Teherán nechce veľkú vojnu, hovorí expert na Irán. Izrael teraz môže reagovať úplne iným typom útoku
Odborník na Blízky východ Josef Kraus rozoberá bezprecedentný iránsky útok na Izrael a ďalšie možnosti jeho aktérov.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Irán musel na zbombardovanie svojho konzulátu zareagovať, hovorí český expert na Blízky východ Josef Kraus. Konvenčným útokom by podľa neho mohol Izrael veľmi zariskovať.
Irán cez víkend zaútočil na Izrael dronmi a raketami, pridali sa k nemu jemenskí povstalci Húsíovci a libanonské proiránske hnutie Hizbaláh. Niektorí pozorovatelia hovoria, že riziko veľkej vojny na Blízkom východe je momentálne najvyššie za posledné desaťročia. Čo si myslíte vy?
Určite to je pravda, ale napriek tomu si myslím, že pravdepodobnosť vypuknutia regionálnej vojny je v tejto chvíli skôr nižšia. V poslednom období bola situácia naozaj taká, že mohla nebezpečne eskalovať a vymknúť sa z rúk. V tejto chvíli sa čaká najmä na izraelskú reakciu. Tá tomu dodá smer a určí, či sa situácia časom upokojí, alebo dôjde k ešte väčšej eskalácii. Ak bude izraelská reakcia taká výrazná, že Irán ju neakceptuje a neprijme ju ako adekvátnu, tak bude musieť zase zareagovať, a potom sa už z toho bude veľmi ťažké dostať. Ale ak bude izraelská reakcia v medziach toho, čo Iránci očakávajú a sú ochotní takpovediac prehryznúť, tak to podľa mňa prejde pokojne a nič zásadné sa nestane.
Režim v Teheráne sa doteraz vyhýbal priamej konfrontácii s Izraelom. Svoj útok označil za reakciu na atentát na konzulát v Damasku, pri ktorom zomreli významní iránski vojenskí predstavitelia. Bolo to zo strany Izraela prekročenie červenej čiary, za ktoré mohol očakávať reakciu Iránu?
Izrael v posledných mesiacoch útočil nielen na iránske, ale aj libanonské a sýrske ciele, a dialo sa to pomerne často. Žiadnu odpoveď za to úplne nedostal. Útok na konzulát v Damasku bol minimálne iránskou optikou prekročením čiary, pretože to bolo vnímané ako útok na diplomatickú budovu v tretej krajine, na personál, ktorý tam bol na pozvanie tejto tretej krajiny. Irán sa tak dostal do tej pozície, že potreboval sám a priamo zareagovať, to znamená už nie prostredníctvom zástupných aktérov, ako to robil, ale jeho útoku sa museli zúčastniť iránske ozbrojené sily a útok musel pochádzať z iránskeho teritória, čo je najzlomovejším momentom celej situácie.
Irán zo svojho územia útočil na Izrael prvýkrát od roku 1979, keď tam poslal drony a rakety, viaceré smerovali na Jeruzalem, ktorý je posvätným miestom pre moslimov. Počítal teda Teherán s tým, že Izrael sa so svojimi spojencami bude brániť, aby jeho strely nedoleteli napríklad na mešitu al-Aksá?
Minimálne Iránci deklarovali, že si vyberali vojenské ciele. Nemalo teda ísť o infraštruktúru, nemocnice, školy či mešity. Je, samozrejme, otázne, nakoľko majú pod
