Winkler: Vallo robí iba predzáhradky a kvetinky, mesto vyhlásilo križiacku výpravu voči všetkým autám

Primátor Bratislavy Matúš Vallo má prvého vyzývateľa v budúcoročných voľbách. Je ním mestský a župný poslanec Martin Winkler, ktorý už dlhšie poukazuje na prešľapy magistrátu. Winkler bol v minulosti rok súčasťou mestského klubu primátora Valla, kde hájil farby SaS, avšak v roku 2023 poslanecký klub opustil.

Stojí za viacerými projektami

Poslanec a podnikateľ, ktorý stojí za viacerými úspešnými projektami, napríklad taxi aplikáciou HOPIN, kritizuje súčasné vedenie a hospodárenie na magistráte. Podľa Winklera mesto vyhlásilo križiacku výpravu voči všetkým motoristom a veľa firiem je nalepených na mestský rozpočet.

Prečo sa rozhodol kandidovať? Čo si myslí o zámere Slovnaftu vybudovať v hlavnom meste novú spaľovňu? Prečo by chcel zlučovať niektoré úrady? Za aké miesto v Bratislave sa hanbí? Aké sú najväčšie problémy hlavného mesta?

• Prečo je mesto podľa Winklera zle riadené
• Ako sa chce odlíšiť od Matúša Valla
• Ako bude vyzerať jeho kampaň
• Čo chce urobiť s parkovaním v meste
• Aký je podľa neho najväčší problém súčasnej Bratislavy
• Prečo chce zriadiť mestskú aplikáciu

Prečo ste sa rozhodli kandidovať za primátora Bratislavy?

To rozhodnutie vo mne zrelo nejakú dobu. Keďže som poslancom mestského zastupiteľstva, tak vnímam, ako je mesto riadené, a nie som s tým spokojný. Som presvedčený, že efektivita riadenia mesta a úspešnosť projektov by mala byť oveľa lepšia.

Dovolím si o sebe tvrdiť, že som skúsený manažér, a chcel by som to robiť lepšie s tímom ľudí, ktorými som sa obklopil. Verím, že to dokážeme výrazne lepšie ako súčasné vedenie.

V čom by ste sa ako primátor odlíšili od Matúša Valla?

Nie som spokojný s tým, ako sa mesto riadi. Je tam veľa aspektov, ktoré by mohli byť oveľa lepšie. Verím, že by som sa odlíšil hlavne v tom, že by som bol výrazne efektívnejší. Aby to neboli iba nesplnené powerpointové sľuby, ale reálne zmeny, ktoré by pocítili Bratislavčania vo svojom každodennom živote.

Chcem robiť projekty, ktoré budú reálnym úžitkom pre Bratislavčanov, nie iba promo projekty, ktoré vidíme dnes. A hlavne, aby tie projekty boli urobené načas a v dobrej kvalite.

Ako by ste reagovali na obvinenia, že vaša kandidatúra je skôr protestom proti Vallovi než ponukou pozitívnej vízie pre Bratislavu?

Do bodu, kedy som ohlásil kandidatúru, som bol opozičným poslancom a je povinnosťou opozície kontrolovať moc. V tomto prípade má v Bratislave moc Matúš Vallo. Tak ako opozícia v parlamente kontroluje vládu a poukazuje na rôzne prešľapy a kritizuje niektoré rozhodnutia, tak si myslím, že takto by to malo byť aj v mestskom zastupiteľstve. Nie je to žiadny protest, jednoducho som začal vnímať, že sa to nerobí dobre a chcel by som to robiť lepšie.

Súčasný primátor mesto vedie už takmer 7 rokov, ako protikandidát to budete mať pravdepodobne ťažšie. Čo plánujete robiť? Ako bude vyzerať vaša kampaň?

Kampaň bude férová a korektná. Určite sa chcem vyhnúť osobným útokom a invektívam, budem sa stále snažiť poukazovať na podstatné veci ako ekonomika, predražené zákazky, doprava. Mám pocit, že mesto vyhlásilo križiacku výpravu voči všetkým motoristom.

Pre mňa bude dôležité, aby sme mesto spriechodnili a nezapchávali, samozrejme, chcem budovať aj cyklotrasy. Ekonomika a doprava budú teda hlavné témy kampane.

zdroj: Martin Winkler

Akými ľuďmi sa obklopíte v kampani?

Chcem sa obklopiť jednak svojím tímom ľudí, ktorí mi budú pomáhať viesť kampaň. Ten tím bude veľmi štíhly, lebo musíme byť aj ekonomickí a nemôžeme len tak plytvať peniaze. Rozhodne sa chcem spojiť aj so šikovnými starostami, s ktorými sme tiež chceli vytvoriť nejaký tím, aby sme oslovili čo najviac Bratislavčanov. Zakladáme tiež mestskú komunálnu stranu Dunaj, v najbližších dňoch začneme zbierať podpisy na založenie.

Kto je súčasťou tej strany?

Je tam Juraj Mravec, ktorý je právnikom a tiež odborníkom na efektívne riadenie mesta. On je poslanec mestského zastupiteľstva v Petržalke. Ďalej je tam napríklad pani Jana Winkler, ktorá je zase odborníčka na kultúru, zhodou okolností sme menovci, ale nie sme rodina.

Nie všetci, s ktorými pracujeme, sa chcú verejne ukazovať, lebo jednak nechcú byť politicky aktívni, ale skôr by chceli byť vo funkcii poradcov, alebo sú to ľudia, ktorí sú ešte stále zamestnaní v mestských firmách a neradi by odkrývali svoju identitu.

Obávajú sa o prácu?

Obávajú sa toho, že by mohli prípadne čeliť nejakej perzekúcii a prísť o prácu, keďže by verejne podporili protikandidáta súčasného vedenia. Ale sú to všetko ľudia od fachu, s ktorými sa už dlhšie stretávam a komunikujem, či už sú z dopravného podniku alebo z veľkých mestských firiem, ktorí rozumejú problematike a ktorých trápi to, ako sú firmy riadené.

Kritizujete hospodárenie na magistráte. Ako by ste zabezpečili väčšiu transparentnosť a efektivitu hospodárenia?

V prvom rade by som identifikoval auditom firmy, ktoré sú nalepené na mestský rozpočet. Už dnes vidím veľmi veľa firiem, ktoré dokola vyhrávajú tie isté zákazky. To by bol prvý krok, na post riaditeľa verejného obstarávania by som musel dať človeka, ktorému by som dôveroval, že tie zákazky nebudú šité na mieru a bude to maximálne transparentné. 

A keď pôjde o veľkú zákazku, nebolo by to robené len tak, že to vyvesíme von, ale keď je na trhu 10 firiem, tak by som žiadal, aby sa im všetkým povenovali a obvolali ich, aby ich vyzvali, aby dali ponuky a týmto by sa tá cena mohla výrazne znížiť. 

zdroj: Martin Winkler

Na svojich sociálnych sieťach ste sa zviditeľnili upozorňovaním na údajný klientelizmus. V čom bol podľa vás problém?

Pranieroval som viacero vecí. Jednou z nich je BVS a luxusný Mercedes za 94-tisíc eur. Luxusný Mercedes AMG, to je predsa papalášizmus, aby sa zamestnanci mestskej firmy vozili v takom drahom aute. Vedenie sa vyjadrilo, že veď oni s tým autom ťahajú cisternu. Tak to bol úplne gól do vlastnej brány. Veď predsa, keď chcú voziť ľudí, tak sú aj výrazne lacnejšie autá, ktoré vedia utiahnuť cisternu.

Dnes sa naše úsilie oplatilo. Mercedes sa vracia a mestskej spoločnosti sa vracia celých 94-tisíc eur, čo som veľmi rád, že naša práca prináša ovocie.

