Tak najprv k tej mojej politike. Väčšina mojich písačiek nijako nesúvisí s politikou a pri kontakte s ľuďmi túto tému, s výnimkou mojej vlastnej rodiny a veľmi blízkych priateľov, nikdy neotváram. Opak je pravdou. Politickými názormi som atakovaný inými dosť často, no reagujem na ne iba výnimočne. Má to jednoduchý dôvod. Väčšina ľudí, s ktorými prichádzam do styku a ktorí otvárajú túto tému, je v diskusiách nedisciplinovaná. Preskakovanie z jednej témy na druhú bez akejkoľvek súvislosti je u nich prísne dodržiavaným pravidlom. Pripomína to skákanie kozy, ktorá sa dostala k majiteľovej borovičke. To, samozrejme, nemôže viesť k nijakému rozumnému záveru. Iná vec je, že názory, ktoré si vypočujem alebo ich dostanem na obrazovku svojho počítača, občas komentujem práve blogmi. Tie sa často opakujú a je neefektívne reagovať na ne jednotlivo. To je aj tento prípad. Keďže ľudia vrátane mňa samotného neradi počujú kritiku na vlastný účet, takmer vždy zmením miesto a okolnosti, kde som si tie reči vypočul, a zmením aj krstné mená zúčastnených. Takto sa stávajú texty ako tak akceptovateľné aj pre ich skutočných aktérov, ktorí sa tam zvyčajne nespoznajú. V tomto prípade sa mi tá nadpráca určite minie účinku. Moje texty, v ktorých vystupujú politici, by som nerád nazval politickými. Predsa ak sa obujem do politika, ktorý tvrdí evidentný nezmysel, nestáva sa ten text automaticky politický.

Poďme k prvej vete názvu blogu, v ktorom sa ma dotyčná (nazvime ju Filoména) pýta, čo je na mojom inkriminovanom blogu vtipné. Je to jednoduché. Pre niekoho vôbec nič a pre niekoho niečo. Buď žartom rozumiete, alebo nie. Čo je na tom? Vysvetľovať vtipy sa nedá. Takže táto otázka je úplne zbytočná. Tým nechcem povedať, že ten, ktorý nejakému vtipu nerozumie, je hlupák. Mohli by sme teda povedať, že hlupák je ten, ktorý takúto otázku položí. Ale ani to nie je pravda. Keďže Filoména by tú paródiu mohla aj pochopiť, keby sa netýkala nášho premiéra. Keby ústrednou postavou tej ufňukanej scény bol napríklad taký Ivan Korčok, možno by sa aj zasmiala. Ten nám však mnoho príležitostí na takýto výsmech nedáva. Takže problém je v tom, že sme sa dotkli nedotknuteľného slovenského Boha, na ktorom je síce všetko tragické, ale zároveň aj komické. Cez slzy si priznajme, že lepšieho zabávača na Slovensku nemáme. Snáď iba Andreja Danka. Poplatok za ich vystúpenia je však vysoký a budeme ho musieť splácať ešte veľmi dlho. Ak si k tej ufňukanej Ficovej scéne, kde sa sťažuje na svoje zdravie a potom k nej pridáme výjav, na ktorom po  pár dňoch ukazuje svoju výbornú fyzickú formu v nejakom  erotickom tričku ako vychádza z vody, človek sa asi ťažko zdrží smiechu. Ak k tomu ešte pridáme skvelý bonmot Mariána Leška, že Fico na tom obrázku vyzerá, akoby preplával Dunaj po dĺžke, tak o dobrú estrádu je postarané. No a ten ďalší náhly Ficov obrat späť k mizernému zdraviu, pretože nevydrží štvorhodinovú cestu v luxusnom aute, čím sa, samozrejme, nemyslí trabant, tak by sa dalo očakávať, že sa začne smiať aj ten kamenný podstavec pod jazdeckou sochou Svätopluka na Bratislavskom hrade.

