Súčasná vláda schválila 18. decembra 2024 Akčný plán v rámci Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 až 2027. Na problémy Akčného plánu odvtedy upozorňujem, keďže je problematický z mnohých hľadísk. Či už ide o problémové projekty a analýzy, chýbajúce dlhodobé efekty, financie, ktoré nie sú určené na dôležité projekty, chybný prepočet, nereagovanie na potreby samospráv či chýbajúcu a neexistujúcu dokumentáciu.

Snažím sa roky upozorňovať na situáciu v marginalizovaných komunitách. Snažil som sa ísť roky pozitívnym príkladom v Spišskom Hrhove, ale nepomohlo. Chodili k nám na návštevy aj mnohí koaliční politici, ale potom, ako si spravili fotku ich záujem okamžite upadol. Hovoríme  pritom približne o 100-tisícoch ľuďoch, ktorí nemajú ani len prístup k pitnej vode alebo normálnemu vzdelaniu. Najviac sú pritom ohrozené deti do 16 rokov. Ak však vzniknú úspešné projekty, ktoré situáciu riešia, tak v priebehu generácie sa podarí, že deti rodičov, ktorí niekedy nevedia ani len čítať sa stanú vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Problémy týchto ľudí, ktorí sú súčasťou našej spoločnosti sú dlhodobo prehliadané.

V súčasnom programovacom období je na riešenie problémov vyčlenených 907 miliónov €. Ide o sumu, ktorá ak bude využitá správne, bude vedieť pomôcť Slovenskej republike pomôcť vyriešiť aspoň časť problémov, ktoré má v súvislosti s marginalizovanými rómskymi komunitami, či už ide chýbajúcu základnú infraštruktúru, chýbajúce kapacity spojené so vzdelávaním či zle nastavené integračné procesy, avšak v schválenej podobe pôjde o zbytočne minuté financie.

Problematické projekty

Celý akčný plán obsahuje približne 150 projektov, z ktorých väčšina problematická a situáciu marginalizovaných komunít nezlepší vôbec. Na predstavu, spomeniem len niekoľko z nich:

• 10,4 milióna € na realizáciu informatívnych stretnutí pre sociálne podniky. Na Slovensku je v každom jednom kraji stredisko pre sociálne podniky, kde je zamestnaných niekoľko ľudí, ktoré sa im venujú. Na čo pôjde týchto vyše 10 miliónov €?
• 20 miliónov € na rómsky mediálny dom. Mám informácie, že tento mediálny dom má byť v Banskej Bystrici. Nerozumiem, prečo práve tam. V Prešovskom a Košickom kraji žije podľa Atlasu rómskych komunít minimálne polovica rómskej populácie na Slovensku. Ďalšou výraznou oblasťou je juh stredného Slovenska, až pri hraniciach s Maďarskom. Prečo teda nie Prešov alebo Košice?
• 60 miliónov € na vysádzanie stromov. Mnohí Rómovia už dnes pracujú v urbariátoch a sadia lesy formou brigád. Toto vysádzanie sa pritom bežne realizuje len 2-krát ročne. Nové pracovné návyky to nikoho nenaučí. Vysádzanie stromov má byť v okolí osád. A ako ich chcú vysadiť, ak tam štát nevlastní pozemky? Mimochodom, ročne sa na Slovensku vysadí približne 30 miliónov stromov, z toho štátne lesy vysadia okolo 17 miliónov. Ak platia 30 centov za jeden stromček a stáť to má 60 miliónov €, tak vysadia 200 miliónov stromov.
• 20,48 milióna € na mentoring znevýhodneným uchádzačom o prácu. Cieľom je, aby 6 mesiacov po ukončení pracovalo 280 osôb, čo vychádza vyše 73-tisíc € na človeka. Na porovnanie, jeden vysokoškolák nás stojí ročne približne 7-tisíc €.
• 8 miliónov € na program štipendií pre žiakov z marginalizovaných komunít s cieľom, aby dosiahli stredné alebo vyššie vzdelanie. Tieto financie majú ísť na 350 žiakov, čo na jedného vychádza na necelých 23-tisíc €. Tento program znie v teórii veľmi pekne, avšak budem podrobne sledovať, koľko financií pôjde napokon reálne priamo na žiakov a koľko zhltne administratíva či rôzni sprostredkovatelia.
• 14,71 milióna € na podporu SZČO a 860-tisíc € ako poradenstvo pre SZČO v rámci marginalizovaných rómskych komunít.
• 13,49 milióna € na poradenské služby v programe Záruky pre mladých.

A takto by sa dalo pokračovať … . Koľko financií pôjde v skutočnosti marginalizovaným komunitám, a koľko skončí ako provízia tým, ktorí budú tieto programy realizovať nevieme.

Nezmyselné analýzy a štúdie

Spracovanie analýzy kvality pracovných miest osobám z marginalizovaných rómskych komunít za 10-tisíc €, štúdia o vplyve aktívnych politík trhu práce na zamestnanosť Rómov za 50-tisíc €, vypracovanie analýzy dôvodov neúčasti obcí s marginalizovanými rómskymi komunitami na inkluzívnych projektoch za 2-tisíc €, realizácia výskumu rezidenčnej segregácie za 6-tisíc €, prieskum o nájomnom bývaní za 2-tisíc €, dopadová štúdia zaoberajúca sa modelmi podporovaného bývania a vplyvu na sociálnu integráciu za 50-tisíc €, analýza o zlepšení životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít prostredníctvom budovania technickej infraštruktúry v oblasti prístupu k pitnej vode za 11-tisíc €, analýza dát o úrovni podmienok pre zdravie v marginalizovaných rómskych komunitách za 172-tisíc €, a takto by sa dalo pokračovať. Plán obsahuje aj ďalšie štúdie a analýzy, ktoré ešte nemajú určenú cenu.

Mnohé z týchto dát máme. Vykladáme pritom obrovské peniaze na úradníkov a systémy, ktoré to analyzujú. Mnohé z týchto štúdií tak duplikujú rolu úradov a úradníkov. Úrad splnomocnenca má 290 zamestnancov plus rôznych dohodárov. Je to približne rovnako, ako Ministerstvo kultúry a viac, než má Ministerstvo športu a cestovného ruchu. Naozaj nemá momentálne nik na starosti prácu na podobných analýzach a štúdiách?

Zároveň nevieme, ako sa prišlo k týmto sumám ani k tomu, čo všetko má byť cieľom alebo obsahom štúdií a analýz. Príkladom môže byť štúdia zaoberajúca sa modelmi podporovaného bývania a ich vplyvu na sociálnu integráciu za 50-tisíc €. Podobnú štúdiu realizuje napr. aj mesto Banská Bystrica, avšak v širšom meradle, kde modely sú len jednou zo súčastí štúdie. Okrem nich obsahuje ďalšie analýzy, rozbory či návrhy riešení. Výsledná cena je 3-tisíc €, a teda o 47-tisíc € menej.

Rovnako tak štúdiu o vplyve aktívnych politík na trhu práce na marginalizované komunity za 50-tisíc € považujem za plytvanie peňazí zo strany ministra práce E. Tomáša. Na poslednej schôdzi parlamentu bol v prvom čítaní schválený jeho zákon, ktorý prezentuje pod sloganom „práca namiesto dávok“, hoci v skutočnosti by ho mal premenovať na „zvýšené výdavky namiesto práce“. Máme štúdiu Inštitútu sociálnej politiky, ktorý spadá pod ministerstvo ešte z októbra 2020, ktorá jasne hovorí o tom, že aktivačné práce neaktívnych ľudí neaktivujú, citujúc: „Účasť na aktivačných prácach nezvyšuje mieru uplatnenia účastníkov na trhu práce“. V medzirezortnom pripomienkovom konaní k ministrovmu zákonu vyhlásilo ministerstvo financií, opäť citujem: „Systém aktivácie pomocou aktivačných prác v rámci aktívnych opatrení na trhu práce nie je pri dnešnom nastavení z hľadiska priameho vplyvu na znižovanie nezamestnanosti efektívny.“. Proti zákonu je aj NBS, odborári, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, KBS a ďalší. Minister si napriek tomu zákon presadí, minieme množstvo peňazí v čase konsolidácie a výsledkom bude ďalšia štúdia za 50-tisíc €, ktorá len a len potvrdí, že išlo o plytvanie peňazí.

K týmto analýzam a štúdiám trošku s nadsázkou dodám len to, že efekty toho, či máte v osade vodu alebo nie, či dôvody, prečo sa niektoré obce nezapájajú do projektov Vám povedia odborníci na káve zadarmo.

Chýbajú dlhodobé efekty a nedostatok financií na potrebné projekty

Zo 625 miliónov €, ktoré pôjdu na projekty v rámci akčného plánu ide na dlhodobé investície do infraštruktúry len 126,3 milióna €. Zvyšné financie sa minú a skončia spolu s operačným programom, čím neprinesú dlhodobý efekt pre marginalizované komunity. Približne polovica projektov, ktoré sú v rámci Akčného plánu nemá ešte pridelené financovanie a ani ho v budúcnosti nemusí dostať. Sú tam aj naozaj dôležité projekty, ako zrušenie dvojsmennej prevádzky, výstavba materských a základných škôl či budovanie verejných studní. Keďže schválený Akčný plán ide minúť približne 2/3 financií z celého programovacieho obdobia určených na marginalizované rómske komunity a istá časť sa minula už aj v minulosti, na dôležité projekty jednoducho neostanú financie, tým pádom sa nezrealizujú. Naozaj ide prv rozflákať financie na veci, ktoré akútne nepotrebujeme, hlavne že neostanú financie napr. na školy?

Môžeme si spraviť aj porovnanie priorít v rámci Akčného plánu. Na výstavbu inžinierskych sietí (voda, kanalizácia) má ísť 96 miliónov €. To je približne rovnaká suma, akú ideme minúť na informatívne stretnutia, mediálny dom a sadenie stromčekov.

Nehovorím o tom, že by sme nemali podporovať ľudí aj rôznymi projektami, ktoré podporujú napr. kultúru či podnikanie, avšak nemôžeme budovať nadstavbu, ak nemáme položené základy. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale predsa nemôžeme v priebehu troch rokov minúť desiatky miliónov € na zakladanie či prevádzku živností, informatívne stretnutie, rôzne štúdie, kým vo výsledku nebudú mať marginalizované komunity v mnohých prípadoch vodu, kanalizáciu či školy.

Plán obsahuje chybný prepočet

V súčasnom programovacom období (2021 – 2027) je na riešenie marginalizovaných rómskych komunít vyčlenených zo zdrojov Európskej únie 907 miliónov €. Samotný Akčný plán má v podobe, v akej bol schválený výdavky vo výške 1,09 miliardy €, čo je o 183 miliónov € viac, než je v programovacom období. To, že Akčný plán má výdavky v tejto výške rozporoval aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity A. Daško v diskusii so mnou. A má pravdu. Plán nebol pravdepodobne dostatočne skontrolovaný pred schválením a tak si nevšimli chybný prepočet pri projektoch spojených s Fondom spravodlivej transformácie, keďže schválili sumu vyššiu, než je hodnota samotného fondu. Ľudovo povedané, ušli im tri nuly a nik to nerieši.

Akčný plán je v rozpore s potrebami samospráv

Obrátil som sa listom na všetkých starostov a starostky obcí, kde tvorí rómska komunita 51% a viac obyvateľov. Rovnako tak som v posledných týždňoch mnohých z nich priamo navštívil. O ich pohľadom som sa zaujímal napr. aj na zasadnutí ZMOS Spiša. Potvrdilo sa mi to, čo som si myslel aj na základe mojich skúseností zo Spišského Hrhova. U väčšiny odpovedí sa úplne jasne ukázalo, že Akčný plán vlády nie je v súlade s najdôležitejšími prioritami samospráv v tejto otázke. Obce najčastejšie hovoria o chýbajúcej pitnej vode, o problémoch s kanalizáciou či o chýbajúcej materskej či základnej škole. Aby sme boli féroví, menšia časť peňazí z Akčného plánu ide aj na tieto výdavky, je však žalostne malá v porovnaní s tým, koľko financií ideme dať na úplné hlúposti. Na niektoré z ich ďalších potrieb, ako napr.  plán vôbec nereaguje.

Plán zároveň neráta v roku 2027 s programom Miestnych občianskych a preventívnych služieb (tzv. MOPS-ky), keďže financovanie je pridelené len na tento a budúci rok. O sume je možné diskutovať, avšak tento program je veľmi populárny a žiadaný medzi starostami a starostkami. Moja otázka znie, či v roku 2027 tento program už nebudeme potrebovať, chce ho vláda zrušiť?

Nevieme, kam v skutočnosti financie pôjdu a čo sa bude v rámci projektov v skutočnosti realizovať

Tento bod považujem v istom zmysle za najdôležitejší. Považujem za úplne „šialené“, že hovoríme o stovkách miliónov na 3 roky, pričom tieto výdavky nie sú nijako výrazne vysvetlené a ani odôvodnené. Ak si naštudujeme schválenú dokumentáciu, takmer všetky výdavky sú popísané jednou vetou, pár slovami. Nevieme ako sa prišlo k jednotlivým sumám, čo sa bude konkrétne diať ani koľko financií kto zarobí. Ak sú pri projektoch náhodou spomenuté merateľné ukazovatele, nevieme na základe čoho boli určené. V tejto oblasti sa pohybujem dlhé roky a poznám mnohých odborníkov, ktorí s marginalizovanými rómskymi komunitami pracujú celý život a ani tí o pláne veľa nevedia.

Kontaktoval som rôzne ministerstvá aj Úrad vlády. A najzásadnejšia odpoveď prišla práve z Úradu vlády, ktorý je oficiálnym predkladateľom schváleného Akčného plánu. Na našu infožiadosť, v ktorej sme žiadali dokumentáciu k jednotlivým projektom a ich jednotlivý popis sme dostali odpoveď 10. apríla, citujúc: „Dokumentácia, ktorej sprístupnenie žiadateľ požaduje, v súčasnosti neexistuje v ucelenej podobe, keďže tento materiál je momentálne v štádiu aktualizácie a nemá finálnu podobu.“. Ako je možné, že vláda schválila výdavky za stámilióny a neexistuje k nim ucelená dokumentácia a neexistuje ani ich finálna podoba? A ako teda prišli k jednotlivým sumám?  Spolu s odborníkmi sa teda pýtame, ako je teda možné, že vláda schválila plán, v rámci ktorého ide minúť 625 miliónov €, ku každému projektu už určila jeho cenu, niektoré z projektov sa už začali realizovať, avšak k projektom neexistuje žiadna dokumentácia či plán?

Informovanie Európskej komisie

Snažil som sa získavať odpovede u kompetentných. Pýtal som sa otázky. Upozorňujem na neefektivitu tohto plánu už mesiace. Vytvoril som priestor v pléne Národnej rady uznesením, ktoré som predložil, avšak do diskusie sa nezapojil ani jeden jediný koaličný poslanec alebo poslankyňa. Vyzval som vládu, aby celý plán prepracovala a prehodnotila.

Keďže mi na téme úprimne záleží a neostávajú iné možnosti, kontaktoval som o problémoch Európsku komisiu, a to eurokomisárku Lahbib, pod ktorú spadá problematika rovnosti, a rovnako tak eurokomisárku pre sociálne práve Minzatu a eurokomisárku Albuquerque s portfóliom štrukturálnych fondov. Ide o moju srdcovú tému a nerobím to preto, že som momentálne opozičným politikom. Rovnako tak som konal v minulosti. Uvediem aj jeden z príkladov. Ešte v prechádzajúcom volebnom období chcel bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity chcel minúť 900-tisíc € na grafiku pre Atlas rómskych komunít. Tvrdo som sa do toho pustil. Taktiež som musel informovať aj Európsku komisiu a tvrdo búšiť do tejto témy, kým stratili odvahu niečo takéto realizovať a peniaze napokon takto minuté neboli. Rovnako tak sa môžem vrátiť k môjmu pôsobeniu ako štátneho tajomníka na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Odstúpil som práve kvôli tomu, že vtedajšia ministerka chcela postaviť bytovky v osadách, čo bolo aj podľa expertov niečo nemysliteľné a miesto dobrých riešení by sa problémy ešte viac prehĺbili. Výstavba sa napokon nerealizovala. V tejto téme naozaj nemôže ísť o „politické tričko“ O výsledkoch v téme komunikácie s Európskou komisiou Vás ešte budem informovať.

Nerozumiem, čo si od celého tohto plánu vlastne koalícia a Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity sľubujú. Vláda svojim konaním nezlepší situáciu týchto komunít, pričom Úrad splnomocnenca pre vládne komunity v súčasnosti dostatočne neobhajuje a nechráni práva Rómov. Ale koniec-koncov, čo iné sa dalo, keď pre mnohých politikov koalície vrátanie premiéra slúži rómska problematika tak akurát na to, aby si do tých, ktorí patria k najzraniteľnejším v našej spoločnosti kopli, prípadne na útokoch na nich získavali politické body. Financie zo zdrojov Európskej komisie na pomoc marginalizovaným rómskym komunitám sme dostali práve preto, že Slovensko označilo túto tému za jednu z kľúčových pre náš štát a dostali sme ich hlavne preto, aby sme situáciu vyriešili, nie aby sme ich rozflákali a nič sa nezmenilo. To nie sme schopní za miliardu ani zabezpečiť pre deti jednozmennú prevádzku základných škôl, vybudovanie kapacít materských škôl či normálny varený obed, aký majú aj ostatné deti?

Na záver si musíme uvedomiť, že neriešenie problémov marginalizovaných rómskych komunít je problémom celého Slovenska. Reťaz je len tak silná, ako jej najslabší článok. Ak sa vyriešia ich problémy, pomôže to celej našej spoločnosti.