Ešte väčšou vecou, čo sa týka čiastky, bol prípad s dodaním elektrickej energie. Mesto chce budgetovať na celý rok a potrebuje si zafixovať nákup elektrickej energie. Aby sa nestalo to, ako keď bola energetická kríza, že extrémne vyleteli ceny energií. Preto si na trhu zabezpečí cenu za jednu megawatthodinu v objeme, ktorý predpokladá, že za rok spotrebuje.

Tú elektrickú energiu musí tomu mestu niekto dodať a tam bol kameň úrazu. Mesto platilo za dodávku jednej megawatthodiny 16 eur. Keď som si pozeral iné zmluvy iných firiem, napríklad Slovenskej pošty, tak Slovenská pošta platila 5 eur, ale jej objem bol tak malý,  len 10 % z objemu mesta. Čakal by som, že keď má mesto taký veľký objem zákazky, že bude schopné tlačiť na cenu. Ale nie, v meste bolo 16 eur a na pošte bolo 5 eur.

Keď som to silne pranieroval, tak som sa dozvedel na jeseň minulého roku, že mesto konečne začalo súťažiť a nakoniec vysúťažilo cenu 2 eurá. To je 14 eur rozdiel a tých megawatthodín bolo 200-tisíc, čiže 200-tisíc krát 14 je 2,8 milióna eur ročne ušetrených. 5 rokov sa takto objednávalo, čiže to je 14 miliónov eur za 5 rokov. Viete si predstaviť, koľko športovísk, koľko vecí by sa dalo za tie peniaze vybudovať? 

V minulosti ste hovorili aj o nedemokratických spôsoboch v mestskom zastupiteľstve pri hlasovaní. Ako to malo prebiehať?

Pozrite, aj v parlamente sa väčšinou hlasuje na základe straníckej disciplíny. Ja to chápem. Na druhej strane treba mať aj nejakú sebaúctu. A keď ste o niečom presvedčení, že takto zahlasovať nemôžem, lebo to nie je správne, tak by ste to tak mali spraviť. Tých hlasovaní bolo veľa, kde bol určite tlak na poslancov.

Pán primátor chodí na námestia, kde hovorí o slobode a demokracii. Ja milujem slobodu a som jednoznačne demokrat. No ale potom, keď sa pozriem na to, ako disciplinovane, poslušne hlasujú ľudia z jeho radov za všetko bez toho, aby niekto nejakým spôsobom skritizoval alebo otvoril tú tému, tak si poviem, že to je celkom smutné.

Keď som minule chcel o niečom diskutovať aj so zamestnancami mesta, tak som bol zahriaknutý, že čo sa tu obraciam na zamestnancov mesta, že prečo ich šikanujem, pričom som dával normálne štandardné otázky. Čiže pán primátor sa snaží túto diskusiu veľakrát obmedziť, a to si nemyslím, že je demokratické.

Aké sú tri najväčšie problémy Bratislavy, ktoré by ste chceli ako primátor riešiť ako prvé?

Najväčší problém sú financie. Primátor hovorí, že Bratislava je druhé najchudobnejšie hlavné mesto EÚ. Treba sa však prikrývať takou perinou, na akú máme. Keby sme nemali extrémne množstvo predražených projektov, Bratislava by mala peňazí dosť a nemuseli by sa ani zvyšovať dane. Pokiaľ by som získal dôveru obyvateľov, urobím všetko pre to, aby sa v najbližších štyroch rokoch nemuseli dvíhať žiadne dane a poplatky.

Bratislava strašne plytvá na rôznych poliach, za posledných šesť a pol roka sa počet zamestnancov magistrátu zvýšil z 500 na 1000, a to ešte nehovorím o rôznych brigádnikoch, ktorí tam nie sú započítaní. Zásadne sa zvýšil počet administratívnych pracovníkov v mestských firmách. Toto všetko treba okresať, za mňa aspoň o tridsať percent. Ušetrené peniaze by sa dali použiť na policajtov v teréne či na ľudí, ktorí upratujú ulice, starajú sa o zeleň či opravujú cesty.

