…stále som sa vyhýbal tomu, aby som sa stal cestujúcim v tom nikdy nekončiacom zástupe, ktorým sa ženú po všetkých cestách sveta turisti. A robia zeme, vyrábajú zeme, robia destinácie. Niekedy v jeseni minulého roku som nechtiac vypočul…
…hľadáme doma krásy Toskánska, Andalúzie, Alpských dolín…,len akosi zabúdame, že iní k nám chodia hľadať krásy Slovenska, Turca, Blatnickej doliny. Koľko krát sme porovnávali „toto je nádhera, ako krajina pri Montalcino, vinohrady ako pri…
…už dlho nie je pravidlom, že by sa v slovenských výstavných priestoroch predstavovalo súčasné výtvarné umenie z Čiech. O to zaujímavejšie potom vyznieva skvelý počin spoločnosti Mantra a jej konateľa Šimona Krivdu, ktorým sa podarilo vo…
Sadol som si na malý štokerlík v rohu a tak trocha s pokorou som otvoril starú knihu, ktorá ma sprevádzala v určitom zmysle celým životom. A teraz, už neviem po koľký raz som tú knihu, spolu s mnohými inými premiestňoval z police na inú…
…pod lipami do trávy. Do vôni líp, ktoré už síce boli odkvitnuté, ale kvety tu zanechali omamný pozdrav, ktorý ešte stále lákal bzučiace včely i nás. Do tráv, vedľa cesty pod kostolom sme si sadli, aby sme si mohli chvíľu vychutnávať pokoj…
Keď sme prechádzali z jedného fascinujúceho miesta Sicílie na druhé. Keď som si opakoval cestou názvy miest, ktorých mená voňali na diaľku romantikou, históriou i nádherou, Catania, Ragusa, Syrakuzy, Taormína, Noto…a Agrigento. Agrigento z…
…z končekov zlatých, karmínovočervených a zelených listov odkvapkávali trblietavé brilianty a na zemi stekali po sklonených steblách tráv. Všade okolo vystupovali úžasné vône chryzantém, veľmi opatrne premiešané s arómou tlejúcich listov a…
…niekedy sa sny z raného detstva odrazu objavia po mnohých desaťročiach ako niečo, čo sa reálne stalo a akosi nevieme rozlíšiť, čo je, čo bolo, čo je snom a čo realitou. Možno práve to nepoznanie je tou nádhernou tajomnou bránou, ktorou sa…
Keď kvitnú pomarančovníky a citrónovníky a keď dozrievajú pomaranče a citróny, je čarovné sadnúť si do citrusového sadu a nasávať tú úchvatnosť aj do zásoby. Kamenný domček v ktorom sme bývali na okraji mesta Lentini, stál uprostred…
…tak som si teraz akosi spomenul na rozprávky môjho detstva. Počúvali sme ich z rádia, alebo lepšie povedané z rádií. Mali sme to tak rozdelené. Večer rozprávku na dobrú noc, ktorú nám rozprávala „teta Viera Bálintová“ so svojím čarovným…
…keď som v minulosti vnímal prítomnosť skanzenov viac menej ako neživé múzeá, ktoré sú nemenné a aj napriek tomu, že to nie sú exponáty uzavreté v nejakých sklenených muzeálnych vitrínach, neustále som mal pocit, že sú to súbory ľudových…
Niekedy, keď počúvam veľmi veľa vznešených slov o spravodlivosti, pravde a demokracii nevdojak zacítim vôňu, či skôr pach klamstva. Niekedy, keď počúvam veľa vznešených slov o obrane slobôd, demokracie a ľudskosti od tých, ktorým z pod rúk…
…akosi groteskný sa mi zazdal úvod k tomuto textu „v bratislavskej galérii Čin Čin sa predstavil Michal Studený“…tak teda, bratislavská galéria Čin Čin predstavuje tvorbu z ostatných rokov maliara, výtvarníka Michala Studeného /*1939/ vo…
…8. apríla by Fero Hausktrecht oslávil, snáď aj s nami svoje sedemdesiatiny a 31. marca bude tomu jeden rok čo odišiel na „pláne večných lovíšť “. Stredoeurópsky dom fotografie v Bratislave usporiadal spomienkovú výstavu fotografovi, ktorý…
pour Madame B. …do chrámu som vstúpil, aby som sa vyspovedal, očistil sa a zbavil viny, nadýchal sa pravdy. Utiekal sa sem hľadať povzbudenie a možno útechu. Lúče slnka zo mňa zmývali vrstvy marasu a brudu, belosť prašného snehu a vône…
Keď vstupujem do ticha svojich vnútorných ciest, pozatváram okná a dvere intimity môjho imanentného kláštora, aby ma nič nerušilo pri prechádzkach jeho chodbami. Bosými chodidlami hladím dlažbu krížovej chodby a hľadám odtlačok z minula,…
…prechádzal som stranami histórie Vojtecha Zamarovského, keď som si v našej knižnici chcel pozrieť pôvodne úplne niečo iné. Ale musel som otvoriť Grécky zázrak, ktorý sa mi akosi sám nanútil a opäť fascinovaný úžasnou schopnosťou…
..sú tuláci, ktorí cestujú s presne stanoveným plánom a aby dosiahli svoj cieľ, ktorý si naplánovali, neuhnú zo svoje cesty. Keď sa tak zamyslím, tak to vlastne nie sú tuláci, ale povedzme cestovatelia. Lebo tuláci, my síce vieme, kde je…
Každé mesto, každá obec má svoju pamäť, má svoje genius loci s neopakovateľnými prvkami architektonického a kultúrneho prostredia. Každý z nás vedie vnútorný dialóg s obrazom miesta, ktorý vytvoril čas a naša pamäť. Vtedy, alebo dnes.…
…možno by sme mohli začať „v jednej z bratislavských galérií…“, ale nie, to by nebolo presné. Ináč. V jedinečnej bratislavskej Galérii Čin Čin vystavuje jedinečný výtvarník, maliar, Dávid Čársky. Možno to vyznieva trochu nadnesene, ale pri…
…sú ľudia, ktorí vedia svojím umením otvárať ako kľúčom zámky nepoznania. Celé veky ľudstvu otvárali priestory neznáma. Odhŕňali záclonu nevedomostí, celé veky boli niekde vpredu, aby otvorili dvere a okná sviežim vetrom. Teraz chodíme v…
Každý rok, keď príde čas spomenúť si, pokloniť sa tým, ktorí mali odvahu vzoprieť sa nemeckému nacizmu, každý rok sa nevdojak zahanbím. Hlavne vtedy, keď vidím v televízii, pred pomníkmi pretŕčať sa darmožráčov a podvodníkov, ktorí bez…
…keď vstupujeme do historických miest, hradov a zámkov, máme pocit, akoby sme prechádzali tou pomyselnou „bránou času“. Pocit, pri ktorom vidíme svoju ruku prechádzať chvejúcou sa oponou hranice „zeme nezeme“ a dlaň a prsty už sú „tam“ a…
Človek môže opustiť svoje rodisko a musí opustiť čas svojho detstva. Ale aj jedno aj druhé by v ňom malo navždy ostať, oboje by mal v sebe niesť. A odtiaľ by mali viesť všetky jeho cesty, odtiaľ by sa mal pozerať. Vždy a na všetko. Ako…
…a tak sme tam chodili medzi tými modlitbami, medzi tichými, pokornými poďakovaniami, trúchlivými nárekmi, v tráve i snehu. A ukrižovaný sa na to pozeral z kamenných i železných krížov. Niekde mal na pleciach a na hlave trochu machu, inde…
Dali sme si ešte kávu na rozlúčku s tak trochu ospalým, ale akýmsi smutným mestečkom Vrlika pod stredovekým hradom Prozor z ktorého sme zliezli. Od stolíka v kaviarni Vrlika na hlavnej ulici sa rozpadávajúce múry zdali ešte mohutnejšie ako…
…niekedy počiatkom osemdesiatich rokov dvadsiateho storočia, samozrejme, sme si s priateľmi vyrazili do Brna na vtedy vynikajúci festival grafiky Bienále Brno. Lea mala z nás vtedy jediná auto, tak sa podujala nás zaviesť. Sobota bol voľný…
…od detstva som poznával ten kraj a doposiaľ cítim vôňu miest, kam sme chodievali s rodičmi, tetkou a ujkom, ktorí tu žili. Doposiaľ si obnovujem v pamäti veľkú parkovú dámsku topánku osádzanú červenými kvetmi v trávnatom kruhu, ktorá nás…
…keď prechádzame k vzdialenej histórii akosi symbolicky , akoby akousi tajomnou bránou, podivnou cestou, zdanlivo nekonečnou kamennou stenou z oboch strán, cez ktorú nie je vidno nič. Nič z toho čo nás očakáva, nič z toho kam ideme.…
′′ Sen, ktorý snívate sami, je len sen, ale sen, ktorý snívate s niekým spolu, je už realitou.“ John Lennon Po chvíľke váhania sme zaparkovali na malom námestíčku pri pošte a mestskej polícii o ktorom sme neskôr na tabuli prečítali, že je…