Denník N

Volebné miestnosti boli prázdne, no Putin mal vyše 90 percent. Ako žijú Rusi v ostreľovanom Belgorode

Skupina detí evakuovaná z Belgorodu. Foto - TASR/AP
Skupina detí evakuovaná z Belgorodu. Foto – TASR/AP

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Timur Chaliullin si sadne na bicykel a vyrazí. Ulice sú pusté. Hlavné námestie tiež.

„Už dlho som nevidel Belgorod taký ponurý a skleslý,“ povie na začiatku ešte nezadychčaný. So sebou má pre každý prípad kolieskové korčule. Neupresňuje však, čo tým má na mysli.

„Mňa len tak domov nezaženú,“ vysvetľuje, prečo je vonku, keď sa všetci, ktorí v meste ešte zostali, skrývajú, kde len môžu. „Nebudem niekde sedieť, báť sa a triasť.“

Všetky reštaurácie v centre mesta sú zavreté. Kávu ani buterbrod – ruskú obdobu obloženého chlebíčku – si teda nedá. Možno keby mal na sebe uniformu? Na jednej z kaviarní sa nachádza nápis: „Hrdinom zdarma.“

Kto je hrdinom a ktorá komisia taký status potvrdí, sa na dverách nepíše. Timur to však vie: „Ten, kto dnes žije v Belgorode, je už hrdina. Podmienky sú tu neľudské.“

Reportáž Chaliullina – klaviristu, organistu a nositeľa medaily Budúcnosť Ruska – sa stala jedným z najsledovanejších videí na ruskojazyčných sieťach. V štátnej televízii o situácii v ruských mestách zasiahnutých vojnou divák nič podobné neuvidí.

Belgorod leží 700 kilometrov od Moskvy a 35 kilometrov od hranice s Ukrajinou – teraz frontovej línie. Kedysi obyvatelia mesta pravidelne chodili na nákupy do 80 kilometrov vzdialeného ukrajinského Charkiva, kde sa po rusky hovorilo viac než po ukrajinsky. Za pár drobných a 40 minút takto so službou BlaBlaCar denne pendlovali desiatky ľudí.

Dnes by tam nepochodili. Nielen preto, že medzi oboma mestami leží hranica, frontová línia, zákopy, valy, ostatné drôty a protitankové zábrany.

Ale aj preto, že vybraní ruskí poslanci vyzývajú z relatívne bezpečnej Moskvy, aby Charkiv zrovnali so zemou. Belgorodčania sa právom obávajú, aby to zrovnávanie so zemou nezasiahlo aj ich.

Nebolo by to prvý raz, čo by sa „presné“ ruské strely splietli, predčasne explodovali alebo jednoducho spadli z lietadla inde, než mali.

Gubernátor volá ľudí späť k sústruhom

Belgorod je tiež prvé ruské mesto, ktoré získalo titul „Mesto vojenskej slávy“. Bolo to však za úplne inú vojnu než tú, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine od roku 2014 – za takzvanú Veľkú vlasteneckú, čo je druhá svetová vojna po konci spojenectva s Hitlerom v roku 1941.

Teraz to na veľkú slávu v meste veľmi nevyzerá.

Na hlavnom námestí, kde niet živej duše, zosadol hudobník Chaliullin z bicykla a nasadil si kolieskové korčule. Za chrbtom na múre mal veľký nápis „Lekárnička tu“. Zatiaľ ju nepotreboval.

V tej chvíli zaznela siréna oznamujúca nebezpečenstvo vzdušného útoku. Ukrajinské delostrelectvo je však tak blízko, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie