Analýza: Politické divadlo s neistým koncom. Experti hodnotia, aké sú šance, že sa Putin stretne so Zelenským v Istanbule

Priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou a summit medzi Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským sú na spadnutie už tento týždeň. Hoci sa to dlho považovalo za sci-fi, podľa viacerých analytikov stretnutia zostávajú stále nízke – aj napriek tlaku zo strany Trumpovej administratívy. Na druhej strane Kremeľ v pondelok vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin to s pokusom o mier na rokovaniach, ktoré navrhol v Turecku, myslí vážne.

Po dlhom období enormného napätia a konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou by možné stretnutie v Istanbule bolo prvou osobnou interakciou medzi týmito dvoma národmi od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. 

Mená ruských zástupcov na možných rokovaniach s Ukrajinou Moskva oznámi, ak to ruský prezident Vladimir Putin bude považovať za nevyhnutné, povedal dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa štátnej agentúry TASS.

Zelenskyj bude Putina čakať v Turecku

V nedeľu 11. mája Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X vyhlásil, že nasledujúci štvrtok  „bude čakať na Putina v [Turecku]“, teda v deň, keď ruský prezident navrhol začať „priame“ a „bezpodmienečné“ rokovania medzi Moskvou a Kyjevom.

„Dúfam, že Rusi tentoraz nebudú hľadať výhovorky,“ povedal ukrajinský prezident a zároveň trval na svojej požiadavke na „úplné a trvalé prímerie“ od pondelka, ktoré by „poskytlo potrebný základ pre diplomaciu“. 

We await a full and lasting ceasefire, starting from tomorrow, to provide the necessary basis for diplomacy. There is no point in prolonging the killings. And I will be waiting for Putin in Türkiye on Thursday. Personally. I hope that this time the Russians will not look for…

— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) May 11, 2025

Cesta k Putinovmu návrhu

Putinova taktická reakcia prišla po víkende intenzívnych diplomatických manévrov, ktoré iniciovali Európania s cieľom prelomiť patovú situáciu v nepriamych rokovaniach, ktoré doteraz viedli prostredníctvom americkej administratívy.

Ešte v sobotu sa v Kyjeve stretli lídri Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Poľska – a požadovali od Vladimira Putina okamžité 30-dňové prímerie pod hrozbou ďalších sankcií. Putin v noci na nedeľu navrhol priame rokovania s Ukrajinou bez akýchkoľvek podmienok, ktoré by sa mali uskutočniť 15. mája v Istanbule, 30-dňové prímerie však nespomenul. Ruský prezident to nemieni akceptovať ako predbežnú podmienku pre diskusie.

Teória a svetová prax rokovaní naznačujú, že prímerie je prvým preferovaným krokom k mierovým rokovaniam, alebo skôr nevyhnutným predpokladom pre ne, ale nie je to povinný predpoklad. História si pamätá konflikty, v ktorých sa mierové rokovania začali ešte predtým, ako bola dohoda o prímerí oficiálne oznámená.

Išlo predovšetkým o vnútorné konflikty alebo o konflikty, v ktorých sa nepriateľské akcie už vymkli. Historici uvádzajú ako príklady vojnu vo Vietname, konflikt v Kolumbii a nepriateľské akcie v Bosne a Hercegovine (táto je príkladom čiastočného prímeria). Historická paralela medzi týmito konfliktmi a rusko-ukrajinskou vojnou však nie je úplne vhodná. V podstate vo väčšine prípadov mierovým rokovaniam predchádzalo prímerie.

Pasca na Ukrajinu

Podľa Putinovho poradcu Jurija Ušakova by toto stretnutie zohľadňovalo aktuálnu situáciu na bojisku aj rokovania z roku 2022. Na túto skutočnosť upozorňuje v článku Le Monde Volodymyr Fesenko, ukrajinský analytik a riaditeľ Centra pre politické štúdie Penta. Podľa neho samotný Putin nenavrhol summit, ale „obnovenie istanbulských rozhovorov prerušených v roku 2022“.

„Je to propagandistická pozícia a taktická pasca pre Ukrajinu. Ak Ukrajina odmietne, Putin obviní Ukrajincov, že nechcú rokovať o mieri a ukončiť vojnu,“ povedal Fesenko. „Ak Ukrajina prijme, Rusko v Istanbule vydá ultimáta,“ tvrdí s tým, že je možné, že Rusko simuluje rokovania a naťahuje ich čo najdlhšie, pričom pokračuje, alebo dokonca zintenzívňuje vojnu proti Ukrajine. Toto je scenár, ktorého sa obávajú aj v Európe.

Trump varuje pred ilúziou mieru: „Začínam pochybovať, že Ukrajina uzavrie dohodu s Putinom“

Prímerie požadované Európanmi má podľa Fesenka malú šancu nadobudnúť platnosť 12. mája alebo v dohľadnej dobe. A vyhliadka na summit Putin-Zelenskyj nie je oveľa pravdepodobnejšia vzhľadom na nahromadenú nedôveru medzi Kyjevom a Moskvou po viac ako troch rokoch vojny.

