Piate feedrové Majstrovstvá sveta klubov sa uskutočnili v dňoch 9.4.-10.4.2022 v Taliansku na Canal Bianco v meste Loreo.
Náš Czechoslovakia feeder team, ktorý si vybojoval účasť na majstrovstvách, sa zúčastnil kompletný v zložení: František Filák, Martin Janečka, Jakub Šabata, Peter Machata (kapitán). Team doplnili kvalitní pretekári a naši dobrí kamaráti: Petr Klásek, Martin Maťák, Honza Zavřel – Zauwi a Michal Marek (asistent).
Majstrovstiev sveta sa zúčastnilo 43 teamov. Za každým team v deň preteku nastúpilo 5 závodníkov, čo znamená, že v „poli“ bojovalo zakaždým 215 borcov. Obhajcom titulu boli Holaďania JWP Waterservice. Za ČR a SR sa okrem nás predstavili River feeder team Maver, Club Nová Baňa Masterfish a Zelo FT Považská Bystrica.
Pár informácií o vode. Canal Bianco v delte rieky Pád je revír s unikátnymi podmienkami, na aké nie sme, ako vnútrozemci zvyknutí. Aktivita rýb je ovplyvnená mierou salinity vody z blízkeho Jadranského mora a cyklickým prúdením zapríčineným prílivom a odlivom. Ultimátnym faktorom úspechu bola identifikácia správnej vzdialenosti, kde hľadať ryby, ktoré sa najčastejšie vplyvom špecifických hydrologických podmienok tlačili k brehom. Ďalším kľúčovým aspektom, aby ste skončili vysoko, boli bonusové ryby. Napísané to vyzerá jednoducho, ale v praxi to bolo veľmi komplikované o čom sa presvedčili aj napríklad favorizované domáce teamy.
Čo sa týka chronológie nášho účinkovania, tak začnem postupne. Do Talianska naša kavaléria vyrazila v rôznych časoch a po vlastnej línii. Martin Janečka vyrazil v predstihu už vo štvrtok. Martin Maťák, Franta Filák a Zauwi dorazili poobede v nedeľu. Ja som v čase ich príchodu do Talianska ešte len ležal na pohovke u Čabiho doma na Morave, pojedal výbornú domácu králičiu klobásku „made by Čabi“ a čakal na pána domáceho, kým nakŕmi svoj početný zverinec, keďže sme my dvaja išli spolu jedným autom. Do Loreo sme dorazili neskoro v noci a hlučne sme zobudili Martina Janečku, s ktorým som ja a Kubo okupovali prízemie domu, v ktorom sme boli ubytovaní. Na hornom poschodí boli zabivakovaní zvyšní chlapci. Petr Klásek a Míša Marek doplnili našu zostavu v pondelok.
Dom, v ktorom sme boli ubytovaní bol usadlosťou uprostred pola, medzi mestami Loreo a Rosolina. Za domom bol úzky kanál s karasmi a všadeprítomnými ondatrami. Pre naše učely bolo ubytovanie plne vyhovujúce, keďže sme mali súkromie a dostatok priestoru na prípravu živej.
Hneď prvú taliansku noc som pochopil, že moja predstava o tom, ako si v tejto slnečnej krajine užijem teplo, bola veľmi naivná. Studená vlna zasiahla aj Benátsko a ja som sa pod tenkou dekou triasol od zimy. Ďalšie noci som problém s chladom vyriešil mikinou a ponožkami. Zákernosť počasia naplno pocítil slovenský team Masterfish, ktorého pretekári celý tréningovými týžden zápasili s horúčkami. Napriek tomuto hendikepu dopadli výborne, ale o tom neskôr.
Prvý treningový deň sme sedeli v sektore „C“. Na to, že išlo o zoznamovací tréning sme zachytali obstojne. Gro chytených rýb tvorili 100-200 gr. pleskáče, menšie skaláky a občas bonusovka v podobe 1-1,5 kg pleskáčov. Čabi začal veľmi optimisticky, keďže na druhý hod chytil kapríka a bláznivú rybu cefalo (1,5 kg). Zdolávanie cefala prináša skvelý športový zážitok, keďže ide o bojovnú rybu, ktorá sa nevzdáva ani keď už je podobratá v podberáku.
