Vo štvrtok sa šéf Kremľa na obyvateľov Ruska obrátil v vopred nahratom prejave a povedal im, že účasť vo voľbách „je prejavom vlasteneckého cítenia“. Dobre to podľa Putina chápu ľudia v oblastiach, ktoré Rusko zabralo Ukrajine „a ktorí v najťažších podmienkach hlasovali v referendách za jednotu s Ruskom“.
Rusko časti Ukrajiny fakticky ovládalo po roku 2014 a ďalšie časti územia susednej krajiny obsadilo po začiatku invázie z predvlaňajšieho februára. Neskôr Moskva na okupovaných ukrajinských územiach usporiadala hlasovanie o ich pripojení k Rusku a anektovala ich. Západ aj Ukrajina hovoria v tejto súvislosti o nezákonných pseudoreferendách.
Putin povedal, že hlasovať v prezidentských voľbách budú aj účastníci špeciálnej vojenskej operácie, ktorí podľa neho „sú príkladom pre všetkých Rusov“. Ako špeciálnu vojenskú operáciu Putin označuje vojnu proti Ukrajine.
Ukrajina za dva roky ruskej invázie eviduje vyše 120 000 vojnových zločinov spáchaných Rusmi, ide napríklad o zlé zaobchádzanie s ukrajinskými vojnovými zajatcami alebo deportácie ukrajinských detí.
Putin vo funkcii prezidenta alebo premiéra v Rusku vládne od roku 2000. O prezidentský post sa teraz uchádzajú traja ďalší kandidáti, ktorí súčasné ruské vedenie nekritizujú. Dvoch kandidátov, už chceli voličov oslovovať výzvami na ukončenie vojny proti Ukrajine, úrady k voľbám odmietli pustiť.
Ruská opozícia je za vyše dve dekády Putinovho čoraz represívnejšieho režimu v troskách. Jej predstavitelia sú v exile, vo väzení, alebo dokonca mŕtvi.