„Dnes sa obe strany nenávidia, nedôverujú si a ich vyjednávacie pozície, najmä pokiaľ ide o štatút okupovaných ukrajinských území, sú radikálne protichodné a nie sú kompatibilné s dosiahnutím dohody,“ povedal analytik.

Problémy s bezpečnosťou

Mark Galeotti, ktorý vedie konzultačnú spoločnosť Mayak Intelligence a je čestným profesorom na Fakulte slovanských a východoeurópskych štúdií na University College London a autorom približne 30 kníh o Rusku, v komentári na The Spectator píše, že šanca na priame rozhovory medzi oboma prezidentmi sa zdá byť mizivá.

Príčina je podľa neho praktická: „Zabezpečenie bezpečnostných a protokolárnych opatrení pred Putinovou cestou do zahraničia zvyčajne trvá týždne. Okrem toho je ťažké si predstaviť, že bez podrobnej prípravnej práce by dvaja muži, ktorí sa tak očividne nenávidia, mohli dosiahnuť nejaký pokrok.“

Aj podľa jeho názoru Rusi dávajú najavo, že plánujú pokračovať tam, kde skončili, s takzvaným Istanbulským komuniké, ktoré vzišlo z rokovaní v roku 2022. „Mýtus je, že Kyjev bol pripravený podpísať túto dohodu, kým Boris Johnson nepresvedčil – alebo, ako uprednostňujú konšpirační teoretici, neprikázal – Zelenskému, aby bojoval ďalej.“

Galeotti je toho názoru, že Istanbulské komuniké by Ukrajinu oslabilo a riešilo len jednoduché otázky. Zásadný problém – bezpečnostný – by ostal otvorený, pretože Západ sa na rokovaniach nezúčastnil a ani nemal jasno v tom, čo môže potvrdiť záruky. Zlyhanie procesu preto podľa neho nebolo prekvapujúce.

zdroj: AP Photo/Evan Vucci, File)

Vojenská dynamika je na ruskej strane

Ruský pohľad priblížil Fiodor Lukyanov, vplyvný komentátor blízky Kremľu. „Postoj Kremľa sa nezmenil: žiadne prímerie bez všeobecnejšej mierovej dohody. Putin sa tohto argumentu počas rokovaní nevzdá, najmä preto, že vojenská dynamika je na ruskej strane. Vojenské aktivity sa zastavia po uzavretí mierovej dohody,“  napísal podľa Le Monde Fiodor Lukyanov. 

„Zo skúseností vieme, že európske návrhy majú v praxi problém fungovať. Hrozby nových sankcií na nás nerobia dojem. Rusko však nechce vylúčiť možnosť rokovaní a potenciálnej mierovej dohody. Je to dôležitý signál,“ dodal.

„V každom prípade sú akékoľvek rokovania lepšie ako žiadne. Vždy existuje možnosť, že sa dosiahne malý pokrok. Tragédiou však je, že v súčasnosti sa zdá, že na žiadnej strane nikto nemá skutočný záujem o rozhovor, len predstierajú, že oň majú záujem viac ako druhá strana,“ myslí si Fesenko.

Hra medzi Putinom a Trumpom

V nedeľu Donald Trump vyvíjal tlak na Zelenského, aby využil ponuku „priamych“ rokovaní od kremeľského lídra. „Ruský prezident Putin nechce mať s Ukrajinou dohodu o prímerí, ale chce sa stretnúť vo štvrtok v Turecku, aby vyrokovali možné ukončenie krviprelievania. Ukrajina by s tým mala OKAMŽITE súhlasiť,“ napísal americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth.

„Aspoň budú schopní určiť, či je dohoda možná, a ak nie, európski lídri a USA budú vedieť, ako sa veci majú, a môžu podľa toho postupovať!“

„Čaká nás VEĽKÝ týždeň!“ oslavoval americký prezident o niečo skôr.

Na druhej strane prezident Trump vyjadril obavy z vyhliadok na prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom. „Začínam pochybovať, že Ukrajina uzavrie dohodu s Putinom.“ 

Podľa zdrojov denníka Le Monde aj lídri EÚ poradili Zelenskému, aby využil príležitosť, ktorú mu Kremeľ ponúkol. „Je to taktická hra, v ktorej chce každý Američanom ukázať, že nie sú prekážkou mieru. Zelenskyj si nemôže dovoliť pôsobiť v očiach Trumpa ako vojnový štváč,“ povedal diplomatický zdroj. „Navyše je veľmi pravdepodobné, že Putin bude otáľať a bude sa javiť ako zlý hráč.“

Frustrácia amerického prezidenta

Ako sme ťa už informovali, Donald Trump v posledných týždňoch opakovane vyjadruje frustráciu z toho, že sa mu zatiaľ nedarí naplniť kľúčové predvolebné sľuby o rýchlom ukončení ozbrojených konfliktov.

Podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ) mal svoje rozčarovanie zdieľať aj počas súkromnej večere so svojimi podporovateľmi. Kým Biely dom obhajuje dosiahnuté pokroky, Trump otvorene priznáva, že rokovania so svetovými lídrami sú náročnejšie, než predpokladal.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie