už nemusí predstierať, je zase v móde
klamstvo znova stáva sa odvážne drzé
neslušnosť ako cnosť, žijeme časy
každý má slobodu nakresliť deliace čiary
kto nemôže za ňu, prečo aj preto
aby každý vedel, kto je nič a kto niekto
nie ako otroci, nie ako páni
ľudia, ktorým niečo chýba, preto pomýlení
je to v poriadku, len tak ďalej
pozdvihni krásny svet
každý trubadúr pravdy, za ktorú iný zaplatí
tajné prekvapenie, do horúcich pekiel!
svet leží ti pri nohách, pri tvojich hodnotách
matne si spomínaš, vedel by si nájsť dôvod
ale prečo?
pochybnosť z ktorej postupom času, stala sa istota
keď nám niečo chýba
závoj
naša persóna
prekliatie, ktoré pôsobí
zrodená, zraňujúca, naša identita
ani sa nezdráha
už len vždy vie, ako to je
a nijak inak!
nemusí sa dozvedieť
nemusí sa pýtať
kde je ľudskosť?
človeka, ktorý stal sa absolútny
…