Ďalší aspekt, na ktorý poukazujem, sú predražené nákupy. Keď sa to podarí výrazne ošetriť, budú ďalšie ušetrené peniaze do rozpočtu mesta. Tretí aspekt je ten, kde mesto účtuje, tam veľakrát účtuje málo a na to sa treba pozrieť tiež. Keď sa pozrieme na hospodárenie mestských firiem, ako sú objednávané služby bez verejného obstarávania, rôzne nezmyselné služby za státisíce eur. Mesto vie taktiež predávať svoj majetok efektívnejšie. Mali sme tu prípad nového Lida, tam som pranieroval, že mesto odovzdalo svoje lukratívne stavebné pozemky developerovi.

Mesto ich odovzdalo developerovi zadarmo, pričom za ne mohlo zinkasovať desiatky miliónov eur. Druhým najväčším problémom je doprava, individuálna doprava v meste je potláčaná. Mám pocit, že motoristi sú škodnou, chcem podporiť MHD, vybudovať ďalšie moderné električkové trate, posilniť spoje a mať viac skúsených a dobrých vodičov. 

Veľká téma je aj parkovanie. Súčasný stav nie je ani zďaleka ideálny, je veľmi skostnatelý a nechce vychádzať v ústrety potrebám Bratislavčanov, zásadne by som ho prekopal. Napríklad voči ľuďom, ktorí bývajú v nájomnom byte, majú trvalý pobyt v Bratislave a nevedia si tam získať možnosť parkovať v okolí.

Chcem, aby boli Bratislavčania zvýhodnení na úkor ostatných mimo bratislavských občanov, ktorí prichádzajú do Bratislavy. Napríklad aby mali Bratislavčania lacnejšie parkovné. „Tretích“ problémov je veľmi veľa, môžeme hovoriť o kultúre či športe.  

zdroj: Martin Winkler

Problémom je aj dostupné bývanie a regulácia developerských projektov v meste.

Som za to, aby sa mesto modernizovalo a rozvíjalo, ale určite nebudem v područí developerov, tak ako to vnímam, že je to dnes. Zopár vybraných developerov má otvorené dvere a môžu si robiť, čo chcú. To sme videli napríklad v prípade Lida, kde developerovi veľmi jednoducho zvýšilo zastupiteľstvo index zastavanosti o 30 %. To znamená, že na tej ploche môže postaviť o 30 % viac bytov.

Ak však bežný devoloper žiada o 2 % zvýšiť index zastavanosti, tak je to zásadný problém. Mne sa nepáči, že niektorí developeri majú v Bratislave na ružiach ustlané a bežný drobný stavebník, ktorý si chce rekonštruovať svoj byt alebo postaviť nadstavbu, tak má extrémne prekážky a trvá to veľmi dlho.

V Bratislave sa reálne nestavia dostatok bytov, z toho dôvodu sú ceny minimálne o 20 % vyššie. Keby boli mestské časti a stavebné úrady efektívnejšie, tých bytov by mohlo byť viac a mohli by byť lacnejšie. 

Horúcou témou je aktuálne vznik dvoch spaľovní v Bratislave, hlavné mesto čelí narastajúcim problémom s odpadom. Čo si o tom myslíte?

V spaľovni OLO sú dva kotly, ktoré sú zastaralé, pália bratislavský komunálny odpad. Vyzerá, že OLO získa investíciu zhruba v hodnote 250 miliónov eur, za ktorú postaví nový moderný kotol v kapacite vyše 100-tisíc ton komunálneho odpadu ročne.

Myslím si, že to je veľmi dobrá investícia, lebo táto investícia bude mať návratnosť v dohľadnom čase, čiže je biznisovo a ekonomicky dobrá. Bude tam moderný kotol, ktorý bude dávať výrazne menej exhalátov do ovzdušia ako súčasné. Keď sa ten kotol postaví, súčasné dva sa zrekonštruujú a tá kapacita bude veľká.

