Spišská Nová Ves je turisticky atraktívne mesto. Nájdete tu najdlhšie šošovkovité námestie v Európe, najvyššiu sprístupnenú kostolnú vežu na Slovensku a napríklad aj najmenšiu a najmladšiu ZOO na Slovensku. Okrem spomínaných lákadiel tu turisti neprídu skrátka ani v oblasti gastronómie.

Keď sa zo spomínaného námestia vydajú peši asi sto metrov na sever, podarí sa im objaviť aj kúsok Talianska na Spiši. Reštauráciu, ktorá sídli v historickej zástavbe, otvorili pred desiatimi rokmi dvaja súrodenci a dnes sa podieľa na jej chode a pridružených činnostiach celá rodina. Ako uvádzajú na svojej webovej stránke - Naša filozofia znie jednoducho -  „Rodina“ v tom je absolútne všetko. Napriek tomu, že má reštaurácia čisto slovenské korene, talianske chute tu pôsobia autenticky.

Vlani dokúpili od mesta aj vedľajší pozemok, kde bolo pôvodne letné kino, teraz z toho spravili veľkú terasovitú záhradu, o ktorú sa starajú prevažne rodičia majiteľov. Pestujú tu zeleninu, ovocie aj bylinky, ktoré sa neskôr objavia na tanieroch hostí. Jedálny lístok sa mení sezónne, podľa dostupnosti sezónnych produktov. V letných mesiacoch bola ponuka na obed trochu ľahšia ako večer.

Pri rezerváciách je možné sa dohodnúť so šéfkuchárkou, ktorá vám podľa chuti zoženie suroviny a pripraví večeru presne podľa želania. Menu sa hlási k moderným trendom talianskej kuchyne s použitím najkvalitnejších vybraných surovín, či už z vlastnej záhrady a sadu, vlastných sliepok, alebo od tunajších malých farmárov. Kuchyňa je postavená aj na poctivej ručnej práci. Sami si pripravujú aj cestoviny a pečú vlastný chlieb a zákusky. Servíruje sa tu v bielych rukavičkách, príbory a látkové prestieranie vám prinesú pred jedlom, rovnako ako domáci chlieb s olivovým olejom. 

My sme navštívili reštauráciu cez obed v čase letných prázdnin. Podnik nebol úplne nabitý, tak sme si ho mohli vychutnať v pokoji a s rýchlou a pozornou obsluhou. Vybrali sme si paradajkovú a krémovú cuketovú polievku (2,70 EUR). Obidve boli husté a dobre ochutené. Zeleninovému rizotu (6,00 eur) s cuketami a paradajkami z vlastnej záhrady nebolo čo vytknúť. Ochutnali sme aj Lososa so zeleninovou omáčkou a zemiakmi (7,00 eur). Odporúčame nevynechať na záver ani tunajšie zákusky a k tomu, samozrejme pravú taliansku kávu.

V samotnej reštaurácii je mladý, výlučne ženský kolektív, v ktorom nie sú presne rozdelené funkcie, teda okrem šéfky kuchyne, ktorou je spolumajiteľka podniku. Ak treba, obsluha ide do kuchyne čistiť zeleninu, alebo pomáha pri príprave dezertov, ktoré hneď aj fotí a láka tak cez webovú stránku na čerstvé sladké pokušenie. Pri tejto činnosti sme ju napríklad zastihli aj my počas našej návštevy.

Reštaurácia je členená na niekoľko menších priestorov, pôsobí útulne a domácky. Okrem zimnej záhrady je tu aj vnútorný dvor, kde sa príjemne sedí najmä za slnečného počasia. Vkusný interiér zdobia rustikálne kusy nábytku doplnené rôznymi artefaktmi Apeninského polostrova. V nedeľu a v pondelok majú zatvorené, rovnako ako v pracovných dňoch  od tretej do piatej. Vtedy však personál stihne akurát zájsť do záhrady pre ďalšie čerstvé suroviny a pripraviť sa na večerný nápor. Okrem reštaurácie majú aj menší bar, takže si sem ľudia zvykli zájsť aj za večernou zábavou. K jedlám sa dá vybrať z pestrej ponuky vín a susedná vinotéka ponúka skutočne dobrý výber.

Za dvorom majú aj vlastné parkovacie miesta, ktoré ale objavia len domáci. My sme zaparkovali pri hlavnej ceste na mestskom parkovisku vzdialenom necelých sto metrov. Internetová stránka je skutočne dobre zostavená. Rezervovať si možno miesta priamo tam alebo telefonicky.

Ďalšie postrehy:

Plus: vynikajúce jedlo za nízke ceny, prostredie, pozorná obsluha.

Mínus: menší výber jedál (niektoré jedlá z redukovaného obedového menu nemali)