Janka a Danka ostali tento víkend doma. Vlastne aj tie minulé, keďže ich plaváreň je už mesiac zavretá. A tak posledné týždne pracujú obe z domu v režime home-office. Ale občas sa predsa len stretnú a dajú si spolu rannú kávu.

 „Čo máte nové vo firme?” opýtala sa Danka; „Asi toho máte na HR veľa.“

 „Veď to isto sleduješ v médiách;” začala Janka. „Výroba sa u nás prerušila a tak zamestnanci ostali doma kvôli prekážkam v práci na strane zamestnávateľa. Nakoniec sa to ukázalo ako dobrá voľba, pretože tak máme nárok na príspevok na udržanie pracovného miesta za týchto zamestnancov už za marec. Časom sa vyriešili aj tie pôvodné maximálne limity.“

„To áno“, prisvedčila Danka. „Legislatíva sa mení každý týždeň a už aj my konzultanti ledva stíhame sledovať nové návrhy, ktoré prechádzajú vládou a parlamentom. A často so spätnou účinnosťou, čo vyvoláva veľa praktických otázok.“

„Veru tak“, súhlasila Janka. „Navyše sa vynárajú aj nové témy. Napríklad minulý týždeň sme v zmysle novej legislatívy niektorým zamestnancom nariadili povinný home-office. Pri tom sa ukázalo, že niektorí zamestnanci tento home-office budú tráviť v Rakúsku.“

„Hmmm,“ zamyslela sa Danka. „Nediskutovali sme nedávno o tom, že ak zamestnanci slovenskej spoločnosti  bývajú a pracujú v Rakúsku, má táto povinnosť sa v Rakúsku registrovať pre účely daní ako zamestnávateľ? https://blog.etrend.sk/radovan-ihnat/ako-janka-a-danka-riesili-uz-aj-rakuske-dane.html

„Veď práve,“ prisvedčila Janka. „Vtedy sa to javilo ako teoretický problém, ale dnes je z toho reálna hrozba. Vo februári, aj keby sme vedeli, že naši zamestnanci bývajú v Rakúsku, mohli sme tvrdiť, že tam netrávia žiaden pracovný čas. No a dnes im prácu v Rakúsku dokonca my prikazujeme!“

„Čo teda budete robiť?“ opýtala sa Danka. „Budete sa registrovať pre rakúske dane? Niekde som čítala, že aktivity zamestnancov v inom štáte môžu mať aj iné daňové dôsledky. Skúsme zavolať nášmu daňovému poradcovi?“

O pár minút Janka a Danka spolu telefonovali s ich známym daňovým poradcom.

„Veľmi dobrá otázka, Janka a Danka,“ pochválil ich daňový poradca. „Práve minulý týždeň k tejto téme pripravila list aj komora daňových poradcov spolu s obchodnými komorami. V ňom apelujú na rakúsku vládu aby túto legislatívu prehodnotila - https://www.skdp.sk/webnew/main.nsf/0/6AFC48DCDFD1264CC1258545002D35F4?opendocument.“

„Aký je teda záver? Je potrebné sa v Rakúsku registrovať pre dane ako zamestnávateľ?” bola zvedavá Janka.  

„Na túto otázku Vám zatiaľ neviem odpovedať. Legislatíva by sa mala dodržiavať, akokoľvek sa nám môže zdať nelogická. Na druhej strane je otázka ako chce Rakúsko aplikovať svoju legislatívu na slovenského zamestnávateľa,“ pokračoval daňový poradca. 

„To mi tiež napadlo...“, ozvala sa Danka. „Môže rakúsky daňový úrad vykonať daňovú kontrolu v slovenskej firme a žiadať informácie a doklady o zamestnancoch?”

„Veľmi teoreticky aj áno,“ prekvapil daňový poradca. „Máme totiž zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý je implementáciou Smernice EÚ. Podľa tohto môžu zodpovedné rakúske orgány požiadať príslušné slovenské o  vybrané informácie. To podľa zákona znamená akýkoľvek údaj vrátane osobného údaja, ktorý možno zistiť pri správe daní a na základe ktorého sa zabezpečí správne zistenie, vyrubenie a platenie daní.“

„Rozumiem tomu správne, že slovenský daňový úrad by od nás mohol žiadať evidenciu pracovného času našich zamestnancov, vrátane home-office dní, a poskytnúť ju rakúskym daňovým úradom?  Je slovenský daňový úrad povinný to vykonať?” bola zvedavá Danka.

„Úprimne neviem,“ odpovedal daňový poradca. „Zákon aj Smernica umožňujú v určitých situáciách takúto spoluprácu odmietnuť. Argumenty by sa našli v tom materiáli SKDP. Ale získať údaje, či už v Rakúsku (cez monitorovanie obyvateľov) alebo na Slovensku (cez výmenu informácií) je len jedna časť procesu. Pre rakúsky daňový úrad by bol Väčší problém ako slovenskému zamestnávateľovi vyrubiť sankcie. Ešte väčší ako ich od neho vymáhať. Smernica o medzinárodnej spolupráci v oblasti daní toto nerieši. Máme príklad v oblasti pracovného práva, kedy sa cezhraničné vymáhanie sankcii dosiahlo iba novou Smernicou. https://blog.etrend.sk/radovan-ihnat/sken-aj-eu-riesi-schrankove-firmy-a-subdodavatelov--eu-also-deals-with-letterbox-companies-and-subcontractors.html

„Takže si myslíte, že rakúsky home-office našich zamestnancov nakoniec nebude až taký reálny problém?“ uľavilo sa Danke.

„To som zase nepovedal,“ oponoval daňový poradca. „Myslím však, že reálne riziko je stále viac na strane Vášho zamestnanca ako na strane jeho slovenského zamestnávateľa. Váš zamestnanec je veľmi pravdepodobne rakúskym daňovým rezidentom. A teda príjem zo závislej činnosti za prácu vykonávanú na území Rakúska by mal efektívne zdaňovať v Rakúsku. Vrátane príjmu za prácu v režime home-office. Či bude platiteľom rakúskej dane slovenský zamestnávateľ alebo on sám je len procesná vec. https://blog.etrend.sk/radovan-ihnat/slovaci-vpohranici-aich-dane.html

„Daňové a odvodové riziká pritom nemusia končiť iba pri zdaňovaní zamestnancov. Je tu aj otázka či slovenskému zamestnávateľovi nevznikne v Rakúsku stála prevádzkareň v prípade, ak jeho zamestnanci pracujú na území Rakúska v režime home-office.“

„Stála prevádzkareň? chytala sa Janka. Tak z tohto pojmu má naše finančné oddelenie priam panický strach... Je to tiež riziko?“

„Určite tam riziko je.“ prisvedčil daňový poradca. „Stála prevádzkareň by sa síce posudzovala primárne v zmysle rakúskej legislatívy, Rakúsko však musí rešpektovať aj ustanovenia Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a Komentára k Modelovej zmluve. Tento komentár túto tému osobitne rieši od roku 2017. Aj keď je táto téma v dnešných dňoch oveľa aktuálnejšia ako v minulosti, to technické riziko by sa nemalo zásadne meniť. Na druhej strane sa zvyšuje jeho materialita a aj detekčné riziko.“

„Je to teda naozaj komplexná téma, tieto rakúske home-office. Sú ešte aj nejaké iné riziká?“ opýtali sa Janka a Danka.  

„Hmmm, zabúdať by sa nemalo ani na sociálne poistenie. Ak by slovenský zamestnanec s bydliskom v Rakúsku trávil v Rakúsku viac ako 25% pracovného času počas 12-mesačného obdobia, v zmysle legislatívy EÚ by bol by povinný prispievať do AT systému sociálneho a zdravotného poistenia. Znamenalo by to registračnú a odvodovú povinnosť slovenského zamestnávateľa v Rakúsku. Verme však, že táto  mimoriadna situácia nepotrvá tak dlho, aby zamestnanec musel 3 mesiace pracovať v režime home-office. Navyše toto oznamovanie rakúskym úradom by mal riešiť samotný zamestnanec a to podľa predpokladu na najbližších 12 mesiacov. Dnes zrejme netušíme ani čo bude o týždeň, nieto o 12 mesiacov a tak je otázne ako k tomu pristúpia inštitúcie sociálneho poistenia v rámci EÚ. Len treba upozorniť takýchto zamestnancov, aby daňové a odvodové záležitosti spojené s rakúskym home-office konzultovali so svojim slovenským zamestnávateľom a neriešili ich na vlastnú päsť.“

Po chvíli daňový poradca ešte doplnil: „možno by som ešte dodal, že tieto témy sa netýkajú len Rakúska, ale v zásade všetkých prípadov cezhraničného výkonu práce v režime home-office“.