Bratislava 26. apríla (TASR) - Na základe najnovších údajov Eurostatu zaznamenala SR vo štvrtom štvrťroku minulého roka najnižšiu dynamiku hospodárskeho rastu v rámci krajín Vyšehradskej skupiny (V4), keď hrubý domáci produkt (HDP) rástol len o 0,5 % v medzikvartálnom porovnaní. V porovnaní s vývojom v okolitých ekonomikách ide o výrazne podpriemerný výsledok, ktorý si vyžaduje serióznu odbornú aj politickú reflexiu. Zhodnotil to pre TASR generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták.

„Za týmto nepriaznivým vývojom stojí kombinácia viacerých faktorov, pričom jedným z kľúčových je dlhodobý pokles konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Vlády v posledných rokoch systematicky zanedbávali opatrenia smerujúce k podpore hospodárskej výkonnosti. Podnikateľské prostredie sa vyznačuje nadmernou reguláciou, administratívnou záťažou a zložitými procesmi, ktoré podnikateľom komplikujú ich činnosť a brzdia ich rastový potenciál,“ uviedol Hošták.

Hospodárska politika je aj podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andreja Lasza príčinou slabšieho rastu domáceho HDP v porovnaní s krajinami V4. Najnovšie štatistiky nie sú podľa jeho slov prekvapením. „Nízky výkon ekonomiky len potvrdzuje, na čo dlhodobo upozorňujeme, že zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia oslabuje rast. Tento prístup má priamy vplyv na spomaľovanie ekonomickej aktivity,“ priblížil Lasz.

Upozornil na to, že kým okolité štáty pristupujú ku konsolidácii verejných financií kombináciou úspor a rozvoja, Slovensko sa rozhodlo ísť takmer výlučne cestou zvyšovania daní a nákladov firiem. Až 96 % opatrení smerovalo cez príjmovú stranu, len 4 % cez šetrenie vo verejnom sektore, vyčíslil generálny sekretár APZD. Na tento spôsob realizácie fiškálnej konsolidácie na Slovensku upriamil pozornosť aj Hošták z RÚZ, ktorý ho považuje za ďalší limitujúci faktor rastu domáceho HDP.

Odborníci sa zhodli, že Slovensko vytvára pre podnikateľov čoraz menej predvídateľné a menej atraktívne prostredie. Takýto prístup nielenže oslabuje motiváciu investovať a podnikať, ale v porovnaní s postupmi okolitých krajín nás stavia do konkurenčne nevýhodnej pozície, doplnil Hošták.

Relatívne nízky hospodársky rast nie je prekvapením ani pre Viliama Páleníka zo Slovenskej akadémie vied (SAV). „V posledných rokoch vláda nespravila žiadne signifikantné reformy, ktoré by podporili konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky a tým aj rast HDP. Naopak, rastúce spotrebné výdavky spolu s rastom daní a pokračujúcim zadlžovaním verejných rozpočtov vedú a povedú k rastu inflácie a spomaľovaniu rastu HDP,“ skonštatoval odborník, ktorý apeluje na vládne reformy smerujúce k zvyšovaniu konkurencieschopnosti.

Na zlepšenie potenciálu ekonomického rastu je podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa nutné, aby tvorcovia hospodárskej politiky urobili rázne a už dlho potrebné štrukturálne reformy, ktoré nás posunú k znalostnej ekonomike, čo podčiarkol aj Páleník zo SAV. „Je potrebné zlepšiť kvalitu podnikateľského prostredia cez dereguláciu a odbyrokratizovanie, zlepšiť právnu istotu a predvídateľnosť vývoja, zvýšiť kvalitu a efektivitu verejných inštitúcií, znížiť daňovo-odvodové zaťaženie s redukciou silného sociálneho štátu a miery prerozdeľovania zdrojov, čo je pre verejné financie neudržateľným najmä v kontexte negatívneho demografického vývoja,“ navrhuje Pánis.