Som na nás hrdá!
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Naše Saša a Lana odišli včera na Ukrajinu. Sú to naše dospelé ukrajinské „dcéry“, sú sestry a sú to jediné deti, ktoré mám ozaj úplne neplánovane. Po dvoch rokoch išli prvýkrát obe, spolu za svojou rodinou. Keď sme sa s nimi lúčili, povedala som im asi dvadsaťkrát „dávajte si pozor“. Bolo to už trochu trápne, no tá veta zo mňa išla akosi sama od seba. Lana povedala, že sa nemám báť, že hneď vedľa domu majú metro, kam sa môžu ukryť. Pred pár mesiacmi padla bomba, či čo to bolo, na dom na ich ulici a nič z neho nezostalo. Povedali, že sa nemám báť. Ja sa bojím. Lebo som ich slovenská premotivovaná mama a už nikdy to nebude inak.
Ako sa vraví, rodinu si nevyberáš a my sme si nevybrali ani Taňu a Daši. Keď mi ľudia na sociálne siete po vypuknutí vojny na Ukrajine písali, že si mám tých Ukrajincov zobrať domov, zobrala som si. Taňa a Daši, mama s dcérou, k nám prišli asi štyri dni po tom, čo sa Putin rozhodol vraždiť Ukrajincov. Moje prvé rande naslepo a hneď také úspešné. Keď sme ich prichýlili, ľudia písali, že to sa neráta, lebo my lokálne celebrity sme si mohli Ukrajincov vyberať. Predstavila som si, ako predo mňa postavili dvadsať Ukrajiniek v plavkách, ktoré mi počas catwalku prezradili svoje miery a záľuby, a ja som si vybrala Taňu.
Tane som sa včera pýtala, či sa tu na Slovensku už cíti doma. Rukami nohami odpovedala. Čitateľne. Nepozná slovenský výraz „strácam pôdu po nohami“, ale pozná ten pocit. Prvýkrát ho zrejme spoznala, keď v roku 2013 utekala tehotná z Donbasu. Taňa stojí nohami pevne na zemi, napriek tomu, že stráca pôdu pod nohami. Nepoznám odvážnejšiu ženu. Naozaj nie.
My si doma,
