Schulená do guľky, tak divná obyčaj, v prírode potulky, zvraštená obličaj, sladučké bobuľky, s citrónom PIGI čaj. V kabátku z púpavy, aj keď je rosa, líhaš si do trávy, celkom bosá. Na noc mať mesiac celkom na dosah, pre slnko, pre humor…
Keď hlava pridlho a často váha, aj duša stráca pevnú pôdu pod nohami. Zrazu sa cíti nekomfortne nahá, zostalo „neviem“ medzi túžbami a nami. Ako to spraviť, nech sa srdce nezlomí? A aký recept platí na nové zajtrajšky? Každý má patent na…
Vieš kedy? Vtedy, keď sa brána pokušenia otvorí, vtedy, keď si iba chladným telom bez duše. Náhle krutá žena tvoje ticho osloví, na tvoj Mars zavíta lákavý kus Venuše. V tvojom mori, ktoré nikde nemá brehu, fauna s flórou nájdu teplé…
Niekedy v máji, v prvý týždeň azda druhý, v čase, keď jasné leto strieda jar, omnoho krajší než sú farby dúhy, v pamäti nosíš tento vzácny dar. Takáto neha k čerešniam sa hodí, jej vôňa sprevádza ťa každý deň, seba ti dávať nikdy…
Máj je bližšie ako blízko, pod čerešňou, v kvete jarnom, so špekačkou, pred ohnisko, schádzajú sa zaľúbenci v kroku párnom. Afekt v hlase, v lásky čase, ligocú sa darované náušnice, bozky pod kvitnúcim stromom v jase, hádžu veru mince:…
Ak v čase sucha strácaš ducha, hrudu hliny skropí iba tvoja slza, hnev rozkazuje: „Nenechaj si našepkať do ucha fádne slová, čo poberie skaza, schváti hrdza. Keď zbytočným si sťa falošný tón, chuť prešla ťa všetkým niečo vysvetliť, úderom…
Každý má cestu inú a chce byť muž činov, pustými miestami, kde nechýba len voda. S pohárom vína, či clivo pijúc pivo, samo sa nepoddá, keď trýzniš sa vinou. Po ceste záhradou so srdcom na kúsky, v kútiku duše dúfajúc, že je to eden.…
Ísť s kožou na trh, hľadať človečinu, s batohom zážitkov chcieť nájsť svoj stred. Zaloviť v hlbine, prísť na príčinu, prečo ísť vpred a nehľadieť už späť. Váha všedných dní tlačí ti na väzy, máš pocit, že ti niekam ušiel svet. V…
Netuším, či sa to vráti – ten tichý hlas, čo v hĺbke duše znova ma volá, keď tmu prežiari nebeský jas a zmĺknu všetky zbytočné slová. Bdieť v tichu noci a čakať zázrak, hoc zdá sa, že čakanie je márne, kým v srdci neblikne vplyvný náznak…
Keď dohoreli v krbe ťažké polená a z lúky zmizol mrazu nemý chlad, zem precitá – dychom slnka opojená, začína tichú pieseň oživovať zas. Už vietor odniesol tie prázdne sľuby zimy, v tanci včiel a víl sa chveje jarný jas. I dravec na nebi…
Každý má možno rôzne postupy, akou sa vyberie dneska traťou. Či zvolí si cestou kráľov, ktorá stojí za to, či hádať sa bude a či ustúpi, či pôjde cestou vydláždenou, a či blatom. Máš rady do života spísané v zlatom zošite, odeté v klamnej…
Tak ako neurón má svoje vetvy, navonok radosť, vo vnútri strasti, bôle, repertoár všedných dní značne pestrý, raz kolíska útechy, raz vojnové pole. Marta Ich srdcom je žena, mama Marta, všetko sa snaží zvládnuť a prekročiť. Moderná ako…
Túžbou dlaní si popadol papier, donaha odetý ponúkaš tieto slová. Čo nevieš dostať na okraj svojich pier, dusíš v sebe a nevieš vyštartovať znova. Možno aj preto chodievaš na ihrisko, dostať zo seba ten prebytočný tlak. Hľadaním, kde je…
Nebuď tónom bez citu, čo márne ťa klame, nebuď bytosťou, čo stráca sa v dave. Buď radšej tým pravdivým námetom na záver, čo mi spať nedá a má so mnou jasný zámer. Buď mojou básňou pre magickú melódiu, čo každým dňom znie, aj v tejto…
Často sa stáva, keď endorfín skáče, v srdiečku usadí sa tepla zásoba, a potom, keď príde bôľ, sklamane plače, na tisíc kúskov si, jak zo skla nádoba. Zrazu posledné, čo potrebuješ, je sa mučiť, keď strach, čo kvári, nepustí ťa vpred,…
Z nahoty celibát v strachu zahalená sťa mníška, ten mrazivý dotyk necítiš bez zimy, keďže kožuštek nemáš sťa polárna líška, prežiť sa ťažko dá bez periny a bez viny. A tak sa uchýliš a konáš nestálo, aby si mladé svoje knôty zahriala, a…
Prežiariť seba, ako to vedia svätojánske mušky, sínusoida bytia hlási vášnivý stav. Utvrdiť ťa prišli práve také skúšky, pri ktorých sa presvedčíš, že nechceš stáť tam, kde kráča dav. Keď nebo roniť začne krokodílie slzy, zanôtiš ľúbivo…
Únava z všednosti pôsobí blud aj stud, netušíš, čoho treba menej a čoho viacej. Srdce sa rozbúšilo tak, že pulzuje ti hruď, nevieš, či konať, alebo všetko nechať tak radšej. A preto, keď ti endorfíny skáču, rozhodneš náhle, čo chceš či…
Často to zistíš až na dne „Jacka“, čo zahasiť máš a čo nechať horieť. Či psa, čo spoza plota nechať štekať, či to, čo ťa má nad hladinou držať, má ti tak bolieť. Kto má ten správny návod, kto pozná tú správnu cestu? Ako nájsť silu pre…
Niekto si myslí, že si snáď divný, iný zas vraví, že si moc dravý. Možno si bol len pridlho silný a tvoj tichý plač sa dnu nenastaví. Možno sa správaš tak trochu ako pako, ako ten, čo sa utrhol z reťaze. Je to len preto, že nevieš celkom…
Hľa vonku sneží a mesiac je takmer v nove, zbalené kufre odnáša starý rok na stanicu, narodil sa Ježiško a ostal si v pomykove, či stihol si každému popriať a poslať pohľadnicu. A tak tu sedíš a únava padá na viečka, v oku je slza, na…
Ak nájde človek hĺbku v daždi, vie ho prijať tak inakšie, ako ten čo skryje sa pod dáždnik. Ten dáždik je predsa viac, ako pochod prázdny, možno skôr výkrik z hora rázny, aby aj plač nebies človek vychutnal si v bázni. Zavrieť oči a…
Rastieš a zreješ ako mladý strom, v korune objavili sa aj prvé kvety, niečím novým naplnil by si svoj dom, spolu s niekým, kto pozná všetky tvoje svety. Nie však len piatok večer, keď po pár drinkoch príde eufória, ale každé ráno, s vášňou…
Za tichých tónov lutny, spozornel na streche vtáctva kŕdeľ, avšak ty mi prezraď, čo si taký smutný, cesta v slzách nemusí byť doživotný údel. Denne sa hneváš, že na sebe nosíš viacej tuku, objímaš vankúše, nechce sa ti hore vstať, z…
Deň začal potme, ľahké vločky pohladili zem, nechce sa mi, no práca vraj šľachtí žijúcich, presun som zvládol s ťažkosťami, ale predsa, dumám čo bude ďalej, tíško kávu pijúci. Rozhovor nenaplnil prázdno tohto rána, zašiel som späť do…
Zhasli všetky obrazovky a monitory moderného sveta plného výdobytkov techniky a hluku mesta. Ticho dlho nevydrží znieť, vychádzaš na terasu, a tu sa ponúka úplne iný obraz. Mohutný dych vetra brázdi korunami stromov. Vtáčie chorály…
Usmiala si sa, mne zrazu ostalo teplo, mám rád keď v duši zavládne leto, myšlienok tok na positive vibe preplo, tak rád som preto, aj práve preto. U teba, s tebou som ako v siedmom nebi, tendenciu nemám riadiť sa vlastným postojom, a ani…
Tam kde dáš priestor strachu, prestávaš dýchať pravidelne, fantázia povstane z prachu, a začnú sa diať veci strašidelné. Či mihne sa zver divá v tráve, či počuť divné zvuky teraz práve, myšlienok pochod už začal písať námet, o konci sveta,…
Niekedy zdanie ťa ľahko oklame, kedy a koľko, aby ho bolo dosť, komu dať svoje teplo do dlane, aby tu bol vždy keď treba, vyčarila úsmev pre radosť. Ja viem, že nie vždy a hocikomu, nie si si istý či máš alebo nemáš. Otvoriť stroho dvere…