Medzinárodný menový fond (MMF) dáva dokopy úverovú kapacitu 1 bilión dolárov na pomoc členom sa následkami pandémie koronavírusu. Aj keď sa suma zdá byť vysoká, ak sa následky krízy prejavia v plnej miere v rozvojových krajinách, bude možno treba ďalšie zdroje.
Hlavná ekonómka MMF Gita Gopinath uviedla, že dodnes kontaktovalo MMF 100 zo 189 členov ohľadom núdzového financovania s cieľom obmedziť šírenie nového koronavírusu a zmierniť jeho ekonomický dopad. Z nich je až polovica krajín s nízkymi príjmami.
MMF ako veriteľ globálnej krízy predpovedá, že celosvetová ekonomika v roku 2020 poklesne o 3,0. Aj keď sa číslo zdá byť na prvý pohľad malé, išlo by o najzásadnejší pokles ekonomiky od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch. V roku 2021 MMF predpovedá čiastočné oživenie rastu na 5,8 %. Toto číslo je však zatiaľ čisto teoretické a závisí od reálneho priebehu pandémie v ďalších mesiacoch.
Zlou správou pre svetovú stabilitu podľa Gopinath je, že pandémia najviac postihne najchudobnejšie krajiny. Z nich sú mnohé vysoko zadlžené, ich systém zdravotnej starostlivosti nie je pripravený zvládnuť nápor pri koronavíruse a navyše ich hospodárstvo zasiahol prudký pokles cien komodít.
Na tohtotýždňovej videokonferencii skupina siedmich ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk podporila dočasné odpustenie dlhov týmto najchudobnejším krajinám. Zároveň Medzinárodný menový fond zdvojnásobil núdzové prostriedky s nulovými či nízkymi úrokovými sadzbami na 100 miliárd dolárov. MMF tiež pripravuje spustenie krátkodobej pomoci likvidity na pomoc krajinám v núdzi.
MMF podľa Gopinath ako globálny veriteľ takisto zvažuje pridelenie špeciálnych práv čerpania (tzv. SDR – Special Drawing Rights). Tie by mohli generovať ďalšie zdroje, konkrétne až 500 miliárd dolárov vo fondoch. Takéto pridelenie zdrojov tu bolo naposledy počas finančnej krízy v roku 2009 a prinieslo členským krajinám MMF 250 miliárd dolárov. Aj očakávaný dvojnásobný objem tohto záchranného nástroja ukazuje, aký zásadný dopad pravdepodobne bude mať aktuálna kríza.