Cez cestu je však aj Slovnaft, ktorý má dnes maličkú spaľovňu, v ktorej páli zvyšky svojich produktov a chce postaviť jednu gigantickú spaľovňu, ktorá by mala kapacitu 320-tisíc ton odpadu ročne. Myslím si, že je lepšie ten odpad spáliť ako skládkovať, lebo z toho pálenia vzniká ešte aj ďalšia energia, ktorá sa dá využiť.

Ale tá kapacita Slovnaftu je taká obrovská, že do spaľovne nepôjde komunálny odpad, lebo ten si bude zvážať OLO k sebe, a pôjde do nej odpad z firiem a stavebný odpad nielen z Bratislavy a bližšieho okolia. Tá kapacita bude taká veľká, že aby ju naplnili, tak budú motivovaní dovážať odpad či už zo zvyšku Slovenska alebo zo zahraničia.

V tom vidím problém, aby sa dovezený odpad zo širokého okolia spaľoval 4 kilometre od centra Bratislavy. To sa mi nepáči. Ja viem, že tých exhalátov nebude veľa, lebo to bude moderné, ale z toho bude brutálne množstvo popolčeka. Ja som ochotný podporiť spaľovňu, ktorá by mala výrazne menšiu kapacitu než 320-tisíc ton. 

Aká je vaša predstava o spolupráci so župou?

Som aj župným poslancom, s pánom županom Drobom sa veľmi dobre poznáme, už asi 30 rokov a máme nadštandardný vzťah. Podľa mňa župa funguje oveľa lepšie, pragmatickejšie a ekonomickejšie než magistrát. Viem si predstaviť spoluprácu, napríklad posilnenie prímestskej dopravy tak, aby boli ľudia z okolia Bratislavy motivovaní chodiť viac autobusom. Tým pádom by sa znížil počet áut dochádzajúcich do Bratislavy.

zdroj: Martin Winkler

A s mestskými časťami? 

Čo sa týka mestských častí, dnes sme svedkami toho, že niektoré mestské časti, ktoré nepodporujú primátora, tak od neho nemajú spätnú podporu. Nie takú, ako by mali, keby ho nekritizovali. Ja takéto praktiky určite nemienim mať, ku každému by som pristupoval rovnou mierou, všetky mestské časti si zaslúžia rovnaký rešpekt. 

Téma, ktorá sa možno nebude počúvať ľahko a nie je možno pre niekoho úplne príjemná, je že máme 17 mestských častí, máme 17 starostov, 17 zastupiteľstiev s poslancami, 17 úradov. V čase konsolidácie treba šetriť a to aj na komunálnej úrovni. Chcem otvoriť tému zlučovania niektorých úradov. To neznamená, že by zanikli mestské časti, ale že by sa minimálne v prvej vlne začali zlučovať niektoré úrady z viacerých mestských častí do jednej. A občanom by boli rovnako blízko, lebo povedzme podateľne by mohli byť v každej mestskej časti. 

Aké úrady?

Stavebný úrad by mohol fungovať dohromady pre niekoľko menších mestských častí, v tej, ktorá by bola na to najvhodnejšia. Tým pádom by sme ušetrili náklady na úradníkov. Ušetrili by sme náklady na priestory a možno do budúcna by mohli byť aj jeden spoločný celkový úrad alebo poslanci pre viacero mestských častí spolu.

Myslím si, že mať 17 mestských častí v Bratislave je extrémne. Je to veľmi citlivá téma, no som presvedčený, že treba konsolidovať a treba škrtať náklady verejnej správy. 

Chceli by ste zapojiť verejnosť viac do rozhodovania o kľúčových otázkach rozvoja mesta?

Rozhodne áno. Chcel by som, aby úrad bol oveľa bližšie k verejnosti. Dnes mám pocit, že verejnosti sa magistrát pýta, ale časy, kedy môžu odpovedať, sú ako keby naskladané veľmi nevhodne. Aj keď odpovede prídu, mám pocit, že sa nepretavia do rozhodnutia magistrátu. Ja by som chcel mať aj nejaké detašované pracovisko, kde by mohli ľudia prísť komunikovať s mestom, kde by mohlo byť mesto bližšie ľuďom, nielen na magistráte.

