V rozhovore sa dozviete:
- čo znamená druhý stupeň teroristického ohrozenia,
- čo majú útoky v Moskve spoločné so Slovenskom,
- či sú opatrenia vlády primerané alebo prehnané,
- či sú útoky namierené proti kresťanom,
- či je vyššia možnosť interného útoku alebo externého.
Na Slovensku platí druhý stupeň teroristického ohrozenia zo štyroch od roku 2017. Čo znamená „druhý stupeň"? Kedy stúpol z prvého na druhý?
Druhý stupeň znamená tzv. „zvýšený stupeň ohrozenia“ a v praxi to znamená, že existuje odôvodnená obava, že sa môže udiať teroristický čin v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo NATO, no nemá to priamu súvislosť so Slovenskom, resp. nemáme dôvod očakávať takýto útok priamo na Slovensku a ani by sa nás to nemalo priamo dotknúť. Stupeň sme na Slovensku zvýšili v roku 2017 v reakcii na teroristické útoky po viacerých štátoch Európskej únie, najmä vo Francúzsku.
Čítajte viac Pred sviatkami sa sprísnia bezpečnostné opatrenia. Šutaj Eštok: Útok v Moskve cielil na kresťanov
Čo by sa muselo stať, aby stúpol z druhého na tretí? Môžete uviesť príklad?
Musela by existovať hrozba, ktorá by sa dotýkala priamo Slovenska. Mohlo by ísť napríklad o to, že by sme získali informáciu, že nejaká teroristická skupina sa práve nachádza na Slovensku a môže niečo vykonať či už tu, alebo v inom členskom štáte. Alebo, že teroristická skupina, či jednotlivec spáchal útok v niektorom z členských štátov EÚ alebo NATO a plánuje sa na Slovensku ukryť. Skrátka, v treťom stupni Slovensko nie je priamo cieľom bezprostredného teroristického útoku, ale už nejak v tom procese funguje ako sekundárna strana a môžu z toho pre Slovensko nastať nejaké bezpečnostné implikácie.
Sú podľa vás primerané opatrenia, ktoré ohlásila po Bezpečnostnej rade SR vláda? Žiadali by sa aktuálne situácie v Európe prísnejšie opatrenia alebo sú podľa vás prehnané?
Ja si nemyslím, že čokoľvek nasvedčuje tomu, aby sme potrebovali zvyšovať opatrenia na spoločenských akciách. Tomuto nasvedčuje aj fakt, že u nás je len druhý stupeň ohrozenia – nebojíme sa presahu na naše územie. Preto považujem opatrenia vlády za súčasť predvolebnej kampane a nič iné.
Prečo sa nezvýšil stupeň teroristického ohrozenia po útoku na Zámockej ulici v Bratislave v roku v októbri 2022?
Útok na Zámockej bolo konanie jednotlivca, ktorý – nakoľko zbraň v konečnom dôsledku obrátil proti sebe – už viac hrozbu nepredstavoval. Po preverení daného útoku sa ukázalo, že útočník nemal napojenie na teroristické skupiny, ani na sieť iných potenciálne nebezpečných kontaktov a teda bolo vyhodnotené, že nemáme opodstatnenie sa priamo obávať ďalších útokov.
Akú majú udalosti v Moskve a vo Francúzsku súvislosť so slovenskými sviatkami? Dajú sa tieto dve udalosti v Európe prepojiť so Slovenskom?
V tomto bode je veľmi ťažké povedať, či ide práve o kresťanské sviatky, ktoré motivujú tieto útoky, tobôž nie práve tie slovenské. Nechcem to v plnej miere vylúčiť, ale nemyslím si, že by sme mali hmatateľný dôkaz o tom, že tam je súvzťažnosť a preto by som sa na to veľmi nefixoval. Čo sa týka napojenia na Slovensko, ja to vidím tak, že Slovenska by sa tieto udalosti nemali nijak priamo dotknúť.
Koľko stupňov ohrozenia na Slovensku poznáme?
Na Slovensku existujú štyri stupne a štát je aktuálne v druhej fáze ohrozenia. Vyhlásený bol dňa 23. augusta 2017. Rada NBAC odporučila ministrovi vnútra SR zvýšiť stupeň teroristického ohrozenia Slovenskej republiky z dovtedy platného 1. stupňa na 2. stupeň po vyhodnotení bezpečnostnej situácie v kontexte série teroristických útokov v členských krajinách EÚ v priebehu roka 2017.
Zdroj: SIS
Má Francúzsko porovnateľný klasifikačný systém hrozieb ako Slovensko?
V podstate áno. Ich systém sa volá Vigipirate a týka sa hrozieb celkovo, nie je to úplne viazané len na terorizmus, ale často sa odvíja práve od neho – ako aj v súčasnosti. Majú 5 stupňov odlíšených farebne: biela, žltá, oranžová, červená a purpurová, pričom biela znamená, že sa neočakáva žiadne ohrozenie národnej bezpečnosti a purpurová, že hrozba je najvyššia. Tá je vo Francúzsku aktuálne. Toto je veľmi podobné ako aj na Slovensku, kde my to máme očíslované, ale tiež v zásade 0 predstavuje žiadnu hrozbu a od jednotky po štvorku ide o postupné zvyšovanie ohrozenia.
Sú teroristické útoky v Európe mierené na kresťanov?
Nie exkluzívne. Netreba zabúdať na to, že islamský fundamentalizmus nie je jediný typ terorizmu, ktorý poznáme. V Európe fungovalo a aj stále funguje množstvo teroristických skupín, či hnutí, ktoré majú rôzne motivácie pre svoje činy a nemusia byť vždy nábožensky motivované. Existujú extrémne pravicové skupiny, ktoré svoju činnosť zameriavajú práve proti prisťahovalcom, či exkluzívne proti moslimom ako reakciu na džihádistické teroristické útoky, extrémne ľavicové skupiny, ekoteroristické skupiny, môžeme si spomenúť aj na baskickú separatistov ETA, ktorí chceli vytvoriť samostatné Baskicko, či írsku organizáciu IRA, ktorá síce nebola vyslovene nábožensky motivovaná, ale jej členovia boli primárne katolíckeho vierovyznania.
Posledné roky boli však v Európe najaktívnejšie práve skupiny hlásiace sa k islamskému fundamentalizmu, no ani pri nich nejde nevyhnutne o nenávisť voči kresťanom. Ide skôr o nenávisť voči Západu a západnému spôsobu života, ktorý považujú za dekadentný. Toto stereotypné vnímanie Západu by sme len ťažko mohli spájať s kresťanstvom a v tomto ohľade môžeme skôr hovoriť o nenávisti voči ateizmu, či „bezbožnosti“, ak by sme chceli byť expresívnejší. Ale samozrejme, kresťania boli v histórii vždy veľkí protivníci moslimov, takže aj snaha atakovať túto vieru zo strany islamského fundamentalizmu je pochopiteľná.
Je SR bezpečná krajina, robia zložky dostatok preto, aby zabránili útokom? Ako bojuje SR proti teroristickým hrozbám?
Bezpečnosť je veľmi relatívny pojem, ale ak je otázkou, či je Slovensko bezpečná krajina v kontexte terorizmu, tak môžeme povedať, že áno. Nemyslím si však, že to je zásluhou zložiek, alebo nejakého nášho komplexného obranného plánu proti takýmto hrozbám: je to skôr o tom, že sme veľmi nemali doteraz možnosť sa proti nejakým útokom brániť. Dovolím si tvrdiť, že jediný dokonaný teroristický útok bol útok strelca zo Zámockej a tam si myslím, že skôr slovenské zložky zlyhali, pretože aktivity toho strelca na sociálnych sieťach a internete celkovo nasvedčovali tomu, že môže byť potenciálne nebezpečný.
Je Slovensko pre Islamský štát cieľom?
To by som určite netvrdil. Teroristické skupiny sa vo všeobecnosti snažia dosiahnuť nejaký cieľ, ktorý je politického charakteru a preto svoje aktivity potrebujú intenzívne propagovať a adresovať na entity, ktoré majú možnosť zmeniť stav vecí, ktorý týmto skupinám prekáža, resp. za zmenu ktorých bojujú. Ak hovoríme priamo o Islamskom štáte – áno, patríme k Západu, čiže útok na nás by sa zrejme dal ideologicky pochopiť, no nemáme silnú moslimskú menšinu na našom území, o ktorej by mohli vyhlasovať, že ich chcú ochrániť, nedá sa nás považovať za štát, ktorý sa významne podieľal na vojnách na Blízkom východe a už vôbec nemáme nijaké rozhodovacie právomoci v otázke, akým smerom sa Západná civilizácia uberá, alebo bude uberať. Inými slovami: útočiť na nás by bola strata času a prostriedkov.
Hrozia nám podľa vás hrozby skôr z interného alebo externého prostredia?
V kontexte terorizmu na Slovensku ide o výhradne interné hrozby. Nevylučujem, že by sa mohlo stať, že nejakí teroristi by mohli cez Slovensko prechádzať, alebo sa tu ukrývať, ale v otázke hrozby bezprostredného teroristického útoku by som sa obával výhradne hrozieb z nášho, slovenského prostredia (čomu nasvedčujú aj skúsenosti Slovenska s terorizmom).
Vykazoval niektorý prípad v novodobej histórii Slovenska prvky terorizmu, napríklad bomba pri McDonalde v Košiciach alebo útok na Zámockej ulici?
Bomba pri McDonalde bola veľmi špecifický prípad, nakoľko to pôsobilo dojmom, že ide o teroristický čin, ale jeho páchateľ podľa vyšetrení trpel rôznymi duševnými poruchami, ktoré znižovali jeho schopnosť pochopiť protiprávnosť svojho konania. Z týchto dôvodov bol aj jeho trestný čin preklasifikovaný z pôvodného terorizmu na zločin všeobecného ohrozenia. Čo sa však za teroristický útok dá definitívne považovať je prípad strelca zo Zámockej. Dovolím si tvrdiť, že tu ide o jediný teroristický čin v novodobej histórii Slovenska, nakoľko to, čo považujeme za terorizmus je vcelku exaktná záležitosť.
Hoci neexistuje univerzálne platná definícia takéhoto aktu, medzinárodno-právna obyčaj, podľa ktorej sa riadi v zásade celé medzinárodné spoločenstvo, nám hovorí, že za teroristický čin považujeme taký, kedy jednotlivec alebo skupina spácha násilný trestný čin, alebo sa vyhráža spáchaním takéhoto činu a zároveň sa týmto činom snaží prinútiť nejakú autoritu konať, resp. nekonať. V tomto smere sa strelec zo Zámockej snažil poukázať na zlé riadenie štátu v kontexte LGBTI+ menšín a množstva ďalších politických záležitostí, aj keď v konečnom dôsledku sa mu podarilo spáchať násilie len proti tejto menšine.