený.

Kensingtonský palác

Princezná Diana v Kensingtonskom paláci

V roku 2005 bola v Kensingtonskom paláci založená výstava „Diana, princezná z Walesu.“ Ak by ste sa rozhodli navštíviť tento palác len kvôli princeznej Diane, tak je dobré vedieť, že vás do jej izieb nepustia, ale môžete si aspoň prezrieť niektoré z jej šiat v Royal Ceremonial Dress Collection. Cieľom tejto sochy je odrážať okrem práce a vplyvu Diany aj jej dobro, eleganciu a energiu. Postava je obklopená tromi deťmi, ktoré predstavujú univerzálnosť a generačný dopad jej práce. Štýl šiat je taký, aký nosila princezná v poslednom období svojho života, keď sa stala veľvyslankyňou pre humanitárne účely a snaží sa vyjadriť jej charakter i súcit. Princovia William a Harry zdieľali na Instagrame správu, pod ktorú sa obaja podpísali a stálo v nej toto: „Dnes, v deň, kedy mala osláviť 60. narodeniny, si pripomíname jej lásku, silu a charakter – vlastnosti, vďaka ktorým sa stala tak uznávanou po celom svete a zmenila množstvo životov k lepšiemu. Každý deň si želáme, aby bola stále s nami a dúfame, že táto socha bude navždy vnímaná ako symbol jej života a odkazu. Ďakujeme Ianovi Rank-Broadleymu, Pipovi Morrisonovi a ich tímu za vynikajúcu prácu, rovnako aj priateľom a darcom, ktorí prispeli a všetkým ľuďom, ktorí udržiavajú našu matku živú vo svojej pamäti.“

Princezná Diana v Kensingtonskom paláci

Baker Street 221B

Baker Street je londýnska ulica v štvrti Marylebone v mestskom obvode City of Westminster. Je známa najmä vo vzťahu k fiktívnej postave románového detektíva Sherlocka Holmesa, ktorý býval v dome číslo 221B. Táto adresa však nikdy oficiálne neexistovala. S výstavbou Baker Street začal v 18. storočí staviteľ William Baker. Pôvodne sa na ulici nachádzali obydlia príslušníkov vyššej spoločenskej vrstvy. V súčasnosti tu skôr sídlia obchodné spoločnosti.

Dom Sherlocka Holmesa

Natural history museum

V tomto múzeum si na svoje prídu dospelí, ale ja deti. Nájdete tu model veľryby, kostry dinosaurov ale aj miestnosť, ktorá stimuluje zemetrasenie.

Natural history museum

Múzeum Viktórie a Alberta

Múzeum Viktórie a Alberta je najväčšie múzeum dekoratívneho umenia a dizajnu na svete. Jeho zbierka má viac ako 4 milióny predmetov. Bolo založené ešte v roku 1852 a nájdete tu 145 sál a chodby dlhé dokopy 13 kilometrov. Za pozretie určite stoja sochy renesančných umelcov, ázijské umenie a sála Cast Court, ktorá dosahuje výšku dvojposchodovej budovy.

Múzeum Viktórie a Alberta

Science museum

Science museum patrí medzi najobľúbenejšie múzeá v Londýne. Na siedmich poschodiach nájdete množstvo interaktívnych exponátov. Okrem prvej parnej lokomotívy, modelu DNA, či výstavy vesmíru, tu môžete nájsť aj simulátory lietania, IMAX kino, panely s hádankami a hrami.

Science museum

Londýnske uličky

Londýnske uličky predstavujú pôvabný a autentický aspekt tejto bohatej metropoly. Svojím jedinečným charakterom a historickým odkazom priťahujú milióny návštevníkov z celého sveta. Tieto úzke cestičky a prechody sú často ukryté medzi monumentálnymi stavbami a tvoria kontrast k rušným hlavným uliciam Londýna.

Londýnske uličky

Hyde Park

Hyde Park je jeden z najväčších parkov v centre Londýna, v obvode Westminster a jeden zo skupiny kráľovských parkov. Park je rozdelený jazerom Serpentine na dve polovice. Na západe susedí Hyde Park s Kensingtonskými záhradami. Park má celkovú rozlohu 350 akrov (1,4 km²).