Pozrime sa na tvrdenie, že robím politiku, ako by som bol v niektorej mimovládke. Nechcem touto poznámkou urážať cteného čitateľa, ale pre istotu aspoň Filoméne vysvetlím, že mimovládne organizácie sú neziskové organizácie, ktoré fungujú nezávisle od štátnej správy a zvyčajne svojou charitatívnou činnosťou pomáhajú v boji proti najväčšej chudobe, pri nedostatočnej zdravotnej starostlivosti a riešia aj problémy sociálneho vylúčenia alebo sa angažujú v kultúre. Taktiež poukazujú na korupcie, zneužívanie štátnych a európskych peňazí, teda priamo alebo nepriamo robia dobro aj v prospech dôchodcov. Inými slovami, suplujú štát, ktorý je v riešení mnohých problémov pomalý, neefektívny a často nielenže nemá záujem ich riešiť, ale dokonca robí všetko preto, aby zostali nevyriešené. Spýtať sa, odkiaľ môže mať Filoména informáciu, že mimovládky robia politiku, je úplne zbytočné. No, samozrejme, má to od vládnych politikov, ktorí v snahe zakrývať svoje korupčné a iné škandály ich obviňujú z politických aktivít. Snáď na to mohla prísť aj sama. Možno by ju však prekvapilo, že bez tých sedemnásťtisíc našich mimovládok by Slovensko v mnohých oblastiach skolabovalo. Tie zamestnávajú aj mnoho dôchodcov a zároveň mnoho dôchodcov ich podporuje finančne alebo iným spôsobom. Tí sa možno na prvý pohľad nelíšia od našej dámy, ktorá si myslí, že mimovládky sú vlastne politickými stranami. No to je veľký omyl. Ten intelektuálny a hlavne civilizačný rozdiel je medzi nimi priepastný. A tvrdenie, že títo jej vekoví rovesníci sú vlastne politickými pracovníkmi, je ich odpornou urážkou. To však ona nevie.

Tento príbeh sa však ešte nekončí. Nasledoval ďalší mail adresovaný okrem mňa všetkým dôchodcom na pobyte v Nízkych Tatrách, v ktorom Filoména píše, „že ju mrzí, že politika sa zneužíva na kazenie pekných spomienok na pobyt v horách a ak v tom chce niekto pokračovať (teda akože ja), nech si založí politickú stranu, nezneužíva rekreačné oddychové pobyty dôchodcov na politické kortešačky a nech neotravuje a neznepriateľujte ľudí, ba i cele rodiny.“ (Text som si dovolil trochu upraviť pre jej menšie problémy s vyjadrovaním.) Asi je zbytočné spomenúť, že ak odo mňa niekto niečo chce, teda že nemám znepriateľovať celé rodiny atď., mal by sa obrátiť predovšetkým na mňa. Proti tomu, aby informovala o svojej žiadosti aj iných, nemám však žiadne námietky.

Srdcervúce moralizovanie Filomény je celkom zaujímavé, pretože sa často opakuje aj v iných skupinách dôchodcov. Napríklad bývalých spolužiakov, keď sa v nich zvyčajne nájde jeden alebo dvaja, ktorí na nejakú dobre mienenú poznámku súvisiacu s politikou, navyše vyjadrenú veľmi miernym spôsobom, sa ozvú hlasným apelom, že ich politika nezaujíma a ak chce niekto o politike debatovať, nech si vytvorí vlastné fórum. Končí sa to vždy rovnako. Následne všetci stíchnu a celá vzájomná komunikácia skolabuje. Spokojní autori tejto výzvy sa potom niekde vyparia, pretože okrem nej nevedia ponúknuť už vôbec nič. Je naivné sa domnievať, že táto inkvizičná skupina je apolitická. Je to presne naopak. Predsa ak mňa nezaujíma napríklad pečenie prasaťa na ražni alebo varenie krupicovej kaše, nebudem hystericky kričať, aby s tými rečami ľudia okamžite prestali alebo aby si vytvorili nejakú separátnu gastronomickú diskusnú skupinu. Títo aktivisti automaticky predpokladajú, že nik sa nevie o politike baviť v pokoji. Sú to však často práve oni, kto to nevie.

V posledných fázach bývalého režimu patrili vtipy na adresu politikov k bežnému ľudovému folklóru. Teraz vám ústa nezatvára nejaká politická strana, ale vždy pár dosť neznášanlivých jednotlivcov. Na to, že vám chcú zabrániť vysmievať sa nejakému politicky činnému idiotovi, ktorý ničí všetko, čo mu príde pod ruku a zaplatíme za to my všetci vrátane Filomény, sme si už zvykli. Nie je však normálne, aby sme sa zmierili s tým, že každý bude skákať podľa ich taktovky.

Aby som sa vrátil k vyššie spomenutej výčitke o mojej politickej kortešačke, Filoména by si mala položiť otázku, či v mojom blogu našla jediný prípad uprednostňovania nejakej strany alebo politika. Z môjho blogu je síce jasné, volebný lístok akej strany by sa mi dosť hnusil, ale z jej rečí sú tie jej stranícke preferencie úplne jasné. Takže máme tu opačné garde. Čo sa týka znepriateľovania ľudí a celých rodín z mojej strany, tak ju ubezpečujem, že som s nikým v Tatrách o politike nepolemizoval z už spomenutých dôvodov a v bežnom živote vychádzam dobre aj s tými, s ktorými takmer v ničom nesúhlasím. Preto tvrdím, že Filoména iniciatívne vkladá do mojich vyjadrení úplné nezmysly.

Pletky okolo môjho blogu s názvom „Nechcite ma vidieť, nechcite ma kompletne vidieť“* by sme mohli považovať za úplne hlúpe, keby sme tak často medzi ľuďmi nepočuli od niekoho výstrahu, aby sa len preboha nespomenulo niečo politické. Keďže my dôchodcovia potrebujeme hlavne pokoj na to, aby nám zostalo dosť síl, na to, aby sme v tých volebných miestnostiach mohli zahlasovať za niekoho, kto sa obklopuje hlupákmi, fašistami a pre koho je potriasanie rukou so zločincom a snaha o dobré vzťahy Slovenska (teda jeho) s fašistickým Ruskom hviezdna chvíľa jeho politickej kariéry. To, že je to pre našu krajinu mimo iné aj obrovské bezpečnostné riziko, si z našej generácie uvedomuje málokto. Aby som sa vyjadril jasne, stávame sa úplne bezbrannou krajinou vydanou napospas komukoľvek. Tú časť obyvateľov Slovenska, ktorí by boli ochotní ho brániť, možno v takejto situácii, keď zároveň politická reprezentácia štátu a nezanedbateľná časť obyvateľstva kolaboruje s jediným potenciálnym agresorom, by mohol kdekto oprávnene považovať za samovrahov.

Záverečné poznámky. Nikdy by som si nedovolil napísať takýto text ani najväčšiemu svojmu oponentovi v prípade, keby sa choval slušne a jeho nezmysly by sa nekončili povýšeneckým „Rozumieme si pán profesor“. Ak ma Filoména žiada, aby som nekomentoval nehoráznosti niekoho len preto, že je to ten „nesprávny“ politik, tak ju sklamem. Konečne nikto ju nenúti čítať moje blogy. Označovať kritiku politikov, ktorí napríklad počas pandémie svojimi rečami a správaním  posielali do preplnených nemocníc práve svojich voličov v dôchodcovskom veku (zmienka v mojom kritizovanom blogu), považujem za vrchol absurdnosti. Mafián Mikuláš Černák za dvadsať svojich vrážd sedí doživotne vo väzení. Za úmyselné nedodržiavanie protipandemických opatrení, ktoré prispeli k rekordnému počtu úmrtí na Slovensku, nielenže nik nesedí, ale vláda týchto bezohľadných grázlov zbavuje akéhokoľvek postihu a morálnej zodpovednosti. Je to mimoriadne užitočný krok pre nejaký ďalší vražedný chaos v prípade novej katastrofy, ktorej sa skôr alebo neskôr nevyhneme.

Naša generácia dôchodcov si užíva všetky výhody členstva v EÚ, ale sme to práve my, ktorí svojimi volebnými preferenciami ťahajú Slovensko mimo nej. Keby bolo iba na nás, tak naša krajina by s veľkou pravdepodobnosťou nikdy v nej nebola a mohli by sme si už dávno užívať pekný autokratický režim typu Bieloruska. Svoje chyby však nemusíme opakovať donekonečna. Keď už nie pre seba, tak pre nasledujúce generácie. A keby sme ani to nepovažovali za dôvod k zmene uvažovania, je dobré si pozrieť blogy poslanca Národnej rady SR Jána Benčíka**. Aby bolo úplne jasné, s kým všetkým sme v jednom šíku.

* https://dennikn.sk/blog/4619652/nechcite-vidiet-ako-vyzeram/

** https://dennikn.sk/autor/jan-bencik/