Budapešť/Haag 24. júna (TASR) - Summit Severoatlantickej aliancie v holandskom Haagu by mohol byť prelomom, pretože členstvo Ukrajiny v NATO nefiguruje v programe schôdzky a pozornosť sa sústreďuje na posilnenie kolektívnej obrany, a nie na eskaláciu vojny. Podľa servera index.hu to pred summitom povedal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„NATO je obranná aliancia a teraz je summit konečne o tom,“ zdôraznil šéf maďarskej diplomacie. Agendu aliancie od roku 2022 určuje vojna na Ukrajine, avšak podľa jeho slov tentokrát sa pozornosť nevenuje ďalšej podpore Ukrajiny, ale posilneniu kolektívnej obrany. „Zvíťazila racionalita“, konštatoval Szijjártó s poznámkou, že otázka členstva Ukrajiny v NATO bola jasne odstránená z oficiálneho programu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bol tak pozvaný iba na utorkovú neformálnu večeru a na oficiálnom pracovnom zasadnutí v stredu sa už nezúčastní. Podľa maďarského ministra zahraničných vecí toto rozhodnutie zvýši svetovú bezpečnosť. „Ak by Ukrajina bola členom NATO, znamenalo by to priamu konfrontáciu s Ruskom. A to by znamenalo tretiu svetovú vojnu,“ dodal.

Ďalšou významnou témou 34. summitu hláv štátov a vlád členských krajín NATO je zvyšovanie výdavkov na obranu. Szijjártó pripomenul, že americký prezident Donald Trump sa prvýkrát zúčastnil na summite NATO pred ôsmimi rokmi, počas svojho prvého prezidentského obdobia, a už vtedy dôrazne naliehal na členské štáty, aby vynakladali viac na obranu. „V súlade s Trumpovým návrhom si spojenci môžu stanoviť cieľ vynaložiť päť percent svojho HDP na obranu do desiatich rokov,“ konštatoval minister.

Maďarsko je podľa jeho vyjadrenia v tejto oblasti už teraz vzorom, pretože dvojpercentný záväzok plní už tri roky a vlani na rozvoj armády vynaložilo 45 percent celkového vojenského rozpočtu, čo je štvrtá najlepšia hodnota v celej Aliancii. Posilnenie maďarského zbrojárskeho priemyslu znamená aj ekonomické príležitosti, pretože sa zvýši dopyt po modernej vojenskej technike, zdôraznil.

Maďarsko nekoná len v záujme svojej bezpečnosti, ale aktívne sa podieľa aj na obrane iných spojeneckých krajín. Maďarské vzdušné sily v súčasnosti chránia vzdušný priestor Slovenska, Chorvátska a Slovinska, pričom od augusta sa opäť vydajú na štvormesačnú misiu do Pobaltia. „Po štvrtýkrát poskytujeme ochranu vzdušného priestoru v Pobaltí štyrmi lietadlami a 80 príslušníkmi, ďalšie kolo bude v roku 2028,“ spresnil.

Minister zahraničných vecí tiež podotkol, že maďarská vláda stále považuje mierové úsilie amerického prezidenta Trumpa za najpravdepodobnejší spôsob ukončenia vojny na Ukrajine.

Očakáva sa, že lídri na summite NATO oficiálne schvália záväzok významne zvýšiť vojenské výdavky spolu až na päť percent HDP ročne. Z tejto čiastky by priamo na armádu mala ísť suma rovnajúca sa 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta HDP má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.