Hyde Park

Socha Petra Pana

Socha Petra Pana označuje presné miesto, kde chlapec, ktorý nikdy nevyrastie, vytvoril svoj prvý literárny vzhľad. Barrie žil v blízkosti Kensingtonských záhrad a používal ich ako súčasť svojho príbehu. V roku 1912 bolo presné miesto, kde dieťa Peter pristálo v záhradách, čím urobil svoj prvý literárny debut, označené náladovou bronzovou sochou milovanej postavy. Kus bol poverený autorom o desať rokov skôr a navrhol Sir George Frampton.

Socha Petra Pana

Talianske záhrady

Prekrásne Talianske záhrady vás prinútia zastaviť sa a vy zabudnete kde vlastne ste.

Talianske záhrady

Hrob Wiliama Shakespearea

William Shakespeare je považovaný za najvýznamnejšieho a najslávnejšieho dramatika všetkých čias, aj keď dnes už mnohí odborníci pochybujú o tom, že bol autorom slávnych divadelných hier. Shakespeare zomrel vo veku 52 rokov, a bol pochovaný v Kostole Svätej Trojice. A práve tohto hrobu sa už štyri storočia boja historici, vedci aj reštaurátori, pretože aj keby veľmi chceli, Shakespearov hrob sa boja otvoriť, pretože je vraj prekliaty. Kliatbu na svoj hrob údajne zoslal sám William Shakespeare. Kliatba vyrytá do kameňa. Do kameňa sú vyryté tieto slová: „Zdrž sa, priateľu, pre osud boží, kopania pod kameňom, ktorý tu leží: Buď požehnaný, kto prach môj nevyhostí, a stratený ten, kto mojich dotkne sa kostí.“ Historici potvrdili, že Shakespeare sa intenzívne zaujímal o to, čo bude s jeho telom po smrti. Potvrdil to aj britský historik Philip Schwyzer, ktorý o ňom povedal: „Shakespeare bol neobvykle posadnutý svojím pohrebom a mal vážne obavy, že by ľudia mohli jeho hrob otvoriť.“

Hrob Wiliama Shakespearea

Big Ben

Elizabeth Tower je veža na severovýchodnom konci Westminsterského paláca, v ktorom zasadá britský parlament. Podľa zvonu, ktorý je v nej umiestnený, sa ľudovo nazýva aj Big Ben. Je jednou z najznámejších londýnskych pamätihodností.

Big Ben

Buckinghamský palác

Buckinghamský palác je oficiálnym londýnskym sídlom britského panovníka a najväčšou kráľovskou pracovňou na svete.

Buckinghamský palác

Westminsterské opátstvo

Opátstvo je tradičným miestom korunovácií i posledného odpočinku anglických panovníkov. Svetové dedičstvo UNESCO. Na fasáde Westminsterského chrámu sa nachádza zvláštna socha bradatej dámy. Tá stvárňuje svätú Wilgefortis, ktorá je patrónkou žien, ktoré majú násilníckych manželov. Keď bola mladá, nechcela sa vydať za muža, ktorého jej dohodol jej otec. Preto sa intenzívne modlila k Bohu, aby jej nejako deformoval telo a aby sa svojmu snúbencovi už viac nepáčila. Vtedy jej začala rásť brada, ktorá ju ochránila pred sobášom.

Westminsterské opátstvo

Hrob Isaaca Newtona

Jedným z prvých vyznamenaní Westminsterského opátstva bol jeho patrón – anglický kráľ Edward Spovidník, potom tu poznali svoj pokoj aj bohatí obyvatelia mesta a ďalší panovníci. A nielen kráľovská rodina má tú česť byť tu pochovaná, ale vládcovia Westminsteru pochovali neosobných Britov. Zagalom vo Westminsteri pochovali vyše 3 tis vіdomih osobnosti, a inštalovali aj 600 pamätníkov a pamätných tabúľ. Jedným z najdôležitejších nekráľovských hrobov vo Westminsterskom opátstve je hrob Isaaca Newtona.

Hrob Isaaca Newtona

Vzácna podlaha z dielne Cosmatiovcov

Sedem členov rímskej rodiny Cosmatiovcov sa po štyri generácie venovalo kamenárskej práci, aká so svete nemá obdobu. Na prelome 12. a 13. storočia aristokrati z celej Európy túžili po tom, aby mali v sídlach veľkolepé diela Cosmatiovcov. Nie každému sa tento sen splnil, anglický kráľ Henrich III. bol však dostatočne mocný a bohatý na to, aby si mohol služby Cosmatiovcov dovoliť. V roku 1268 dal teda Cosmatiovcom položiť podlahu v Kaplnke Eduarda Vyznávača vo Westminsterskom opátstve, ktorá práve podliehala rekonštrukcii v gotickom slohu. Obrovskú podlahu so štvorcovým pôdorysom s hranou dlhou približne 7,5 metra zdobia rôzne geometrické tvary vyhotovené z kameňov a skla rozličných tvarov a farieb. Hovorí sa, že podlaha v Kaplnke Eduarda Vyznávača je jedným z najkrajších diel Cosmatiovcov severne od Álp. Od momentu dokončenia sa na podlahe konala každá korunovácia britských panovníkov. Práve tu napríklad stáli aj princ William a Kate Middletonová počas svojho svadobného obradu v roku 2011.

Vzácna podlaha z dielne Cosmatiovcov

Kaplnka Henricha VII.

Kaplnka je od roku 1725 aj materským kostolom rádu Bath a nad stánkami visia transparenty členov. V 13. storočí hnutie k úcte k Panne Márii inšpirovalo stavbu kaplniek na jej počesť v celej Európe. Súčasťou tohto trendu bola kaplnka Lady Henryho III. vo Westminsterskom opátstve. V roku 1502 naplánoval Henrich VII. novú kaplnku. Stará bola zbúraná v roku 1502 a výstavba nového základu sa začala 24. januára 1503. Henry VII. mal pri plánovaní svojej kaplnky tri ciele. Prvým bolo postaviť svätyňu na počesť a uloženie tela Henricha VI., od ktorého sa očakávalo, že bude svätorečený. Ku kanonizácii nakoniec nedošlo a Henrich VII. a jeho manželka Alžbeta z Yorku boli pochovaní v hrobke určenej pre Henricha VI. Po druhé, Henrich VII. si želal zasvätiť Panne Márii prepracovanejšiu kaplnku, ktorá by nahradila staršiu, jednoduchšiu stavbu; a po tretie, chcel kráľovské mauzóleum pre seba, svoju rodinu a dedičov na dôležitom náboženskom mieste, ktoré by posilnilo jeho legitimitu ako kráľa a jeho odkaz.

Kaplnka Henricha VII.

Záhrada vo Westminsterskom opátstve

V strede chrámového komplexu sa nachádza najstaršia stále funkčná záhrada v Anglicku. Tá pôvodne slúžila na pestovanie byliniek, ovocia a zeleniny. V súčasnosti má relaxačnú funkciu a je tak oázou pokoja v jednej z najrušnejších častí Londýna.

Záhrada vo Westminsterskom opátstve

Najstaršie dvere Británie

V jednej z kaplniek nájdete najstaršie dvere v Anglicku, ktoré pochádzajú z roku 1050. Vyrobené sú z duba a dodnes sa ich podarilo uchovať v neporušenom stave.

Najstaršie dvere Británie

Trafalgarské námestie

Trafalgarské námestie je najväčším námestím Londýna a s pokojom ho môžeme prehlásiť aj za najväčšiu pýchu hlavného mesta. Aj samotný názov námestia je veľkou srdcovou záležitosťou britských dejín. Jeho pomenovanie totiž vzniklo ako pamiatka na bitku pri Trafalgare. V roku 1805 vyhralo britské námorníctvo nad francúzskou flotilou. Kráľovské vojsko viedol admirál Horatio Nelson, ktorému na jeho česť a slávu postavili na námestí sochu. Tú nemôžete ani náhodou minúť, keďže sa hrdo týči uprostred námestia s výškou okolo 52 metrov.

Trafalgarské námestie

Tower Bridge

Tower Bridge je zdvíhací most v Londýne nad riekou Temža. Vedľa neho stojí pevnosť Tower of London, podľa ktorej dostal most meno. Často sa nesprávne označuje ako Londýnsky most, čo je ale v skutočnosti hneď ďalší most proti prúdu rieky.

Tower Bridge

Tower of London

Tower of London, oficiálny názov Her Majesty’s Palace and Fortress, The Tower of London je historická pamiatka v strede Londýna, na severnom brehu rieky Temže. Nachádza sa v mestskom obvode Tower Hamlets a od východného okraja City of London ho oddeľuje otvorené priestranstvo známe ako Tower Hill.

