Ako ste sa dostali k práci moderátora?
Oslovili ma v ochotníckom divadle, v ktorom som účinkoval, aby som prišiel na konkurz do vznikajúceho rádia v Trnave. Išiel som a oni mi ponúkli prácu. No a potom sa to už pomaly posúvalo cez FUN rádio, rádio Twist, RTVS až po terajšiu JOJku.
Ak by ste neboli moderátorom, akú kariéru by ste si zvolili?
Asi by som podnikal v agrosektore, gastre a v potravinárskom biznise.
Ako si spomínate na svoje moderátorské začiatky?
Bolo to dosť vtipné. Asi tri týždne som v rádiu oznamoval iba čas. Niečo ako „Dobré ráno, je 6 hodín.“ A takto som sa cibril každú hodinu. Potom som dostal vlastný program zameraný na ekonomiku.
Bol pre vás prechod z rozhlasu do televízie náročný?
Išlo to veľmi rýchlo a ja som mal pocit, že nie som dostatočne pripravený na veľké moderovanie. Hodili ma do vody a ja som sa to snažil zvládnuť. Takže to náročné bolo. Ale predpokladal som, že to takto bude, tak som aspoň nebol prekvapený.
Čo pre vás ako pre moderátora predstavuje najväčšiu výzvu?
Už nič. Všetky výzvy sú absolvované, ukončené a po ďalších netúžim.
Dostali ste niekedy nejakú neoceniteľnú radu od kolegu, ktorá vám naozaj pomohla?
V roku 2003 som išiel do Prahy moderovať veľký priamy prenos a povedali mi, že tam bude aj ich česká moderátorská hviezda a dá mi pár rád. Keď sme tam prišli, zobral si ma stranou a povedal: „Vraj ti mám niečo poradiť, ale neurobím to. Každý máme v živote vlastnú cestu, tak si s tým poraď, ako vieš.“ On mi teda neporadil, ale zároveň mi dal veľmi cennú radu: „Na nikoho sa nespoliehaj.“
Čo máte na svojej práci najradšej?
Moderovanie nie je najjednoduchšia disciplína a zároveň vie byť aj dosť stresujúca. A tá kombinácia ma baví.
Spočiatku sa Inkognito nakrúcalo v Divadle L+S, kam si naň ľudia kupovali lístky. Vedeli by ste si teraz predstaviť napríklad nejakú špeciálnu epizódu, ktorá by sa odohrala v takomto formáte?
Myslím si, že toto sa už nestane, ale máme to krásne vykompenzované. Sem-tam totiž prinášame divákom v rôznych mestách Inkognito naživo. Nejde to do televízie, ale býva to vždy vypredané. Býva tam veľmi uvoľnená atmosféra, v ktorej sa zábave dobre darí. No a bonusom je Čekyho kapela, ktorá tam výborne funguje. Jedno predstavenie trvá aj dve hodiny a ľudia sa dobre bavia.
Inkognito je televízna stálica, ktorá sa vysiela už dlhé roky. Dokážu vás hostia ešte stále niečím prekvapiť?
Inkognito je zábavný program a pri príprave sa hostí pýtam aj na zaujímavé a vtipné príhody z práce. Často odpovedajú, že ich majú veľmi veľa, a keď sa ich spýtam na nejakú konkrétnu, tak si nevedia na žiadnu spomenúť. Ale veľmi pozitívne ma prekvapuje, akých máme šikovných ľudí, o ktorých takmer nikto nevie. A mnohí pritom dosahujú medzinárodné úspechy.
Foto: Marian Datko
S akými najzaujímavejšími či najnezvyčajnejšími povolaniami ste sa v rámci Inkognita stretli?
Nevedel som, že existuje profesionálna vnučka, oberač šišiek alebo agentúra, ktorá vám vyrobí príležitostné alibi.
Vybudovali ste si už za tie roky nejaký šiesty zmysel na tipovanie povolania?
Ja nie, ale naši „hádači“ už majú tých zmyslov na rozdávanie. Sú v tom naozaj dobrí.
Prečo je podľa vás Inkognito dodnes také úspešné?
Ono je úspešné celosvetovo. Bol som na návšteve v USA. Pán domáci ma prekvapil a z ich archívu vytiahol Inkognito z roku 1950. Volalo sa to inak, ale princíp bol ten istý. Funguje to hlavne preto, lebo je to jednoduché a spája humor, súťaž i poznávanie. A hlavne sú diváci súčasťou. Takže ide o program „o vás, pre vás, s vami“.
V roku 2009 ste zvíťazili v súťaži Nebezpečná misia. Išlo o celkom zaujímavý formát, aký sme u nás dovtedy nevideli. Ako si naň spomínate?
Tak to bola naozaj nebezpečná misia. Odohrávalo sa to vo vojenskom výcvikovom priestore pri Zvolene. Za štyri dni sme spali asi päť hodín, dokopy som zjedol pár kúskov chleba. Všetko ostatné sme si popri extrémne náročných súťažiach museli nejako zadovážiť. Bolo nás asi dvadsať a ľudia postupne vypadávali alebo to vzdávali.
Spomínam si na finálovú disciplínu, keď sme museli v kompletnom vojenskom výstroji skočiť z helikoptéry do jazera, preplávať asi 200 metrov a cez hlboký prietokový kanál sa dostať do asi 30 metrov dlhej močariny. Tú sme prebrodili a bežali asi 100 metrov do cieľa. Na každom kúsku sme mali podporný štáb, aby sme si neublížili. Každý deň sme mali pohovor so psychológom, všade boli záchranári a vo vode potápači. Bolo to nezabudnuteľné, náročné a zážitkové.
Roky ste moderátorom relácie Nové bývanie. Vycibrila táto skúsenosť váš vkus v rámci architektúry a bytového dizajnu?
Veľmi zásadne. Ak by sa mi to po 16 rokoch vysielania nestalo, bola by asi niekde chyba. Takže si neskromne myslím, že tomu trošku rozumiem.
Ako sa menia trendy v realitách? Vnímate nejaké zásadné zmeny v tom, čo ľudia hľadali v začiatkoch Nového bývania a čo hľadajú dnes?
Každý hľadá to, čo potrebuje. Trendy sa nezmenili. Stále platí, že ľudia chcú bývať pekne, ale dnešné ceny im niekedy nedovoľujú splniť si sen hneď. Tak ich ubezpečujem, že kompromisy sú v realitách realita. Nevyhnete sa im. Takto to bolo na začiatku, je to tak teraz a pravdepodobne to tak bude aj naďalej. Zásadnou zmenou každej doby sú iba ceny.
Foto: TV JOJ
Existuje nejaký formát, ktorý by ste túžili moderovať, no doteraz ste na to nemali príležitosť?
Existuje. Chcel by som sem-tam vyrobiť špeciál Nového bývania a ukázať divákom skutočne luxusné a neskutočne drahé nehnuteľnosti z celého sveta. Toto však zostane iba ako úsmevná túžba. Ale páčilo by sa mi to.
Chceli by ste si niekedy vyskúšať moderovanie politickej relácie alebo preferujete skôr zábavné programy?
Politickú reláciu? Naskočila mi husia koža. V záujme zdravia sa budem aj naďalej od tejto oblasti držať čo najďalej. Zábavný program, to už je iný príbeh. Taký moderujem už roky a stále mám na to chuť.
Ako trávite voľný čas? Máte nejaké hobby?
Moje najnovšie hobby sú alpaky v mojom areáli. Myslím si, že päť týchto krásnych zvierat, ktoré som si nedávno kúpil, oživí môj areál a na istú dobu mi vyplní voľný čas.
