Vodič autobusu vyhodil dievčatko, pretože nemalo na zaplatenie lístka. Potom sa stalo niečo strašné!

Keď potom vodič zistil, čo sa stalo, veľmi to ľutoval!

Malé dievčatko nemalo peniaze, aby sa dostalo do Jeffreyho autobusu, a tak ju odmietol. Keď sa vrátil domov, uvidel jej fotku na Facebooku a zostal v šoku z toho, čo objavil.

,,Nie, dievčatko. Bez peňazí sa nikam nedostaneš. Prosím, vypadni, pretože som už naozaj potreboval ísť,“ povedal vodič autobusu Jeffrey dievčatku, ktoré chcelo nastúpiť do autobusu, ale malo len pár centov na lístok. Musela mať okolo sedem rokov a on v ten deň nemal náladu riešiť deti bez sprievodu. Nikto z ostatných cestujúcich mu nevenoval pozornosť.

,,Prosím, pane. Chcem navštíviť babičku,“ prosilo dievčatko.

,,Tak choď požiadať rodičov o peniaze a vráť sa nabudúce,“ odpovedal Jeffrey a rukou naznačil dievčaťu, aby vystúpilo. Nakoniec ho poslúchla a s prepadnutými ramenami odišla z autobusu. Jeffrey ju videl sedieť na autobusovej zastávke a odišiel.

„Drahý Bože. Čo som to urobil?“ pýtal sa sám seba.

Dokončil svoju trasu a odišiel na noc domov, pozdravil svoju manželku Gretu a sadol si na pohovku, aby si oddýchol. Položil si nohy na konferenčný stolík, zapol televízor a vytiahol mobil. Nastal čas bezhlavo prezerať sociálne siete.

Jeho Facebook bol plný vtipných príspevkov, aktualizácií o jeho rodine a ďalších. Ale jedna z jeho skupín zdieľala fotku, ktorá ho prinútila zastaviť sa.

Skupina často zdieľala správy z ich rodného mesta v Marylande a v ten deň bola zdieľaná fotografia malého dievčaťa, ktoré len pred pár hodinami vyhodil z autobusu. V hornej časti obrázka bolo napísané slovo „Stratilo sa“. Čítal ďalej a dozvedel sa, že dievča zmizlo pred dňom a jeho rodičia boli rozrušení, keď sa ju snažili nájsť.

Jeffreymu prebehol mráz po chrbte. Toto dievča bolo nezvestné a práve ju vyhodil z autobusu.

,,Drahý Bože. Čo som to urobil?“ spýtal sa sám seba, postavil sa a išiel k vchodovým dverám, kde si nechal topánky a rýchlo si ich obúval.

,,Kam ideš?“ spýtala sa Greta, vyšla z kuchyne a utrela si ruky do utierky.

,,Greta! Rýchlo! Zavolaj 911 a toto číslo,“ povedal Jeffrey a ukázal jej fotku dievčaťa s telefónom. ,,Videl som to dievča na autobusovej zastávke pred chvíľou a odmietol som ju, pretože nemala dosť peňazí. Idem ju nájsť, ale prosím, zavolaj!“

,,Ježiši! Ok, aká autobusová zastávka presne?“ spýtala sa a on jej vysvetlil, kde ju videl. Greta zostala doma a zavolala úradom a rodičom dievčaťa.

Jeffrey sa ponáhľal k autu, naštartoval motor a takmer vyletel zo svojho domu a rýchlo sa rútil na autobusovú zastávku. Dúfal, že dievča bolo dosť múdre, aby zostalo na jednom mieste. Nemohol uveriť, aký neopatrný bol predtým. Bola to malé dievčatko úplne samo. Samozrejme, niečo nebolo v poriadku!

Keď zbesilo išiel na autobusovú zastávku, Jeffrey sa zaprisahal, že bude v budúcnosti opatrnejší, najmä pokiaľ ide o deti. Nakoniec sa priblížil k zástavke a uvidel drobnú siluetu sediacu na lavičke presne tam, kde ju nechal.

,,Vďaka Bohu!“ vydýchol si pre seba, zaparkoval priamo pred ňou a vystúpil. ,,Dievča, stále si tu! Vďaka nebesiam!“

,,Áno, pane. Žiadny iný vodič ma nepustil do autobusu,“ odpovedalo dievčatko z miesta na lavičke, švihlo jednou nohou a pozeralo na betónovú podlahu.

Jeffrey sa zhlboka nadýchol, snažil sa upokojiť a rozhodol sa s ňou jemne porozprávať. „Ako sa voláš?“

,,Sarah,“ odpovedala. ,,Nemám sa rozprávať s cudzími ľuďmi.“

,,Je to tak. Ale sľubujem, že sa k tebe nepriblížim. Povedz mi to, Sarah. Vedela si, že tvoji rodičia ťa zúfalo hľadajú?“

,,Naozaj? No… ja…,“ odmlčalo sa dievčatko.

,,Utiekla si z domu? Kam si chcela ísť?“ Jeffrey sa ďalej pýtal.

,,Išla som do domu starej mamy. Mama ma nepustila, ale chcela som vidieť babičku,“ odpovedala Sarah a našpúlila drobné pery. Jeffrey sa usmial. Aspoň naozaj neutiekla.

,,Tvoji rodičia ťa všade hľadajú a dúfam, že tu čoskoro budú. Zostanem, kým neprídu. Dobre?“ uistil ju a dievčatko sa naňho pousmialo.

Sarah sa nahlas zasmiala a Jeffrey bol potešený, keď počul taký zvuk.

O pár minút sa k nim priblížila polícia a ďalšie auto. Žena vystúpila z vozidla a ponáhľala sa k Sarah. Dievčatko vstalo, rozbehlo sa k nej a kričalo: „Mami!“

Policajti pristúpili k Jeffreymu a spýtali sa ho na telefonát jeho manželky. Porozprával im celý príbeh a ako ľutoval, že ju nepustil do autobusu, a tak ju prišiel nájsť. Sárini rodičia mu poďakovali za tieto telefonáty a on sa prvýkrát v živote cítil ako hrdina z malého mesta.

Odvtedy Jeffrey pomáhal každému, kto mal nedostatok peňazí, ktorý sa dostal do jeho autobusu, a vždy dával pozor na deti, ktoré boli samé. Mnohé deti sú príliš samostatné, ale potrebujú niekoho, kto by sa o ne staral, a on bol tým správnym mužom na túto prácu.

Čo si o tom myslíte? Napíšte nám komentár…

Zdieľajte tento príbeh aj s priateľmi!

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*