Necítia sa ako vdovy, ale ako manželky padlých hrdinov
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autorka je prekladateľka
Čiernobiela fotografia. Na posteli leží mladá žena v čiernych šatách, vedľa nej leží mužský čierny oblek. Milovaný manžel, otec detí, blízky a milovaný človek, navždy opustil svet. Táto fotografia je o prázdnote ďalšieho života a strate akéhokoľvek zmyslu. Je o zničenom svete, o vytrhnutej duši a srdci, o rane, ktorá neprestajne krváca, o nekonečnej bolesti, o bezmocnosti, o bezbrannosti, o nepochopení a nedostatku podpory, o zničených a nikdy neuskutočnených plánoch a snoch, o šedi a tme v každodennom živote. Je o prežití. O každej ovdovenej žene. Toto je nová realita tisícok mladých Ukrajiniek. Takýto osud si nevybrali, takýto osud nechceli. Ale majú ho. A musia žiť ďalej. Na túto čiernobielu fotografiu som natrafila na sociálnych sieťach. Fotograf ju vyrobil pre manželku svojho zosnulého priateľa, ktorý položil život za Ukrajinu.
– Po jeho smrti som sa bála vrátiť do sveta, v ktorom už neexistuje. Bála som sa žiť bez neho. Ale nemohla som ani sedieť doma, a tak som sa rozhodla vstúpiť do radov Ozbrojených síl Ukrajiny, aby som pokračovala v ceste svojho hrdinu.
– Po smrti môjho milovaného som sa sama rozhodla vstúpiť do Ozbrojených síl Ukrajiny. Medzi obrancami je to pre mňa jednoduchšie.
– Po jeho smrti som sa ocitla v kruhu ľudí, ktorí nie vždy zdieľali manželove životné názory a vlastenectvo, uvedomila som si, že teraz medzi takýmito ľuďmi nemôžem byť. Tiež som pochopila, že moji ľudia budú v Ozbrojených silách Ukrajiny. Tak som sa rozhodla pokračovať v práci môjho milovaného.
– Po smrti svojho manžela som išla slúžiť do Ozbrojených síl Ukrajiny. V prvom rade chcem ísť cestou manžela. A pracovať s ľuďmi, ktorí zdieľajú moje hodnoty.
– Počas pohrebu som sa pevne rozhodla, že moje miesto je v armáde, tam, kde bol môj manžel, a musím urobiť to, za čo dal svoj život. Hneď som pochopila, že som v armáde na svojom mieste, lebo tu, medzi vojakmi, zaneprázdnenej výcvikom sa mi ľahšie dýchalo, konečne som sa našla.
Citovala som len pár vyjadrení a nie sú ani zo všetkých rozhovorov, pretože v ukrajinskom informačnom priestore sa ich objavuje čoraz viac. Rovnako rastie počet žien v ukrajinskej armáde.
Podľa Military media centra Ministerstva obrany Ukrajiny k januáru 2024 slúži v ukrajinskej armáde
