Implóziu ponorky Titan odhalila nová nahrávka. A zábery, ktoré ukazujú manželku vtedajšieho šéfa spoločnosti OceanGate, ktorý sa spolu s ďalšími štyrmi pasažiermi vydal pred dvoma rokmi preskúmať vrak Titaniku. „Čo to bolo za ranu?“ pýtala sa Wendy Rushová. Netušila, že ponorka v tej chvíli navždy zmizla.
Nové zábery odhaľujú moment implózie ponorky.
K záberom sa dostal portál stanice BBC, ktorá má exkluzívny prístup k vyšetrovaniu americkej pobrežnej stráže (USCG) v rámci nakrúcania dokumentu o nešťastí.
Trup ponorky bol narušený už rok pred katastrofou.
Ponorka zostupovala k vraku zaoceánskeho parníka ležiaceho v hĺbke 3 800 metrov na dne Atlantiku. Loď s ňou stratila kontakt 8. júna 2023 po asi hodine a pol zostupu v hĺbke zhruba 3 300 metrov.
Zvuk implózie
Na palube boli šéf spoločnosti OceanGate Stockton Rush, britský dobrodruh a podnikateľ Hamish Harding, francúzsky znalec Titaniku Paul-Henri Nargeolet a britský podnikateľ s pakistanskými koreňmi Shahzada Dawood so synom Sulemanom.
Na videonahrávke z lode je v kritickom okamihu počuť z počítača používaného na komunikáciu s ponorkou zvuk implózie, ako keby niekto buchol dverami. Rushova manželka, ktorá riadila spoločnosť OceanGate spolu s manželom, sa pýta ostatných členov posádky: „Čo to bolo za ranu?“
Chvíľu po tom posádka lode dostane od ponorky textovú správu, že ďalej klesla, a domnieva sa, že všetko je v poriadku. Lenže správa je oproti zvuku oneskorená, musela teda podľa USCG byť poslaná ešte pred implóziou a dorazila na palubu až po tom, čo boli všetci v ponorke už po smrti.
Nevyhnutná katastrofa
Dokument tiež odhaľuje, že uhlíkové vlákna, z ktorých bola ponorka vyrobená, sa začínali rozpadať už rok pred osudným ponorom.
Už skôr aj odborníci a niektorí bývalí zamestnanci spoločnosti OceanGate varovali pred dizajnom ponorky. Jeden z nich ho popísal ako ohavný a uviedol, že katastrofa bola nevyhnutná. Iný zase uviedol, že potápanie sa v ponorke sa rovnalo ruskej rulete.
Ponorka nikdy neprešla nezávislými bezpečnostnými testami a nezískala certifikáciu k ponorom takého druhu. Najväčšie obavy vzbudzoval práve jej trup tvorený uhlíkovými vláknami kombinovanými so živicou.
Uhlíkové vlákna sú pre konštrukciu hlbokomorských ponoriek nezvyčajným materiálom, pretože pod tlakom sú nespoľahlivé a ich vrstvy sa môžu oddeľovať. Ide o proces takzvanej delaminácie a o známy problém.
Podľa pobrežnej stráže k tomu došlo rok pred katastrofou, pri osemdesiatom ponore Titanu. Pasažieri vtedy počuli hlasnú ranu, keď sa ponorka vracala na hladinu. Uviedli, že im Rush povedal, že zvuk spôsobil posun ponorky v jej ráme. Podľa USCG však údaje zo snímačov pripevnených na ponorku ukázali, že ranu spôsobila práve delaminácia.
„To bol začiatok konca,“ uviedla Katie Williamsová z USCG. "Každý, kto nastúpil na palubu Titanu po osemdesiatom ponore, riskoval svoj život," dodala. Ponorka sa potom pred osudným dňom vydala pod hladinu ešte trikrát.
Vyšetrovacia správa
Pobrežná stráž by mala ešte tento rok zverejniť konečnú správu z vyšetrovania, ktoré má zistiť, čo sa presne stalo a predísť tomu, aby sa podobná katastrofa opakovala.
USCG objavila trosky ponorky 22. júna vo vzdialenosti približne 490 metrov od prednej časti Titaniku, ktorý spočíva na morskom dne od svojho stroskotania v roku 1912.
Okrem dokumentu BBC vzniká o tragickej expedícii aj film od streamovacej platformy Netflix. Premiéru bude mať už 11. júna tohto roku.