Čína nezaplatila, Amerika áno: Trump cúvol, ázijská veľmoc ho podľa odborníkov úspešne „prečítala“

Donald Trump, ktorý sa kedysi hrdil titulom „Colný muž“, urobil v obchodnej vojne s Čínou nečakaný ústup. Na ženevských rokovaniach došlo k zníženiu amerických ciel z 145 % na 30 % a čínskych z 125 % na 10 %, hoci len na 90 dní, informuje portál Asia Times.

Tento krok analytici nevidia ako gesto dominancie, ale ako „Trumpovo najväčšie ustúpenie doteraz“, ako to nazval Ian Bremmer z Eurasia Group. Dôvod? Trhy padali, firmy protestovali a čínske vedenie nezaváhalo.

Beijing totiž v rokovaniach poskytol len minimum ústupkov, no dosiahol zníženie ciel. „Čína úspešne prečítala Trumpovu hru,“ dodal ekonóm Mark Williams z Capital Economics. Trump, známy alergiou na akúkoľvek známku slabosti, si síce snaží vývoj prezentovať ako výhodný pre USA, no realita naznačuje pravý opak.

Navyše, narastajúca vlna kritiky z vlastných radov a z podnikateľského prostredia naznačuje, že prezident sa obáva nielen ekonomických dopadov, ale aj politickej ceny za eskaláciu konfliktu.

Investori cúvajú z USA

Najsilnejším dôkazom o znepokojení Trumpovej administratívy je správa Čínskej obchodnej komory v USA. Podľa jej prieskumu až polovica čínskych firiem pôsobiacich v Spojených štátoch plánuje znížiť alebo úplne stiahnuť svoje investície v reakcii na Trumpove colné opatrenia.

„Aj keď americká ekonomika vykazuje známky stabilizácie, vysoké úrokové sadzby, pretrvávajúca inflácia a nedostatok pracovnej sily stále vytvárajú vážne neistoty,“ uviedol Hu Wei, predseda komory a riaditeľ Bank of China USA pre denník South China Morning Post.

Firmy identifikovali ako hlavné riziká napäté bilaterálne vzťahy, nestabilitu americkej ekonomiky a vysoké náklady na dodržiavanie predpisov. Trumpov agresívny kurz preto vyvolal viac paniky ako rešpektu – a Čína to využila.

Zaujímavé je, že počas posledného roku vlády Joea Bidena hodnotili čínske podniky americké podnikateľské prostredie výrazne pozitívnejšie. Opatrenia Trumpovej druhej administratívy tak vyvolali prudký obrat v dôvere zahraničných investorov.

zdroj: TASR/AP, Arne Dedert

Strategická pasivita Pekingu ako zbraň

Xi Jinping nehral o okamžité víťazstvo. Inšpirovaný japonskou stratégiou za vlády premiéra Šinzóa Abeho z rokov 2018 – 2019, Peking jednoducho čakal. Trump čelil tlaku domácich firiem, ktoré varovali pred prázdnymi regálmi, zastavenými loďami a stratou pracovných miest, dodáva Asia Times.

Do toho prišla lavína správ o „Trumpesii“ a niekoľkotriliónových stratách na burze. JPMorgan Chase či najväčší maloobchodníci v USA otvorene hovorili o hrozbe recesie a nesúlade administratívnej politiky s realitou trhu.

Xi vedel, že Trump pred voľbami nevydrží tlak. „USA sú zúfalejšie než Čína, aby poslali trhom správu o deeskalácii,“ uviedli analytici z investičnej banky Jeffries. Výsledkom bol ústup Trumpa – nie ako gesto zmierenia, ale ako dôsledok ekonomického strachu.

Čína sa pritom nijako neponáhľa s ďalším kolom rozhovorov. Ako pripomínajú komentátori, Xi nepotrebuje zohľadňovať volebné cykly, burzové výsledky ani náladu verejnosti – a to mu dáva strategickú výhodu.

Realita „deeskalácie“

Kým Trump tvrdí, že ide o „dlhodobo udržateľné obchodné vzťahy“, pre Peking ide o úspešné prehĺbenie strategickej autonómie. Už roky buduje program „Made in China 2025“, ktorého cieľom je znížiť závislosť od zahraničných technológií.

„De-risking sa dnes označuje ako cieľ Západu, ale Čína ho vedome realizuje už viac než dekádu,“ napísali Brendan Kelly a Michael Hirson pre Foreign Affairs. V praxi to znamená presun výskumu, vývoja a výroby do domáceho prostredia a orientáciu na Áziu, BRICS a rozvíjajúci sa juh.

Trumpov prehnaný dôraz na clá ako všeliek ignoruje skutočnosť, že ich náklady znášajú americkí spotrebitelia a obchodníci. Napriek deklarovanému boju proti Ázii a „ekonomickému znásilňovaniu“, ako sa kedysi vyjadril, jeho politika zatiaľ prináša viac chaosu než výsledkov.

Xi naproti tomu nemusí čeliť voľbám, burzám ani senátu. A to je v tejto obchodnej partii rozhodujúca výhoda. Čína si tak buduje pozíciu stabilného hráča, zatiaľ čo Trump sa pod tlakom trhu stiahol – nie ako víťaz, ale ako politik, ktorého zlomil strach z odchodu kapitálu.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie