Blog2 057 zobrazení

Vitajte v Absurdistane: Televízna relácia ako hrozba štátu

Slovensko horí. Zdravotníctvo v kóme, školstvo v delíriu, súdnictvo rozmontované, ekonomika v recesii, dôvera v inštitúcie na nule. A čo rieši premiér krajiny, ktorú riadi ako opitý šofér traktor? Či sa politické diskusie vysielajú v nedeľu alebo vo štvrtok.

Áno, čítate správne. Robert Fico sa naozaj rozhodol zvolať bezpečnostnú radu štátu – nie kvôli mafiánom, kolabujúcim nemocniciam alebo úniku mozgov, ale kvôli televíznemu programu. Zrejme verí, že nenávisť v spoločnosti vzniká tak, že niekto v nedeľu po obede uvidí Michala Šimečku a rozbije susedovi plot.

Zase raz sa zaoberáme tým, čo nikoho normálneho netrápi. Ako v groteske, kde sa pri výbuchu domu rieši, či má domovník správne upravený účes.

Ale nie, Fico nie je blázon. On veľmi dobre vie, čo robí. Najprv vytvorí problém – roky kyda špinu, škatuľkuje ľudí, označuje nepriateľov. Potom sa čuduje, že je krajina na pokraji nervového zrútenia. A nakoniec predstiera, že chce pomôcť – tým, že zakáže nedeľu. Je to ako keby pyroman navrhol, že požiar vyriešime zákazom západu slnka.

Za týmto návrhom nie je záujem o pokoj. Za tým je klasická ficovská manipulácia: presuň pozornosť od reálnych problémov na úplne nezmyselné divadlo. Ľudia nech riešia diskusie, nie rozkrádanie. Nech sa hádajú, či RTVS vysiela v piatok, zatiaľ čo sa rozkladá štát.

A čerešnička na torte? Fico hovorí, že ak sa diskusie nepresunú, on a SMER sa ich prestanú zúčastňovať. No výborne. A čo keby rovno prestali aj klamať, strašiť, manipulovať a šíriť paniku? To by bol konečne prínos pre demokraciu.

Je to celé tak absurdné, že aj jeho vlastnému voličovi musí cinkať kontrolka.

Lebo ak niekto po atentáte považuje za najväčší problém to, kedy bežia politické relácie v telke, tak buď vôbec nechápe, čo sa v krajine deje – alebo sa toho bojí. A radšej vypne televízor, než by sa pozrel pravde do očí a priznal si, že za ten chaos nesie zodpovednosť.

Slovensko nepotrebuje tichšie diskusie. Slovensko potrebuje premiéra, ktorý nebude liečiť nádor tabletou proti plynatosti.

Mgr. K. O. GnítivMgr. K. O. Gnítiv

Som psychológ-psychoterapeut, hypnoterapeut a zenový praktik. Vediem ľudí k sebe samým – nie cez poučovanie, ale cez rozhovor, ktorý má silu zmeniť príbeh, v ktorom uviazli.

V mojej praxi spájam schematerapiu, Ericksoniánsku hypnoterapiu, mindfulness, ale aj systemickú, naratívnu a SFBT (Solution-Focused Brief Therapy) prácu. Verím, že každé utrpenie má svoj kontext, každá bolesť svoj príbeh a každá zmena začína odvahu položiť inú otázku.

Nepíšem preto, že by som mal všetky odpovede. Píšem preto, že živá myseľ hľadá, pochybuje a tvorí. Preto, že to, čo sa deje v duši jednotlivca, sa odráža v spoločnosti – a naopak. Preto, že psychológia bez spoločenského rozmeru je sterilná a politika bez ľudskosti je nebezpečná.

Nájdeš tu úprimnosť aj iróniu, ticho aj znepokojenie, nehu aj presnosť. Nehrám sa na guru, ale keď treba, viem byť aj zenový mních s vypnutým WiFi. Láskavosť považujem za radikálny akt a slová za nástroje zmeny – ak ich používame vedome.

Blogy