Obhajovanie cesty do Moskvy, Blackhawky a citovanie antisemitu: Startitup bol pri oslavách víťazstva nad fašizmom

Môžete to priblížiť? 

Chcel by som zriadiť nejakú mestskú aplikáciu, kde môžu ľudia lepšie komunikovať s úradníkmi. Lebo stále počúvam od ľudí, že niekde písali bez odpovede, že im nezdvihli telefón, neodpovedajú na maily, a to je pre mňa neakceptovateľné. Jednoducho tá komunikácia s obyvateľmi musí byť a nie tak, že vám niekto odpovie možno v lehote alebo po lehote.

To sa dá robiť rýchlejšie. Ja som zo súkromnej sféry zvyknutý, že proste príde otázka a venujeme sa tomu hneď a nečakáme 30 dní alebo 60 dní. Vo veľa mestách už takéto produkty sú, tam netreba vymýšľať koleso a stačí sa inšpirovať inými modernými mestami.

Čo vám aktuálne chýba v hlavnom meste?

Ja som veľmi pragmaticky založený človek. Najviac mi chýba pragmatickosť a efektivita vedenia mesta. Mne prekáža to, že je robené silné promo a všetko sa promuje, predzáhradky a kvetinky… ale chýba mi, že tie projekty nie sú dotiahnuté do konca. Mám pocit, že je to robené len na báze nejakých ad hoc rozhodnutí, veľakrát bez nejakého hlbšieho významu.

Aké je vaše najobľúbenejšie miesto v Bratislave?

Ja som ešte ako študent robil sprievodcu po Bratislave, sprevádzal som  turistov v angličtine v nemčine a dovolím si povedať, že mesto poznám dosť dobre. Nedá sa povedať, že je to asi jedno jediné miesto, ale určite to je Staré Mesto, z ktorého pochádzam, a historická časť mesta. Druhé je určite Koliba a jej okolie. To sú dve moje najobľúbenejšie miesta v Bratislave.

Je aj nejaká časť, za ktorú sa hanbíte?

Cesta medzi Karlovou Vsou a Devínom, ktorá si už dlhodobo žiada opravu a sú tam úseky, ktoré sú nebezpečné. Prichádza tam k zosuvom pôdy a mesto to absolútne ignoruje. Je tam aj úsek, ktorý je jednosmerný kvôli zosuvu a som sklamaný z toho, že mesto ešte nepristúpilo k oprave tejto hlavnej spojnice Devína. Je to zrejme preto, že v Devíne žije málo ľudí a nebude to asi také marketingovo príťažlivé.

Tiež sa mi nepáčia niektoré projekty. Pranieroval som novo upravený parčík na rozmedzí Vrakune a Podunajských Biskupíc, bol spravený tak necitlivo, že namiesto zelene a trávy tam je všade vysypané drobné kamenivo a nie je tam absolútne žiadny chládok. Viem, že sú tam mladé stromy, ale sú tak na riedko, že neviem, aký chládok by tam mohol byť. Je tam sedenie z takej rúry, ktoré je v lete absolútne rozpálené, voda tam nefungovala a je tam prach. 

Ak by ste aj nezvíťazili vo voľbách v budúcom roku, plánujete zostať aktívny v komunálnej politike?

Ja z komunálnej politiky nežijem, som podnikateľ, žijem z príjmov mojich firiem, no komunálna politika ma veľmi baví. Áno, plánujem sa venovať aj naďalej komunálnej politike, ja som si to nevymyslel ako nejakú zábavku, že to chcem vyskúšať. Ja idem do toho celého. S tým, že chcem vyhrať a urobím maximum pre to, aby som vyhral.

Moje nastavenie je, že jednoznačne chcem poraziť súčasné vedenie mesta, čiže ani neuvažujem o tom, čo bude potom, ale uvažujem čo najlepšie spraviť už teraz pre obyvateľov mesta, aby som ich presvedčil, že budem lepšia voľba ako súčasný primátor.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality