V záhrade aj v živote bojujeme s vecami, s ktorými vôbec nemusíme bojovať, myslí si záhradná architektka Bieliková a vyberá päť kníh o záhradách

„Je jar a niektorí ľudia sa rozčuľujú, že majú malé kopčeky od dážďoviek v trávniku. Pritom môžu byť radi, že majú zadarmo prevzdušňovanie pôdy,“ vraví záhradná architektka Jana Bieliková.

„Netvrdím, že nechcem mať svoju záhradu zdravú a že tam chcem mať škodcov, ale prílišným bojom nevytvárame harmóniu a symbiózu. Možno by sme mali trochu viac akceptovať to, čo tam je, tešiť sa z toho a pokúšať sa vyvažovať jednotlivé prvky v záhrade – živé aj neživé. Potom sa možno dostaneme do stavu, keď všetko funguje tak, ako má,“ dodáva.

Do rubriky Päť kníh vybrala knižky o záhradách.

Tohtoročný február bol celosvetovo najteplejší v histórii meraní. Ako sa teplé zimy prejavujú na našich záhradách?

Vidím to aj ja na našej a okolitých záhradách. Tá naša je ešte mladá, tvoríme ju tretiu sezónu, ale aj tak vidím, že táto sezóna je rozdielna od minulej. Veľmi citeľne vidím zmeny aj na záhrade u rodičov, kde to viem porovnať za 10 – 20 rokov.

Marhule napríklad kvitnú o zhruba tri týždne skôr ako minulý rok. Cibuľoviny vychádzajú oveľa skôr, mnohé už dlhšie kvitnú, hoci minulý rok v takom čase ešte len začínali kvitnúť. Tie rozdiely sú citeľné.

Pamätám si, ako sme na záhrade u rodičov stavali iglu, lebo sme tam mali dvojmetrové kopy snehu. Teraz sme radi, keď je tam sneh aspoň pár dní. Ak teda niekto tvrdí, že nedochádza k zmenám, tak sa na to asi nepozerá z dlhodobého hľadiska. A keď niekto povie, že však bol mráz, že zima bola napríklad v novembri, tak áno, je to pravda, ale zároveň na záhradách vidno, ako sa menia, že rastliny inak napredujú a že sa počas sezóny inak správajú.

Ako to ovplyvňuje plánovanie a vytváranie vašej záhrady?

Záhradu máme na Devíne. Je to teplá oblasť, juhovýchodný svah, takže je to miesto, ktoré je veľmi vyhrievané slniečkom. S menšími obavami napríklad siaham po druhoch rastlín, po ktorých by som ešte pred pár rokmi asi nesiahla, pretože sú citlivé na mráz. Navyše máme na záhrade piesčitú pôdu, takže je to o to lepšie miesto pre rastliny, ktoré neznášajú zimné premočenie. V bežnej alebo ílovitej zemine by možno mali problém, ale u nás prezimujú.

Tento rok budeme vysádzať rôzne odrody kivi a niektoré druhy nových letničiek, napríklad taká salvia farinacea. Je to pekná modrokvitnúca alebo bielokvitnúca šalvia, ktorá u nás bežne neprezimovala, ale teraz ju už úplne v pohode pestujem tretiu sezónu. Stačí ju prekryť mulčom, teda kôrou alebo kompostom, a základ rastliny prezimuje. Siaham už teda aj po druhoch, ktoré som kedysi považovala za letničky, ale teraz ich vnímam ako krátkodobé trvalky alebo vytrvalé rastliny.

Spomenuli ste marhule. Niektorí pestovatelia od nich upúšťajú a v niektorých lokalitách sa prestávajú pestovať. Laik by si pritom mohol povedať, že vďaka globálnemu otepľovaniu sa tu takémuto ovociu bude dariť viac. V čom je teda problém s marhuľami?

Problém je v tom, že keď skôr zakvitnú a príde mráz, tak kvety zamrznú, nestihnú sa ani opeliť a opadnú. To isté sa môže stať malým plôdikom, ktoré ešte nie sú dostatočne silné, aby na rastline prežili, keď príde mráz. To sa dialo aj teraz, keď nám marhule zakvitli. Predpoveď počasia hlásila na Devíne mínus tri stupne. Vďakabohu to zatiaľ vyzerá tak, že nenamrzli a nie sú poškodené.

Uvidíme, ako to bude v nasledujúcich rokoch. Sama som zvedavá. V našej záhrade máme päť marhuľových stromov, ktoré majú odhadom 15 – 20 rokov. Brali sme ich aj ako určitú formu tieňa. Neboli to pre nás teda len plodiace ovocné stromy. No obávam sa, či nám naozaj časom nebudú poskytovať len ten tieň.

Vlani sa mnohí ľudia, nielen záhradkári, sťažovali na záplavu bzdôch. Mali ich v záhradách, na balkónoch aj v domácnostiach. Môže slabá zima znamenať, že takéto škodce nevymrzli a tento rok môže byť ešte horší?

Nechcem robiť zlé prognózy, ale vidím