Prečo Slovensko stráca vplyv v Bruseli: Môžu za to Smer aj exkotlebovci
Nezaradení poslanci majú prakticky nulový vplyv na to, čo sa schváli v Európskom parlamente, zhodujú sa oslovení europoslanci. Po júnových eurovoľbách môže mať Slovensko dokonca väčšinu europoslancov mimo akejkoľvek frakcie.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Zorientovať sa v budove Európskeho parlamentu v Bruseli je náročné nielen pre tisícky bežných návštevníkov či stovky euroúradníkov. Je to ťažká úloha aj pre samotných europoslancov, špeciálne tých nových.
Ak ste niekedy márne blúdili v kancelárskych megabudovách kdekoľvek na svete a prišlo vám to ako bludisko, potom ste nikdy neboli v sídle europarlamentu.
Pri snahe dostať sa z bodu A do bodu B často nestačí ani rada od miestnej bezpečnostnej služby.
Spaak, Spinelli, Willy Brandt, to sú len niektoré z viac ako desiatky budov, ktoré tvoria súčasť komplexu v takzvanej európskej časti Bruselu, kde sídli Európsky parlament. Každá z nich má trochu iný charakter, odlišnú architektúru, ale aj rôzny systém výťahov. Aby to bolo ešte zložitejšie, všetky sú poprepájané spleťou „peších mostov“. Niekedy musíte vyjsť na tretie poschodie, aby ste sa dostali na to druhé, inokedy zase vyjsť až na najvyššie, aby ste našli správny výťah vedúci úplne dole.
Srdcom tohto bludiska je jediná miestnosť, ktorá dáva celej budove zmysel – miestnosť, kde europoslanci rozhodujú, sa volá „Hemicycle“. Zmestí sa tam až 857 poslancov, a je to tak najväčší demokraticky volený parlament na celej planéte, hoci v súčasnosti je počet europoslancov stanovený „len“ na 705 volených zástupcov zo všetkých 27 členských krajín. Po júnových voľbách to bude 720.
Na jednu z plenárnych schôdzí sme sa boli pozrieť tento týždeň.
Europoslanci
- Sú volení na 5 rokov.
- Každý členský štát má právo na minimálne 6 europoslancov: najmenej ich majú Cyprus, Malta a Luxembursko, najviac Nemecko (96).
- Vo všeobecnosti platí: čím menšia krajina, tým má na počet obyvateľov viac europoslancov, aby veľké krajiny príliš nedominovali.
- Slovensko bude mať namiesto 14 najnovšie 15 europoslancov.
- Väčšina europoslancov je zaradených vo frakciách. Hlavnými sú: Európska ľudová strana (EPP), Socialisti a demokrati (S&D), Renew Europe (Obnovme Európu) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR).
Nezaradení smeráci a exkotlebovci sedia v rohu
Nie všetci sú si v europarlamente úplne rovní. V skutočnosti takmer 50 z nich nie je členmi žiadnej frakcie, na Slovensku by sme povedali „členmi poslaneckého klubu“.
Dnes už k nim patria aj štyria slovenskí europoslanci. Menovite: Milan Uhrík a Miroslav Radačovský, ktorí sa v roku 2019 dostali do EP na kandidátke kotlebovcov. Od minulého roka to po pozastavení členstva Smeru a Hlasu v Strane európskych socialistov (PES) a následnom odchode z klubu socialistov platí aj pre dve europoslankyne za Smer, Moniku Beňovú a Katarínu Roth Neveďalovú.
Všetci štyria nielenže fyzicky sedia v úplnom rohu obrovskej rokovacej miestnosti, ale na chod europarlamentu majú aj prakticky nulový vplyv.
Frakcie v EP sú veľmi dôležité, bez členstva v nej majú europoslanci napríklad obmedzené spôsoby, ako vôbec vykonávať svoj mandát. Ak
