Rím 26. apríla (TASR) - Zosnulý pápež František bude po viac ako sto rokoch prvou hlavou katolíckej cirkvi, ktorú nepochovajú na tradičnom mieste posledného odpočinku pontifikov, Bazilike svätého Petra. František si v poslednej vôli želal byť pochovaný v jeho obľúbenej Bazilike Panny Márie Väčšej vzdialenej asi šesť kilometrov od Vatikánu, v ktorej bol naposledy pochovaný pápež Klement IX. v roku 1669. Ide o najväčší mariánsky chrám v Ríme založený v 5. storočí. Bazilika je významná aj pre slovanské dejiny, keďže práve na tomto mieste v roku 867 schválil pápež Hadrián II. staroslovienčinu ako liturgický jazyk, informuje o tom TASR podľa denníka Guardian a televízie CNN.

Bazilika Panny Márie Väčšej v barokovom slohu je jednou zo štyroch tzv. patriarchálnych pápežských bazilík nachádzajúcich sa v Ríme (spolu s Bazilikou svätého Petra, Bazilikou svätého Jána v Lateráne a Bazilikou svätého Pavla za hradbami). Bohoslužbu pri hlavnom oltári môže slúžiť iba pápež. Napriek tomu, že sa nachádza na talianskom území, je exteritoriálnou súčasťou štátu Vatikán.

Bazilika bola vysvätená v roku 432 po Druhom Efezskom koncile, ktorý potvrdil učenie, že Mária je Božou matkou. Postavená je na kopci Esquiline (jednom zo siedmich kopcov, na ktorých bol vybudovaný Rím). Podľa legendy mal pápež Liberius v roku 358 víziu Panny Márie, ktorá mu povedala aby postavil kostol na mieste, kde bude v tú istú noc padať sneh, hoci sa tak udialo v lete. Z tohto dôvodu je chrám známy aj ako Bazilika Panny Márie Snežnej.

Najvýznamnejšou relikviou chrámu je päť kusov platanového dreva spojených kúskami železa. Považované sú za súčasť kolísky, do ktorej bol po narodení uložený Ježiš. Nachádza sa v nej aj významná ikona Salus Populi Romani, na ktorej je vyobrazená Panna Mária s Ježišom na rukách.

Bazilika Panny Márie Väčšej má dôležitú spojitosť aj so slovanskými dejinami. Práve na tomto mieste bola schválená staroslovienčina ako štvrtý liturgický jazyk popri latinčine, gréčtine a hebrejčine. Udialo sa tak ceremoniálnym aktom položenia liturgickej knihy na bočný oltár vedľa Sixtínskej kaplnky tohto chrámu, ktorý uskutočnil pápež Hadrián II.

František bude ôsmym pápežom pochovaným v Bazilike Panny Márie Väčšej. Podľa portálu Catholic News Agency sú v nej uložení aj pápeži Honorius III., Mikuláš IV., Pius V., Sixtus V. Klement VIII., Pavol V. a Klement IX. Okrem pápežov je v bazilike pochovaný aj jeden z najvýznamnejších talianskych sochárov Gian Lorenzo Bernini. Nachádzajú sa v nej pozostatky apoštola Matúša a svätého Hieronyma.

František po svojom zvolení za pápeža v roku 2013 navštívil baziliku pred a po každej zo svojich zahraničných apoštolských ciest. V marci 2020, počas prvej vlny pandémie COVID-19 v Taliansku, František opustil Vatikán a pešo sa vydal na púť do Baziliky Panny Márie Väčšej, kde sa pomodlil pred mariánskou ikonou za ukončenie pandémie.