){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
)
)
)
)
Slovensko postúpilo na svetovom šampionáte dvadsaťročných do osemfinále. Kvalifikovalo sa medzi najlepších šestnásť mužstiev sveta. Z jednej strany je to obrovský úspech. História sa totiž nebude pýtať na okolnosti. Kredit krajiny stúpne, vo futbalových kruhoch vzbudí tento krok uznanie.
Veď v skupinovej fáze stroskotalo, napríklad, Francúzsko a ďalej sa nedostalo silné Japonsko. Iná vec je, že záverečný turnaj sa nehrá v asociačnom termíne. Francúzi preto neprišli do Argentíny s najsilnejším výberom. To je však ich vec a mala by byť starosť Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) usporiadať turnaj tak, aby na ňom mohli štartovať najlepší.
My sa o problémy druhých zaujímať nemusíme. Akurát sa žiada pripomenúť, že Trenčín všetkých svojich hráčov na šampionát pustil, hoci v čase, keď urobil toto rozhodnutie, ešte nebol definitívne zachránený.
Vráťme sa späť k podstate. Naša reprezentácia do 20 rokov sa teda prebila do elitnej turnajovej šestnástky. V osemfinále sa stretne s rovesníkmi z Kolumbie. Ak si chce dať šancu prebojovať sa ešte ďalej, musí od základu zmeniť filozofiu hry.
Samozrejme, že je to ťažké, ale ľahké veci skrátka nestoja za to a na malom „mundiale” sa ani nedejú. Tak ako proti USA hrať nemôžeme. Brániť v šesťčlennej línii, s krídlami ako krajnými obrancami, plus štvorčlennou obranou - prosím, nie. Tento koncept nedáva žiadny zmysel a navyše je neefektívny.
Trojica stredopoliarov nemá šancu pokryť obrovskú presilu súpera v kľúčovej zóne a osamotený hrotový útočník je vopred odsúdený na zánik. Zadnou šesticou síce zdanlivo udržíme šírku, ale utopíme sa v hĺbke. Jedna kolmica za líniu a sme vybavení. Síce máme v ťažisku veľa ľudí naraz, ale bez osobnej zodpovednosti. Keď šiesti bránia dvoch, takmer akoby boli voľní. Nerovnica vo futbale je problém. Obzvlášť z pohľadu defenzívy. Ak nás je veľa na jednom mieste, na druhom nás bude málo.
Dobrí súperi - a na majstrovstvách sveta už iní nie sú - zlú organizáciu okamžite potrestajú. Protivníka v bloku jednoducho zadlávia. Nepustia ho za polovicu, veľmi rýchlo mu budú odoberať lopty a buď ho prekonajú vlastnou šikovnosťou, alebo ho donútia k chybám.
Na veľkých podujatiach sa dá hrať aj defenzívne, ale s úplne inou organizáciou hry. Predovšetkým s agresívnym útokom na loptu. To si vyžaduje úplne iné rozostavenie ako 6-3-1. Najlepší praktikujú zvyčajne 4-4-2, ale čísla nie sú v systéme dôležité.
Prvoradá je súčinnosť. Druhý kľúč k úspechu je odvaha. Nebáť sa hrať konštruktívne aj na vlastnej polovici, či tretine ihriska. Spomeňme si na Ekvádor. Problémy mal v hre bez lopty. Jeho talentovaným futbalistom najmenej vonia defenzíva.
Kolumbia bude v tomto smere rovnaká. Preto proti nej musíme hrať čo najviac s loptou. V mužstve na to vhodné typy máme. Počnúc stopérom Kóšom, pokračujúc Šnajderom a najmä Gajdošom, končiac Jamborom. Bonus predstavuje Leo Sauer na ľavom krídle. Prestaňme sa báť, strategicky horšie ako proti USA sa asi hrať už ani nedá.
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)