V utorok sme trénovali v plnom zložení aj s Petrom Kláskom a usadili sme sa v sektore A. Tento krajný sektor sa nachádzal niekoľko km vyššie od sektorov B, C, D, E a priniesol nám najvyššie váhy zo všetkých tréningových dní. Najlepšie zachytal Čabi, vyše 14 kg a zasieťkoval aj svojho obligátneho cefala. V tento deň sa podarilo zachytať si aj mne a vytiahnúť si talianske ryby na Frantove udice za čo mu ďakujem.
Streda a štvrtok sa niesli v rovnakom scenári, chytali sme váhy od 5-9 kg a popri malých pleskáčoch nám prichádzali aj o niečo väčšie ryby, ktoré na tunajšie pomery patrili do kategórie bonusovky.
Stredu sme si spríjemnili návštevou pizzerie, kde sme ochutnali miestne špeciality.
Štvrtok po tréningu sme sa zúčastnili slávnostného otvorenia šamopinátu. Organizátori pripravili defilé s vlajkami zúčastnených štátov a predstavením jednotlivých teamov na hlavnom námestí mestečka Loreo. Z nášho pohľadu boli chybičkou krásy ceremoniálu nekonečne dlhé príhovory rôznych miestnych úradných autorít, čo sme vyriešili akútnou evakuáciou ihneď po odprezentovaní teamov.
Piatkový trening sme absolvovali na pridelenom tréningovom boxe na konci sektoru E. Tento deň bol predzvesťou nášho víkendového boja. Nachytali sme najmenej rýb za celý týždeň.
Na základe čerstvých zistení z piatkového treningu sme usúdili, že po celotýzdňových tréningoch sú už ryby dopichané a cez víkend to bude boj o každú rybu. Taktika bola nastavená na jemné, precízne odchytanie malej ryby v blízkosti brehu a verili sme, že nám do tohto prijdú bonuskovky v podobe väčších pleskáčov, prípadne cefala. Táto konzervatívna taktika bola zvolená tak, aby každý pretekár dosiahol možno priemerny, ale z hľadiska teamu vyhovujúci výsledok. Riskovanie za účelom naháňania individuálnych sektorových úspechov sme jednohlasne zavrhli. Proste každý mal ísť na team a nie na seba.
Zostava na sobotu bola nasledovná: Filák, Šabata, Klásek, Janečka, Zauwi. Po dohode teamu robil Martin Maťák brehára Frantovi v separátnom sektore A. Michal mal na starosti B a C sektor, kde boli Čabi a Petr Klásek. Ja som mal zverený sektor D a E s Martinom Janečkom a Zauwim.
Piatkové tréningové trápenie sa opakovalo aj počas ostrého preteku. Najlepší výsledok dosiahol Petr, ktorý po prvej polovici času bol bez ryby, ale potom nasadil skvelý finiš a v malých rybách to vytiahol na skvelé piate mieto. Výborne si počínal Martin Janečka, ktorého 8 miesto bolo pre team super. Zauwi skončil 10 ty,chytal veľmi pekne, technicky a rýchlostne bezchybne, len mal smolu, že mu neprišla bonuskovka. Franta sa napriek veľkej snahe v A sektore trochu trápil a zaknihoval 14. Sobota nevyšla Čabimu (18), ktorý poctivo držal taktiku, robil, čo mohol, ale proste ryba, ako keby na jeho fleku nežila.
Na nedeľné kolo namiesto Čabiho nastúpil Martin Maťák. Sektory sme si rozlosovali nasledovne:
A Klásek
B Filák
C Janečka
D Zauwí
E Maťák
Taktiku sme sa rozhodli nezmeniť, stále sme verili „istote“ v podobe postupného zbierania kíl na malých rýb a verili sme, že nebudeme mať smolu na absenciu bonusoviek.
V nedeľu som mal na starosti breh pri Zauwim a Martinovi Maťákovi. Čabi robil brehára Frantovi a Martinovi Janečkovi a Michal Petrovi na osamotenom sektore A.
V sektore A bolo najviac rýb a aj najviac bonusoviek. Naša taktika, ktorej sa Petr zodpovedne držal, žiaľ nestačila na dobrý výsledok. S malými rybami nedokázal váhovo konkurovať ostatným pretekárom a v nedeľu skončil na 20tom mieste.
Franta na „béčku“ uhral 12. Podarilo sa mu zdolať ½ kg karasa, ktorý už patril do kategórie bonusoviek, ale žiaľ, na lepšie miesto to nestačilo.
Martin Janečka v sektore C vybojoval skvelú trojku. Martinovi majstrovstvá vyšli skvele, darilo sa mu aj počas tréningov a dobrú formu potvrdil aj cez „ostrý“ víkend. Taktiku mal rovnakú, ako ostatní členovia teamu, ale prišli mu aj bonusovky, ktoré ho vystrelili hore.
Sektor D a E , v ktorom boli Zauwi a Martin Maťák som mal pod „drobnohľadom“, keďže som mal tie sektory na starosti, ako brehár. Zauwi aj Martin chytali veľmi pekne rýchlostne aj technicky a dodržiavali taktiku na 100%. Nemali prakticky vôbec žiadne dlhé časové okná bez záberov. Vo svojich sektoroch patrili medzi pretekárov s najväčším počtom rýb, ale budem sa opakovať, chýbali bonusovky. Napriek tomu uhral Martin Maťák výborné 6 miesto a Zauwí peknú 10tku.
Náš team Czechoslovakia feeder team sa umiestnil na celkovom 18 mieste v konkurencii 43 teamov. Umiestnenie hodnotíme dobre, ale na druhej strane treba priznať, že sme mali vyššie ambície, spokojní by sme boli s miestom v prvej desiatke. Zároveň treba dodať, že nám chýbalo aj trochu šťastia v podobe toľko spomínaných bonusoviek, ktoré sa nám počas preteku vyhýbali.
Najlepšie sa z ČR a SR teamov umiestnil Club Nová Baňa Masterfish a to na 9 mieste. Tomáš Mindák, ktorý za Masterfish preteká, dosiahol super výsledok v podobe päťky a jednotky v sektore. Pred chlapcami z Masterfishu vedenými Petrom Hrubjakom dávame klobúk dole, keďže napriek veľmi ťažkému tréningovému týždňu, keď boli sužovaní horúčkami sa vyhecovali k výbornému výkonu a zaslúžene obsadili miesto v TOP 10.
Český River feeder team Maver, za ktorých urobil penzum práce na brehu obetavý Porty, obsadili 30 miesto.
Mladý slovenský team Zelo FT Považská Bystrica skončil na mieste číslo 38. Chlapci makali, chytali pekne, ale proste to teraz nevyšlo. Každopádne sa nemajú za čo hanbiť, ich talent sa určite v budúcnosti prejaví aj na medzinárodnej scéne.
Majstrami sveta sa stal team z Holandska JWP Waterservice. Ich úspech je o to cennejší, že obhájili majstrovský titul z Bulharska. Holanďania stavili taktiku na bonusové ryby. Chytali celý čas blízko u brehu, kŕmili čistým krmivom a jemným štýlom s malými košíkmi odchytávali aj niekoľkokilogramové kapry, veľké pleskáče a cefala. Verili svojmu štýlu od začiatku do konca a zalúžene vyhrali.
Druhý skončili favorizovaní Maďari Maros WalterLand feeder team. Mal som možnosť v nedelu sledovať Petra Bakó. Jeho chytacia technika je perfektná, ale niekedy som mal pocit, ako keby nebol vôbec sústredný a podliehal panike, že mu nejdú ryby... Napriek tomu sa mu vždy podarilo odchytiť bonusové kusy, ktoré ho pusnuli v rebríčku vysoko. Maďari sa rovnako, ako Holanďania, sústredili na väčšie ryby a nenaháňali droboť. Na rozdiel od Holanďanov, striedali miesta pod nohami, ako aj na druhej strane brehu.
Na bedni skončili, prekvapujúco, ako tretí Rakušania z Team ASV Austria.
Som veľmi rád, že som mal možnosť zúčastniť sa tohto svetového podujatia. Pre mňa, ako stále málo skúseného pretekára to bol veľký zážitok a hoci som nechytal, to bola veľká skúsenosť. Byť súčasťou špičkového teamu a sledovať celý proces prípravy od A po Z, vrátane potréningových analýz kolegov bolo pre mňa obohajujúce. Snažil som sa byť kolegom nápomocný a poskytovať servis v rámci možností, aj keď si uvedomujem, že bez chýb to nebolo.
Veľkú pomoc a službu nám poskytol Michal Marek, ktorý sa perfektne staral o živú nástrahu a bol hlavný „miesič“ krmiva. Bez jeho asistencie si neviem ten týždeň predstaviť a patrí mu veľka vďaka.
Rybářské centrum Olomouc