Tower of London

London Eye

London Eye je vyhliadkové koleso v Londýne a tretie najväčšie vyhliadkové koleso na svete, vyššie je už iba Singapore Flyer a Hviezda Nančangu. Je vysoké 135 m, má 32 kabínok a stojí na južnom brehu rieky Temže, na South Bank, medzi Hungerford Bridge a Westminster Bridge, v obvode Lambeth.

London Eye

Kindertransport

Kindertransport – The Arrival je vonkajšia bronzová pamätná socha od Franka Meislera, ktorá sa nachádza na nádvorí stanice Liverpool Street v Londýne. Pripomína 10 000 židovských detí, ktoré unikli pred nacistickým prenasledovaním a prišli na stanicu v rokoch 1938–1939, ktorých rodičia boli nútení prijať rozhodnutie poslať ich do bezpečia vo Veľkej Británii. Väčšina detí už nikdy nevidela svojich rodičov, pretože ich rodičia boli následne zabití v koncentračných táboroch, hoci niektoré sa dali dokopy.

Kindertransport

Liverpool street station

Stanica bola otvorená v roku 1874 ako náhrada za stanicu Bishopsgate na hlavnú londýnsku stanicu Great Eastern Railway. V roku 1895 mala najviac nástupíšť zo všetkých londýnskych terminálov.

Liverpool street station

Názov tohto baru si radšej neprekladajte

Nathaniel Bentley (1735 – 1809), bežne známy ako Dirty Dick, bol obchodníkom z 18. a 19. storočia, ktorý vlastnil železiarsky obchod a sklad v Londýne. Možno bol inšpiráciou pre slečnu Havishamovú vo filme Charles Dickens ‚Great Expectations, po tom, čo sa odmietol umyť po smrti svojej snúbenice v deň ich svadby. Jeho dom a sklad sa stali tak špinavými, že sa stal celebritou špiny. Prestal obchodovať v roku 1804. Zomrel v Haddingtone okolo roku 1809 a bol pochovaný vo farskom kostole v Aubourne. Sklad bol neskôr zbúraný. Krčma na východnej strane cesty Bishopsgate v oblasti Bishopsgate Without, ktorú Bentley kedysi vlastnilo, zmenila svoj názov zo Starého Jeruzalema na Dirty Dick’s a obnovila vzhľad skladu Bentley. Obsah vrátane pavučín a uhynutých mačiek z pôvodného skladu bol pôvodne súčasťou pivničného baru, teraz je uprataný do presklenej vitríny. Majitelia liehovaru Bishopsgate a jeho výčapu túto legendu využili.

Dirty Dicks

Londýnske telefónne búdky

Symbol ešte známejší ako Union Jack či jednotlivé pamiatky v krajine. Červenú telefónnu búdku, ako ju stále poznáme aj dnes, navrhol Sir Giles Gilbert Scott. Niektorí si myslia, že jeho dizajn odráža hrobku, ktorú postavil architekt Sir John Soane pre svoju manželku v roku 1815. Kráľovská korunka im pribudla v roku 1926. Londýn má od nepamäti veľké problémy so smogom. Nad mestom sa vznáša obrovský hmlistý opar a jeho obyvatelia si často nevidia ani na koniec nosa. Situácia vyvrcholila v decembri roku 1952, keď hlavné mesto Anglicka zasiahol Veľký smog, ktorý si vyžiadal tisícky životov. Všetko bolo zavreté – divadlá, kiná aj obchody, pretože ľudia nič nevideli. Nevideli na premietanie, nevideli pred seba, nevideli nič… len červené telefónne búdky.

Londýnska telefónna búdka

Čo by ste mali vedieť pred cestou do Londýna?

V Londýne máte tri najväčšie múzea úplne zadarmo. Westminsterské opátstvo stálo trošku viac. V troch múzeach som bol deň, avšak leteckým tempom. Sú vzdialené od seba možno 200 metrov a bolo skvelé vidieť ako deti tam chodili s pracovnými zošitmi alebo niekto len sedel pred dielom a si ho obkresľoval či odpisoval. Pre filmových fanúšikov odporúčam aj múzea Sherlocka Holmesa či Harryho Pottera.

Zopár lístkov a vstupeniek

Text a foto: Ondrej Miškovič,

Zdroje: Wikipedia, Pluska.sk a iné internetové zdroje