Slovensko postúpilo na svetovom šampionáte dvadsaťročných do osemfinále. Kvalifikovalo sa medzi najlepších šestnásť mužstiev sveta. Z jednej strany je to obrovský úspech. História sa totiž nebude pýtať na okolnosti. Kredit krajiny stúpne, vo futbalových kruhoch vzbudí tento krok uznanie.
Zdá sa, že máš zapnutý adblocker
Denne tvoríme v priemere až 80 článkov. Produkcia kvalitného obsahu stojí peniaze a náš jediný príjem tvorí reklama.
Vypni si adblocker, a podpor tak redakčný tím šport.sk
Ďakujeme ti! Si hrdina nášho zápasu.
Veď v skupinovej fáze stroskotalo, napríklad, Francúzsko a ďalej sa nedostalo silné Japonsko. Iná vec je, že záverečný turnaj sa nehrá v asociačnom termíne. Francúzi preto neprišli do Argentíny s najsilnejším výberom. To je však ich vec a mala by byť starosť Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) usporiadať turnaj tak, aby na ňom mohli štartovať najlepší.
My sa o problémy druhých zaujímať nemusíme. Akurát sa žiada pripomenúť, že Trenčín všetkých svojich hráčov na šampionát pustil, hoci v čase, keď urobil toto rozhodnutie, ešte nebol definitívne zachránený.
Vráťme sa späť k podstate. Naša reprezentácia do 20 rokov sa teda prebila do elitnej turnajovej šestnástky. V osemfinále sa stretne s rovesníkmi z Kolumbie. Ak si chce dať šancu prebojovať sa ešte ďalej, musí od základu zmeniť filozofiu hry.
Samozrejme, že je to ťažké, ale ľahké veci skrátka nestoja za to a na malom „mundiale” sa ani nedejú. Tak ako proti USA hrať nemôžeme. Brániť v šesťčlennej línii, s krídlami ako krajnými obrancami, plus štvorčlennou obranou - prosím, nie. Tento koncept nedáva žiadny zmysel a navyše je neefektívny.
Trojica stredopoliarov nemá šancu pokryť obrovskú presilu súpera v kľúčovej zóne a osamotený hrotový útočník je vopred odsúdený na zánik. Zadnou šesticou síce zdanlivo udržíme šírku, ale utopíme sa v hĺbke. Jedna kolmica za líniu a sme vybavení. Síce máme v ťažisku veľa ľudí naraz, ale bez osobnej zodpovednosti. Keď šiesti bránia dvoch, takmer akoby boli voľní. Nerovnica vo futbale je problém. Obzvlášť z pohľadu defenzívy. Ak nás je veľa na jednom mieste, na druhom nás bude málo.
Dobrí súperi - a na majstrovstvách sveta už iní nie sú - zlú organizáciu okamžite potrestajú. Protivníka v bloku jednoducho zadlávia. Nepustia ho za polovicu, veľmi rýchlo mu budú odoberať lopty a buď ho prekonajú vlastnou šikovnosťou, alebo ho donútia k chybám.
Na veľkých podujatiach sa dá hrať aj defenzívne, ale s úplne inou organizáciou hry. Predovšetkým s agresívnym útokom na loptu. To si vyžaduje úplne iné rozostavenie ako 6-3-1. Najlepší praktikujú zvyčajne 4-4-2, ale čísla nie sú v systéme dôležité.
Prvoradá je súčinnosť. Druhý kľúč k úspechu je odvaha. Nebáť sa hrať konštruktívne aj na vlastnej polovici, či tretine ihriska. Spomeňme si na Ekvádor. Problémy mal v hre bez lopty. Jeho talentovaným futbalistom najmenej vonia defenzíva.
Kolumbia bude v tomto smere rovnaká. Preto proti nej musíme hrať čo najviac s loptou. V mužstve na to vhodné typy máme. Počnúc stopérom Kóšom, pokračujúc Šnajderom a najmä Gajdošom, končiac Jamborom. Bonus predstavuje Leo Sauer na ľavom krídle. Prestaňme sa báť, strategicky horšie ako proti USA sa asi hrať už ani nedá.
Diskusia