Autori projektu Umenie mesta v Bratislave by s maliarmi 19. storočia našli spoločnú reč
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Bratislava 19. storočia bola národnostne a kultúrne zmiešaným mestom. Ako slobodné korunovačné centrum sa tešila mnohým návštevníkom a lákala i umelecké profesie. Miestny historik a člen senátu Paul von Ballus, ktorý podrobne písal o pamätihodnostiach mesta, vo svojej publikácii Pressburg und seine Umbebungen (Presburg a jeho okolie) uvádza záznamy o počte remeselníkov, obchodníkov a umelcov činných v meste v tých časoch. Vďaka nemu vieme, že v roku 1832 v Pressburgu pôsobilo 22 maliarov, medzi ktorých sa rátali umelci aj maliari izieb, dvaja sochári a desať zlatníkov či remeselníkov pracujúcich so vzácnymi kovmi.
Že táto informácia stála za zmienku v dobovej publikácii, vyjadruje status, ktorému sa umelci tešili. Jedným z nich bol bratislavský maliar Sebastian Majsch, ktorý sa tu narodil a celý svoj život aj pôsobil. O jeho diele Petržalský park z roku 1848 rozpráva v podcaste Oči dokorán teoretička Dominika Zbončáková, kurátorka starého umenia z Galérie mesta Bratislavy.
Začnime zoširoka, akí významní maliari v 19. storočí pôsobili v Bratislave?
Prešporok bol v 19. storočí veľmi tolerantné trojjazyčné mesto, v ktorom vznikla veľmi pestrá, priebežne sa meniaca umelecká spoločnosť. Niektorí umelci tu prežili veľkú časť života, niektorí sa tu len na chvíľu zastavili a niektorí sem prišli vystavovať. Z takých možno najzvučnejších mien, ktoré sa tu v 19. storočí objavili, by som spomenula Ferdinanda von Lütgendorffa, Jakuba Marastoniho, Františka Kozicsa, syna známeho fotografa Eduarda Kozicsa alebo slávnu maliarsku rodinu Majschovcov.
Sebastian Majsch bol portrétista, ale i maliar bratislavských výjavov či streleckých terčov, vďaka ktorému sa zachovala podoba pôvodného Petržalského parku. Skôr než sa dostaneme k tejto časti jeho tvorby, povedzme si niečo o tých terčoch, ktoré maľoval.
Strelecké terče asi nie sú jeho najznámejšou realizáciou, skôr si všetci spomenú na
